Stasi (skratka z Ministerium für Staatsicherheit, teda Ministerstvo pre štátnu bezpečnosť, tiež Štátna bezpečnosť) patrila k najobávanejším spravodajským službám. Historici ju považujú za jednu z najefektívnejších v dejinách. Bojovala hlavne proti podzemnej politickej činnosti nepriateľsky zameranej voči štátu, bola „štítom a mečom“ Zjednotenej socialistickej strany Nemecka (SED).
Stasi založili 8. februára 1950 s pomocou sovietskej tajnej služby NKVD z Nemcov, ktorých preveril a vyškolil ZSSR. V NDR pripadal jeden príslušník alebo informátor Stasi na 63 ľudí. V ZSSR pripadal jeden agent KGB na rádovo stokrát viac ľudí. Kým v nacistickom gestape pracovalo 45000 ľudí, Stasi mala až 97000 zamestnancov (z toho 4000 v zahraničí, len 3000 v NSR) a 173000 spolupracovníkov. Pritom NDR mala 17 miliónov obyvateľov. Podľa odhadov sa 95 % agentov rozhodlo pre túto prácu dobrovoľne – z presvedčenia, túžby po kariére a iných výhodách.
MUŽ BEZ TVÁRE
Markus Wolf, pravdepodobne najznámejší východonemecký špión, ktorý viac než tri desaťročia viedol tamojšiu rozviedku, zomrel presne 17 rokov po páde Berlínskeho múru. Prezývali ho Muž bez tváre, pretože jeho podoba zostávala západným tajným službám až do roku 1978 neznáma. Narodil sa v roku 1923. Jeho rodina mala židovské korene a otec bol komunista, a tak Wolfovci v roku 1934 utiekli pred nastupujúcim nacizmom do Ruska. Tam vyštudoval letecké inžinierstvo a v roku 1942 vstúpil do komunistickej strany. Po vojne pracoval ako novinár v Moskve a neskôr v Berlíne. Od začiatku 50. rokov sa podieľal na budovaní východonemeckej špionážnej siete v zahraničí a vypracoval sa na prvého zástupcu obávaného ministra pre štátnu bezpečnosť Ericha Mielkeho.
Asi najväčším a najznámejším Wolfovým úspechom bola infiltrácia Günthera Guillauma do okruhu najbližších spolupracovníkov západonemeckého kancelára Willyho Brandta. Keď v roku 1974 vyšla Guillaumova skutočná identita najavo, Brandt rezignoval. Spoľahlivé zdroje však mala zahraničná rozviedka Stasi aj vo Viedni, Vatikáne a v centrále NATO. V roku 1986 Wolf z tajnej služby odišiel, podporoval Gorbačovove reformy a v roku 1989 priznal spoluzodpovednosť za chyby režimu. Krátko pred jeho pádom unikol pred zatknutím do Moskvy. Po dvoch rokoch sa vrátil a hoci ho obvinili z vlastizrady, korupcie a obmedzovania osobnej slobody, dostal nakoniec len podmienečný trest. „Nemôžem povedať, že by som bol hrdý na to, čo som urobil, ale nemyslím si, že som žil zbytočne,“ prehlásil v roku 1997.
RÓMEOVIA A JÚLIE
Stasi na Wolfov popud cvičila špeciálnu jednotku dobre vyzerajúcich mužov. Volali ich Rómeovia. Mali očariť ženu, a keď sa zamilovala, prinútili ju vynášať informácie. Podarilo sa im preniknúť do najvyšších orgánov západonemeckej vlády a štábu NATO. Ich vzťahy trvali roky. Asi 30 žien, najčastejšie zamestnankýň štátnej služby, Rómeom podľahlo.
V júli 1977 Gabriele Kliemová, prekladateľka a tlmočníčka na americkom veľvyslanectve v Bonne, stretla Franka Dietzela. Pripomínal jej Roberta Redforda a tvrdil, že pracuje pre medzinárodnú mierovú organizáciu. Hneď sa doňho zamilovala. Po niekoľkých mesiacoch sa začal zaujímať o dokumenty, na ktorých pracovala. Vyniesla preňho stovky materiálov, okrem iného vojenské informácie vrátane plánov výcviku na tanky a strelné zbrane na šesť rokov dopredu. Spisy Stasi odhalili, že ju najprv dva roky sledovali, než na ňu Dietzela nasadili. Až keď ju po páde Berlínskeho múru obvinili zo špionáže, dozvedela sa, že bol agentom NDR. Odsúdili ju na značnú finančnú pokutu a dva roky odňatia slobody podmienečne.
Niektorí Rómeovia si dokonca vzali ženy, ktoré kontaktovali, napríklad Gerhard Beier. Hoci svadba v NSR si vyžadovala množstvo papierovania, čím agenti riskovali prezradenie, Stasi bola schopná aranžovať falošné svadby, ak to pomohlo spolupráci. Sekretárka, ktorá predtým bola mníškou, odmietala sex pred svadbou, a tak pre ňu zahrali obrad v Kodani. Jeden funkcionár Stasi predstieral, že je kňazom, ďalšia, že je svokrou, tvrdí Marianne Quoirinová, autorka knihy Špióni, ktorí to spravili z lásky.
AUTOR: Karol Kardoš
