„Lídri EÚ a Balkánu sa dohodli na pláne zvládnutia migračnej krízy.“ Takto znel v pondelok titulok správy agentúry TASR o nevšednej vrcholovej schôdzke pod patronátom Európskej komisie v Bruseli. Začala v nedeľu 25. októbra večer a skončila až po polnoci. Súdiac podľa informačných serverov tlačových kancelárií skončila nadmieru úspešne. EÚ a Balkán sa na úrovni lídrov dohodili. Migračnú krízu zvládnu. Čas otvoriť šampanské?
Čo kríza, to príležitosť
Ružové okuliare si pri písaní titulku nasadila aj konkurenčná slovenská tlačová kancelária SITA: „Lídri EÚ a Balkánu majú plán ako zvládnuť migračnú krízu“. Nemecká tlač bilancovala podujatie v Bruseli primerane skepticky: „EU-Balkangipfel: 17 Punkte, kein Plan“, t.j. „Summit Balkán-EÚ: 17 bodov, žiaden plán“, bilancoval v titulku bruselské show týždenník Der Spiegel.
Veľké mienkotvorné média ale nešli k podstate veci. Ku skutočnosti, že bruselská eurokracia využila rozvrat, ktorý spôsobuje nekontrolované prúdenie státisícov ilegálnych cudzincov cez Balkán do západnej Európy, aby urýchlila centralizáciu moci. Sedemsto tisíc ledabolo alebo vôbec neregistrovaných migrantov preniklo podľa infografiky v Spiegeli od začiatku tohto roka z Turecka cez Grécko, Macedónsko, Srbsko, Maďarsko a Rakúsko (s okľukami cez Bulharsko, Chorvátsko a Slovinsko) do Nemecka. Skutočné čísla sú vyššie a migračná invázia prebieha po viac než tejto jednej trase. Európska pohraničná agentúra Frontex hovorí o 8 hlavných trasách. Pohľad na ne poskytuje celistvejší obraz o pohrome, ktorej sa spomedzi krajín ležiacich na balkánskej trase odvažuje aktívne brániť iba Maďarsko. Hraničnými plotmi, za ktoré kydali na jeho ministerského predsedu Viktora Orbána z Bruselu vedrá špiny a urážok. Medzitým sa situácia čiastočne obrátila. „Maďarsko už nie je na (migračnej) trase, sme tu (už iba) ako pozorovatelia,“ povedal Orbán s pocitom zadosťučinenia kolegom na summite. Dostavili sa tam z Bulharska, Grécka, Chorvátska, Macedónska, Nemecka, Rakúska, Rumunska, Slovinska a Srbska.
Kontrolovať, no nezastavovať
Vzdorovitosť Maďarska je však tým najneželateľnejším príkladom pre ostatné európske krajiny, aký si v Bruseli vedia predstaviť. Obrana zvrchovaného územia štátu vlastnými silami s cieľom zastaviť inváziu je to posledné, čo chce bruselská centrála únie dopustiť. Zastavenie migračného veľtoku preto nemôže byť ani poslaním a cieľom sedemnásťbodového Akčného plánu, na ktorom sa účastníci summitu dohodli. Slovami predsedu Európskej komisie Jean-Claudea Junckera, je to „plán pragmatických a operačných opatrení, aby sme zabezpečili, že ľudia (putujúci migranti) neostanú ponechaní v daždi a chlade len na seba“. Je to predovšetkým plán, ako povedal, na „predídenie humanitárnej tragédie v Európe“. Dodajme, že nie na zastavenie invázie. Pod zvládnutím migračnej krízy sa má podľa Bruselu rozumieť úzko koordinované regulovanie migračného toku pod vedením manažérskej centrály.
Bod 7. pamätá aj na potrebu kreditovať rozsiahle investície do výstavby a personálno-materiálneho vybavenia registračných stredísk a ubytovacích kapacít pozdĺž Balkánskej migračnej trasy. Príležitosť dostanú také medzinárodné finančné inštitúcie ako Európska investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj a iné. Pre nadnárodný kapitál to bude zlatá baňa. Zmienky v niektorých bodoch Plánu o reštriktívnych opatreniach v záujme obmedzovania masovej migrácie treba brať s rezervou. Znižovali by čerpanie úverov a zisky.
Slovensko s Českom pozvánku na summit nedostali. Neležia na trase a nespolupracujú s Európskou komisiou pri zavádzaní stáleho mechanizmu prerozdeľovania utečencov. Nekontrolovateľný migračný prúd sa má i vďaka nedeľňajšiemu summitu premeniť na kontrolovaný. Z obrovského a chaotického na možno menší, ale plynulý.