O pár dní je tu mimoriadne dôležité referendum, ktoré môže vyústiť do predčasných volieb a možno aj do nastolenia vlasteneckejšej, profesionálnejšej a spravodlivejšej vlády a do zlepšenia situácie na Slovensku. Oficiálne médiá však o tom buď čušia ako decká pristihnuté pri krádeži jabĺk, otvorene alebo pokrytecky sa snažia odradiť ľudí, aby sa nezúčastnili na referende.
Presviedčajú, že referendum aj tak nebude platné pre tradične nízku účasť voličov. Žiadajú, aby občania nebránili dovládnuť už fakticky neexistujúcej vláde amatérov. Strašia následkami po príchode k moci „ficovcov, nacionalistov, fašistov a spol.“ Pokrytecky odhovárajú ľudí, že načo by šli hlasovať, veď aj tak budú takmer o chvíľu parlamentné voľby a načo strácať čas a milióny eur na usporiadanie referenda?
„Diplomaticky“ však čušia o tom, koľko desiatok a stoviek miliónov bolo vyhodených vládou na neodborné, amatérske opatrenia počas kovidovej pandémie, alebo kde je tá S-300 „iba za pár stoviek miliónov dolárov“, ktorá „veselo odcestovala“ na Ukrajinu a či vôbec aspoň jediný raz tam vystrelila predtým, ako ju ruské rakety roztrhali na franforce a Bratislava tak zbytočne vyhodila ťažké milióny? A koľko miliónov stáli Slovensko mnohé ďalšie „geniálne“ aktivity súčasnej vlády? A teraz by chcela ušetriť zopár miliónov na referende…
Na Slovensku kolabuje takmer všetko, ceny vyleteli do astronomických výšok a hospodárska a sociálna situácia je takmer najhoršia za celú históriu samostatného štátu. Vláda, úradníci, „experti“ a hlavný prúd presviedčajú ľudí, že všetko je paralyzované pre konflikt na Ukrajine, a „utešujú“ nás tým, že obrovské problémy nepociťuje iba Slovensko, ale celá Európska únia. Niet sa čomu čudovať, pretože prakticky vo všetkých členských štátoch EÚ vládnu rovnakí slniečkarskí, liberálni, globalistickí, transatlantickí, rusofóbni, ale hlavne totálne amatérski politici. Mnohým z nich by sa nedalo zveriť ani stráženie zemiakov v poli…
Transatlantickí slniečkari vytvorili v Európe totálny chaos a dotlačili EÚ na pokraj priepasti. A svoju tuposť a amaterizmus ospravedlňujú konfliktom na Ukrajine. Mnohí ľudia by im možno aj uverili, keby nebola jedna chybička krásy, keby pre všetko a všetkých platil rovnaký spravodlivý meter a keby po oboch stranách Atlantiku nepanovali dvojité, ba trojité prehnité štandardy „západnej civilizácie“.
Kde boli všetci títo liberáli, genderi a ostatní „papieroví demokrati“, keď Západ, NATO bombardovali Juhosláviu, Irak, Afganistan, Líbyu, Sýriu a vyvolali desiatky ďalších krvavých konfliktov? Prečo vtedy neuvaľovali sankcie na transatlantistov, na agresorov? Prečo vtedy nezahnali obyvateľstvo svojich krajín do biedy a trápení, do ktorých ich zahnali v súčasnosti? Prečo sa vtedy ani raz transatlantický svet nepostavil a nezačal bojovať proti agresorom, neodštartoval sankčnú vojnu, nedodával zbrane a gigantické balíky financií napadnutým krajinám a nevyvolal ťažkú hospodársku a sociálnu krízu ako teraz? Teda, podľa nich, toto bolo niečo iné, ale Ukrajina je zvláštny prípad? A nemali by všetky metre a štandardy byť rovnaké úplne pre všetkých – bez výnimky?
