V Poľsku pôsobia vlastenecké hliadky, ktoré navštevujú miesta zábavy, aby zabránili moslimom zvádzať Poľky a preto preventívne dievčatám dohovárajú. V praxi to vyzerá tak, že dvojčlenná vlastenecká hliadka príde na diskotéku, do tanečného klubu, baru alebo výčapu, kde by vlastne moslimovia podľa svojej viery nemali čo hľadať, ale opak je pravdou. Hliadky ich tam stretávajú pravidelne. Alah to zrejme nevidí, no nemusí ísť o alkohol, ale predovšetkým o dievčatá a ženy. Vlastenecká hliadka sleduje dianie a keď zbadá dievča, ktoré sa bavilo alebo tancovalo s cudzincom, pravdepodobne moslimom, upozorní ju na nebezpečenstvá takéhoto vzťahu – ako jej môže ublížiť, ako ju v skutočnosti vníma a o prípadoch odobratia detí v islamských krajinách. Niektoré dievčatá ignorujú ich reči, iné im dajú za pravdu alebo dokonca majú záujem pôsobiť v takejto hliadke.
S nápadom vlasteneckých hliadok prišla Poľská liga obrany (PLO). Členovia hliadok tvrdia, že ide o budúcnosť krajiny a česť poľských žien. Hliadky sa objavujú vo varšavských, vratislavských a poznaňských kluboch, pričom je záujem aj o výjazdy do ďalších miest.
PLO existuje len niekoľko mesiacov, vystupuje ako vlastenecká organizácia a požaduje odoberanie odtlačkov prstov od prisťahovalcov, ktorí by mali oznámiť aj svoje náboženské vyznanie. Jedna z aktivistiek PLO Izabela Burnatová-Gurungová definuje PLO: „Sme skupina uvažujúcich a informovaných ľudí, presvedčených o nutnosti čeliť islamizácii. Vieme, čo sa deje v západnej Európe.“
V Poľsku podľa odhadov žije asi 20 000 až 40 000 moslimov. Najviac z nich je Čečenov a Tatárov. K protimoslimskému hnutiu v Poľsku sa otvorene hlási vyše 100 000 prívržencov. Podľa profesora sociológie na poznaňskej univerzite Krzysztofa Podemského chýba pozitívna informácia o islame a moslimoch: „Médiá sa sústreďujú na islamských radikálov. Dozvedáme sa o teroristoch, fanatikoch, mrzačení žien, o výstavbe mešít, o demografickej hrozbe, o konci kresťanskej civilizácie, hidžáboch, rituálnom podrezávaní, o nepokojoch, ktoré vyvolávajú Pakistanci a Maročania na predmestiach Londýna a Paríža.“
Na druhej strane islamské komunity v západnej Európe vytvárajú svoj paralelný svet, ktorý má ďaleko od tolerancie k odlišnosti kultúr, hoci samé toleranciu, či skôr neustále ústupky od ostatných vyžadujú. Snažia sa zachovať svoju identitu za každú cenu a prípadne ju aj vnucovať ostatným. Preto nečudo, že dochádza ku reakcii a obdobnému správaniu sa a zápasu o identitu.
V Londýne už pobehujú islamské hliadky, ktoré nútia ľudí dodržiavať moslimské pravidlá a snívajú o vláde islamského zákona – šaríje. V Poľsku sú to zasa preventívne vlastenecké hliadky a o identitu sa boja aj v Izraeli. Tamojším strážcom identity prekáža, že premiérov syn má vzťah s nežidovkou. Izraelské médiá venujú pozornosť vzťahu premiérovho syna Jaira Netanjahua s Nórkou Sandrou Leikangerovou, ktorá študuje v Izraeli a nie je Židovka.
Arje Deri, šéf ultraortodoxnej strany Šas vyhlásil, že sa vyjadruje z pozície národného záujmu: „Ak je to pravda, potom to už nie je osobná záležitosť, ale symbol židovského národa.“ Podľa novín Haarec v tejto súvislosti vyhlásil, že má mnoho priateľov, ktorí investujú milióny do boja proti asimilácii židovstva po celom svete.
Organizácia Lehava, ktorá odmieta asimiláciu židovského národa, vyzvala na Facebooku premiéra, aby tomuto vzťahu zabránil. Jej vodca Legay Benci Gopštejn varoval Netanjahua: „Ako viete, vaši vnuci nebudú Židia.“
Zápas o identitu sa odohráva v procese globálneho trhového sveta s jeho koncepciou likvidácie akejkoľvek odlišnosti, s výnimkou sexuálnej, na tej si paradoxne veľmi potrpí. Identita z hľadiska národnej a náboženskej príslušnosti nie je kategóriou minulosti a zdá sa, že ani tak rýchlo nebude, pretože stále má potenciál odolávať a odsúvať do úzadia predstavy o multi-kultúrnej alebo kozmopolitnej spoločnosti.
Zdroj: Gazeta Wyborcza, ČTK, Haaretz Foto: missionislam.com