Iniciatíva návratu k notoricky známym „záchytným staniciam” získala od ministerstva zdravotníctva pomerne veľkú podporu. Aktivisti však tvrdia, že tieto podniky sa môžu stať humánnymi a efektívnymi len za účasti sociálne zodpovedných podnikateľov.
História „záchytiek”, alebo záchytných staníc sa datuje do roku 1902, kedy v centre ruského priemyselného mesta Tula otvorili prvú z týchto prevádzok. Bola niečím medzi hostelom, chirurgiou a policajnou stanicou, pričom cieľom tejto záchytky bola záchrana miestnych obyvateľov, ktorí sa opili, bez toho, aby si uvedomili riziko zamrznutia v drsnom ruskom podnebí, ako aj ďalšie riziká, ako sú utopenie sa alebo trestné činy.
Prvá „záchytka“ bola financovaná z obecného rozpočtu a ukázala sa, že je pri záchrane ľudských životov natoľko efektívna, že sa počas niekoľkých rokov podobné inštitúcie objavili v každom väčšom meste v krajine. Fjodor Archangeľsk, zdravotník a autor myšlienky záchytných staníc, získal za svoju prácu niekoľko ocenení.
Nápad zachytili sovietske orgány a v roku 1930 sa v krajine objavilo mnoho záchytných staníc. Projekty boli financované štátom, rovnako ako všetko ostatné v plánovanom sovietskom hospodárstve. Spočiatku boli súčasťou Ministerstva zdravotníctva, ale v roku 1940 sieť prešla pod ministerstvo vnútra – zapojenie polície bolo príliš veľké keďže sa opilci často správali agresívne.
Systém existoval až do rozpadu Sovietskeho zväzu a aj po ňom, ale v modernom Rusku začal počet záchytných staníc rýchlo klesať. Hlavným dôvodom bol problém s financovaním, ale aj stanovisko právnikov, ktorí poukázali na to, že polícia v skutočnosti zadržuje opilcov bez dostatočných dôvodov (byť na verejnom mieste pod vplyvom alkoholu v Rusku nie je trestným činom).
Sieť záchytných staníc „Vytrezvitel“ zanikla koncom roka 2011 a všetky jeho funkcie teraz vykonávajú nemocnice a ambulancie.
Za dva roky takejto praxe ale prišli na viacero nedostatkov (z ktorých hlavnou je preťaženie zdravotníckych zariadení vo väčších mestách). Niektorí aktivisti sa vyjadrili, že chcú návrat siete „Vytrezvitel“. Sultan Khamzajev, vedúci federálneho programu Triezve Rusko, povedal v rozhovore pre denník Izvestija, že jeho kolegovia vypracovali plán, podľa ktorého by nové záchytné stanice mali byť spoločným podnikom súkromných zdravotníckych zariadení a miestnych úradov.
Mestské správy poskytnú priestor a súkromné podniky prispejú vybavením, dopravou a personálom. Záchytné služby sa budú poskytovať zadarmo s tým, že lekári budú môcť polovicu miestnosti využívať na komerčné účely. Existuje tiež možnosť finančnej podpory zo strany štátu.
Ruslan Isajev, vedúci nezávislého spolku narkomanov, povedal, že myšlienka by mohla prispieť k záchrane mnohých životov a to najmä v zime, ale pripomenul, že sa musí vykonávať veľmi starostlivo, aby sa zabezpečilo humánne zaobchádzanie s pacientmi. Isajev poznamenal, že spolupráca so súkromným podnikaním bude asi najlepší spôsob, ako poskytovať kvalitné služby a zabezpečiť dostatočné investície.
Taťjana Klimenko, námestníčka ministra zdravotníctva, ocenila myšlienku ako „veľmi nádejnú“, ale poznamenala, že konkrétne mechanizmy jej vykonávania sa ešte musia prerokovať.
Preklad z RT Foto: RIA Novosti/Grigoriy Sisoev