Je na vine ukrajinský konflikt! Ale desiatky konfliktov, ktoré Západ a NATO vyvolali v ostatných desaťročiach, to je nič a transatlantisti sú iba muzikanti? Desiatky krvavých konfliktov nijako nepohli svetom, ale pre konflikt na Ukrajine padla na kolená celá Európska únia? Alebo je pes zakopaný niekde inde? Možno po kovidovej hystérii a totálne amatérskom konaní v priebehu dvoch rokov členské štáty EÚ teraz vyvolali „ukrajinskú“ hystériu a svoj amaterizmus a ťažké problémy doma zakrývajú konfliktom na Donbase? A potom sa čudujú, že niekto chce referendum a zmeny? A znova a znova prekrúcajú fakty, zakrývajú pravdu a popierajú svoje vlastné vyhlásenia a sľuby.
Nech si liberálni politici, transatlantickí experti a novinári hlavného prúdu oprášia v pamäti a otvoria staršie noviny, aby si prečítali, čo žiadali ich natovsko-liberálo-slniečkarsko-genderní predchodcovia iba pred pár rokmi. Dávali za príklad Švajčiarsko, kde, podľa ich tvrdení, na rozdiel od „ficovej totality a diktatúry“ vládne demokracia a sloboda a mnohé otázky obyvatelia riešia referendami, ktoré sa v tejto krajine konajú ako na bežiacom páse. A odrazu tento demokratický nástroj dnes už nevyhovuje, prekáža, straší. Prečo?
Pretože ohrozuje vládu amatérov. Stokrát sme hovorili o tom, že je úplne fuk, akými farbami títo „liberáli“ maľujú sami seba – červenými, zelenými, modrými, fialovými (pardon, to je v Česku…). Podstata je, že sú to AMATÉRI – a tým je všetko povedané. Na čele štátu majú stáť vlastenci, profesionáli, spravodliví a múdri ľudia. Tí súčasní však nie sú ani prvé, ani druhé, ani tretie, ba ani štvrté.
A preto by sa na Slovensku nik nemal hrať na domáceho „Hamleta“, ktorý namiesto lebky chudáka Yoricka drží v trasúcej sa ruke „glóbus“ Slovenska a hystericky vyvaľujúc očí a pozerajúc na oblohu sa pýta: „Byť či nebyť? Pôjdem na referendum či nepôjdem?“ Toto by nemalo byť otázkou, presnejšie, táto otázka by v súčasnosti vôbec nemala byť nastolená. Všetci, komu aspoň trochu záleží na tejto krajine, na osude tohto ľudu, na šťastí detí a vnukov, na tom, aby potomkovia neopľúvali naše hroby, pretože sme urobili katastrofálne chyby, ktoré odhodili túto krajinu na desiatky a stovky rokov dozadu, všetci by sa mali zúčastniť na referende. Hovorí im niečo výraz „občianska povinnosť“?
Nik z tých, a znova opakujem, ani jeden z tých, ktorí nepôjdu na referendum, potom nemá žiadne právo, aby v obývačke, v kuchyni, v krčme alebo v kaviarni nadával a kritizoval, že situácia je na figu, všetko je zle – preto a preto… Práve preto, že sa nezúčastnil na referende a umožnil, aby sa k moci znova dostali amatéri a sľubotechny, ktoré znova a znova budú klamať, tlačiť túto krajinu na okraj priepasti a zhoršovať životy miliónom ľudí.
Otázka „byť či nebyť,“ „zúčastniť sa na referende alebo sa nezúčastniť“ nemá právo na existenciu. Buď každý z nás sa postará o to, aby sa táto krajina prebudila, ožila, rozkvitla a prosperovala a ľudia by tu boli šťastní, alebo „experti zhnitej civilizácie“ vrhnú túto krajinu do ešte hlbšieho dna, narobia toľko zla, že ich chyby a zločiny naši potomkovia budú napravovať desaťročia, možno aj stáročia. Toto chceme?!
Cesta je priama, riešenie je iba jediné. Nie je, neexistuje otázka „byť či nebyť“. Platí iba jednoduché a jedine správne – „byť“!
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Slovenský Hamlet: „Byť či nebyť? Referendum či nie?“; slovenskaiskra.sk; 17.01.2023
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.