Slovensko vyvíja vo vzťahu k Rusku asymetrické a nepriateľské aktivity

· Čas čítania: 3 min.

Ministri obrany Severoatlantického paktu sa 26. 10. – po vyše sto dňoch od agresívne a zároveň nervózne pôsobiaceho varšavského samitu – stretli v Bruseli, aby dohodli finálnu podobu a parametre štyroch mnohonárodných práporov, ktoré začnú v troch pobaltských krajinách (B3) a v Poľsku o sile 4000 mužov pôsobiť od roku 2017. Poslanie týchto formácií, ku ktorým sa „v prípade nutnosti“ pripoja desaťnásobne početnejšie sily tzv. rýchlej reakcie, zdôvodnili „politikou obrany a odstrašenia“.

Za signifikantný akt historického revanšizmu možno považovať skutočnosť, že prvýkrát od pádu nacistického režimu (1945) vyšle svoje ozbrojené sily na hranicu s Ruskom Nemecko. Priateľsky nepôsobia ani zmeny v správaní Nórska, ktoré spolu s americkými vojakmi vytvorí 330-člennú jednotku. „Podobných akcií sa nezúčastnila dokonca ani v tých najnapätejších okamihoch studenej vojny,“ konštatuje na adresu tejto tradične mierumilovnej škandinávskej krajiny tamojší zdroj Steigan blogger.

Bez toho, aby udal, kto konkrétne predstavuje pre Slovensko hrozbu či nepriateľa, oznámil minister obrany SR Peter Gajdoš plán vyslať na výcvikovú misiu do Lotyšska 150 profesionálnych vojakov, ktorý nazval „naším príspevkom v rámci V4“. Zatiaľ čo s lotyšským rezortným kolegom hovoril o logistickej podpore pre našu jednotku, s kanadským (keďže krajina javorového listu bude práporu v Lotyšsku veliť) prebral varianty začlenenia slovenskej jednotky do programu cvičení internacionálneho bojového práporu.

Slovensko začína týmto rozvíjať aktivity, ktoré má Ruská federácia vo vzťahu k sebe právo vnímať ako asymetrické, konfrontačné a nepriateľské. A ony takými fakticky aj sú. Okrem pochybnosti, či na to majú, nie je explicitne jasné, koho chcú slovenskí vojaci – žoldnieri v Pobaltí „odstrašovať“ a či sa takáto misia, aj keď je v súlade s povinnosťami členskej krajiny NATO, nedostáva do konfliktu s jej ústavou. Nemali by byť občania, od ktorých je moc v štáte odvodená, komplexne, pravdivo a bez zamlčiavania „z bezpečnostných dôvodov“ ako prví informovaní, čo ich čaká? Alebo sa to dozvedia až pri preberaní povolávacích rozkazov?

Ak sa zo striktnej politologicko-legislatívnej platformy presunieme na platformu morálnu, k uvedeným pochybnostiam treba dodať ešte to hlavné: bojovať proti ruskému národu bolo pre Slovákov vždy čosi neprirodzené, zvrátené, odporné, a preto akýkoľvek pokus nanútiť im túto podlú úlohu sa v histórii skončil spravidla fiaskom. Platí to aj dnes, 71 rokov odvtedy, čo priniesol najvyššiu obeť za to, aby zbavil Európu jej vlastného produktu – fašizmu.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár