Americký Senát uskutočnil v januári 2021 potvrdzovacie vypočúvanie kandidáta na ministra zahraničných vecí, ktorý mal v oboch spektrách výnimočnú povesť a kvalifikáciu najvyššieho diplomata.
Tento fakt je prekvapivý, ak vezmeme do úvahy, že bol na nesprávnej strane každej významnej zahranično-politickej udalosti za posledných 20 rokov: Iraku, Líbye aj Sýrie. Keď sa diplomata s maďarskými koreňmi senátor Rand Paul spýtal, aké ponaučenie si vzal zo svojich katastrofických krokov v zahraničnej politike, Antony Blinken odvetil: „Po tvrdom premýšľaní som hrdý na to, že sme urobili všetko, čo bolo v našich silách. Aby sme ubezpečili, že diplomacia je prvá odpoveď a vojna a konflikt je posledná možnosť.“ Samozrejme. Aj najväčší jastrab a vojnový zločinec by s tým možno súhlasil. Otázkou však je: čo chceme dosiahnuť, keď vojna je posledná možnosť? Aby sa daná krajina sklonila a kapitulovala pred požiadavkami Washingtonu, a potom budú USA nakoniec vo vojne s každým nespratníkom? Pre Blinkena možno vojnu ako poslednú možnosť chápať iba tak, ako zlodej považuje zastrelenie obete za poslednú možnosť pri krádeži peňaženky.
Antony Blinken, zamestnanec administratív Georgea Busha, Billa Clintona i Baracka Obamu (za každého počasia, ako u nás minister zahraničia), prejavil aroganciu o pár minút neskôr, keď povedal: „Dvere by mali zostať otvorené, aby Gruzínsko vstúpilo do NATO so zdôvodnením potlačenia ruskej agresie.“ Rand Paul ho informoval: „Týmto by sa do NATO dostalo okupované Gruzínsko a podľa článku 5 by sme šli do vojny.“ Senátor Paul má pravdu. V očiach Pentagónu Rusko od roku 2008 okupuje 20 % gruzínskeho územia a podľa zásady kolektívnej obrany by USA boli povinné zaobchádzať s ruskou okupáciou Gruzínska rovnako ako s okupáciou Pensylvánie. To znie ako recept na vojnu. Ale počkať! Blinken nás predsa ubezpečil, že vojna je až posledná možnosť!
Vymedzenie problému odhaľuje neúprimný postup a ruská agresia je termín, ktorý washingtonskí zasvätení používajú na opis ruskej reakcie na západnú agresiu. Blinken vie, že vojna medzi Ruskom a Gruzínskom nebola agresiou, ale nazýva to tak preto, lebo to vyhovuje jeho agende a americká (aj svetová) tlač je taká spoľahlivo ignorantská, že nebude klásť otázky. Nebude sa pýtať na vzťah ľudí z Južného Osetska, ktorí sú od Gruzínska etnicky odlišní a nikdy sa za súčasť Gruzínska nepovažovali, alebo na históriu, ktorá vraví, že sa pripojili k Ruskej ríši v 19. storočí medzi prvými a s ruskou vládou boli vždy vo väčšom súlade ako s tou gruzínskou.
Vo vojne malo byť útočníkom Gruzínsko, ktoré v roku 1991 získalo od bývalého ZSSR suverenitu, a začalo útok na Južné Osetsko, ktoré vyhlásilo nezávislosť. Neskôr to bol opäť západom podporovaný Saakašvili, obhajca vstupu do EÚ a NATO, ktorý trval na presadení gruzínskej nadvlády nad Južným Osetskom, v čom ho podporoval americký prezident George Bush. Ani Rusko však nie je v žiadnom prípade nevinné a použilo viac ako dostatočnú silu na ciele vo vnútri Gruzínska. Keby sa Bushovi podarilo dostať Gruzínsko do NATO, mohli USA v roku 2008 zatiahnuť do vojny s Ruskom. Ale Blinken tvrdí, že členstvo v NATO odrádza ruskú agresiu. Verí, že Saakašvili by s podporou americkej armády konal v Južnom Osetsku opatrnejšie. Alebo je pravdepodobnejšie, že by bol Saakašvili ešte odvážnejší? Rand Paul dostal odpoveď: Blinken sa z chýb vôbec nepoučil.
Koncentrácia vojnových štváčov
Veľké mediálne domy, za ktorými stoja záujmy financií a korporácií, sa zamerali na ministrov prísľub zvrátiť politiku prezidenta Donalda Trumpa. Joe Biden sa počas kampane zaviazal, že neurobí žiadne podstatné zmeny, a jeho zahraničná politika ukazuje, že to myslel seriózne. Napriek tragikomickému mediálnemu nadšeniu z rozmanitosti a multikulturalizmu v administratíve zostáva zákulisie militaristickej politiky s väzbami na vojenských dodávateľov a globalistické think-tanky v plnej sile. Výbojnú politiku predchodcov (Obama, Bushovci, Clinton) potvrdil Blinken slovami: „Spojené štáty nerobia dosť,“ pri rozširovaní zásahov v Sýrii. Takisto potvrdil zámer vytvoriť tlak na KĽDR, rozmiestniť rakety na obkolesenie Číny, stanoviť nároky a sankcie voči Iránu a vyvinúť väčšiu snahu o zvrhnutie zvolenej vlády vo Venezuele.
V senátnom vypočúvaní vyslovil: „Náš záväzok k bezpečnosti Izraela je posvätný a je to niečo, čo zvolený prezident cíti veľmi intenzívne.“ Opakovane ocenil Trumpovu politiku normalizácie vzťahov medzi Izraelom a Spojenými arabskými emirátmi, Bahrajnom, Marokom a Sudánom a zdôraznil: „Existuje veľa vecí, ktoré Trumpova vláda urobila za našimi hranicami a tlieskam im.“ Blinken, zástanca Azerbajdžanu v konflikte o Náhorný Karabach, je známy tým, že obchoduje so svojimi bývalými vládnymi pozíciami, aby získal lukratívne poradenské miesta s vojensko-priemyselným komplexom. Spolu s ďalšími osobami Obamovej administratívy založil WestExec Advisors, poradenskú spoločnosť pre firmy ako Boeing alebo veľké banky a investičné firmy ako Bank of America a Blackstone. WestExec pozorovatelia označujú za tieňovú vládu pre bývalých funkcionárov, spojenú s americkou vojenskou politikou. Na webovej stránke sa chvália, že názov je odvodený od West Executive Avenue, uzavretej ulice vedúcej k západnému krídlu Bieleho domu a Eisenhowerovej budove výkonného úradu. Teda doslova: cesta k situačnej miestnosti, v ktorej padajú veľké rozhodnutia.
AUTOR: Ján Horváth
