Ukrajinská armáda nielenže útočí ťažkými zbraňami na svojich občanov, ale delostreleckou paľbou im ničí obydlia, infraštruktúru i dopravné spoje, čo ukrajinskí propagandisti infantilne popierajú. Takéto nezodpovedné konanie je kryté iba vágnym poukazom na údajnú ruskú agresiu, o ktorej prezident Porošenko chce, aby ju takto prezentovala aj OSN.
Ani jedno z hlavných svetových médií, ktoré sa často stavajú do pozície vrcholne objektívnych informátorov o významných udalostiach vo svete, doteraz neposkytlo žiadnu relevantnú analýzu situácie na Ukrajine.
Doteraz vôbec nevedno, z akých zložiek sa vlastne skladá súčasná moc na Ukrajine, z ktorej skupiny pochádza velenie armády a z ktorej zasa velenie bezpečnostných zložiek. Koľko ich na východe Ukrajiny operuje a v akých počtoch, a čo sú to ukrajinskí dobrovoľníci, medzi ktorými už boli nezávislými novinármi identifikovaní viacerí žoldnieri zo zahraničia, neovládajúci ukrajinský, ani ruský jazyk.
Informácie z Ruska a Ukrajiny sú takým závažným spôsobom filtrované, že Stredoeurópan alebo Západoeurópan nemá šancu dovidieť do jadra pravdy. A o to menej o nej vedia v USA, hoci odtiaľ poskytujú vážne vyhlásenia o svojich úmysloch vyzbrojiť ukrajinskú armádu, o ktorej zložení môžu mať iba veľmi hmlisté predstavy. Žiadna špionáž nepodá presný obraz o skutočnosti. Takýmito úvahami vedené USA i NATO začali z vnútroštátneho nie celkom jasného konfliktu na Ukrajine už vytvárať medzinárodný konflikt s ďalekosiahlymi dôsledkami nielen pre Rusko, ale aj pre Slovensko, ako susediacu krajinu s Ukrajinou.
Centrálne svetové médiá pritom pri konflikte na Ukrajine hovoria o ľuďoch, ktorí zahynuli pod paľbou ťažkých ukrajinských zbraní ako o „zomrelých“. Nepíšu o zabitých, pretože za zomrelých nikto nemá niesť zodpovednosť. Aká môže byť potom relevantná pozícia Slovenska, ktoré s Ukrajinou susedí, ak občan Slovenska nebude nič vedieť o dejoch na Ukrajine?
Pre nezainteresovaného pozorovateľa zo Slovenska je podstata ukrajinského konfliktu už úplne nečitateľná, rovnako ako zmedzinárodnený konflikt v moslimskej Sýrii. Nie je žiadnou konšpiračnou teóriou úvaha o tom ,či ukrajinský konflikt nie je nejakým tajným cvičením viacerých neznámych tajných služieb, ako sa to prevalilo po Charlie Hebdo vo Francúzsku. Tam teraz regrutujú stovky budúcich tajných agentov, rozptyľovaných do islamského prostredia nielen vo Francúzsku, ale i vo frankofónnych krajinách.
A v tejto situácii vystupuje s kritikou Slovenska poľský publicita Adam Michnik, ktorý z neznámych dôvodov „neľúbi“ Slovensko. Tento otvorený propagátor amerikanizácie Európy v bývalých krajinách tzv. východného bloku údajne nechápe, prečo na Slovensku nefunguje silný amerikanizmus v porovnaní s údajne silne fungujúcim rusizmom. Slovensko takto dostáva vážnu výtku v našich médiách od známeho Poliaka. A. Michnik sa netají silným hnevom za rozdelenie Poľska paktom Ribentrop-Molotov, pričom z toho jednostranne viní bývalý Sovietsky zväz. Bývalé fašistické Nemecko podivuhodne omilostil. V jeho káravom postoji proti Slovensku akosi chce zabudnúť na snahu Poľska v časoch mníchovského diktátu, keď sa vtedajšie Poľsko zákulisnými, dlho utajovanými manévrami po rozbití Československa snažilo rozparcelovať Slovensko medzi Poľsko a Hortyovské Maďarsko.
Poľsko by sa akosi chcelo cítiť oveľa viac ako Slovensko. Nielen rozlohou. Pokúšajú sa vnútorne absorbovať pocit regionálnej veľmoci, s povýšeneckým postojom k slovanskými susedom.
Túto pripomienku bolo potrebné uviesť, lebo Slovensko podobnú zlú skúsenosť s bývalým Sovietskym zväzom, ktorého Červená armáda Československo oslobodila, nemá. A. Michnikovi by mal niekto pripomenúť, že to bolo poľská armáda, po boku armád tzv. spriatelených štátov, ktorá sa podieľala na invázii proti Československu v roku 1968. Prekročila severnú hranicu Československa po celej dĺžke, a poskytnutím teritoriálnej logistiky pre sovietsku armádu, pôsobiacu odvtedy „dočasne“ na území bývalého Československa, prispela tak k destabilizácii regiónu.
Takže vo vzťahu k terajšiemu konfliktu na Ukrajine, Slovensko nemôže hrať žiadneho arbitra ani na jednej strane súčasného konfliktu, ako sa mu to snažia vnucovať viacerí zo zahraničia.
Dôsledky ukrajinského konfliktu inšpirovaného a udržiavaného nadnárodnými, aj členským štátom NATO neznámymi silami, môžu na Slovensko dopadnúť omnoho skôr, ako prebiehajúci konflikt v Sýrii. Neslobodno pred tým strkať hlavu do piesku.