DÔLEŽITÝ VÝZNAM V STAREJ KULTÚRE A DUCHOVNE NAŠICH DÁVNYCH PREDKOV MAL SYMBOL. NIESOL V SEBE POSOLSTVO MAGICKÉHO UMENIA VOLCHVOV A ŽRECOV. NEBOL LEN OBYČAJNÝM DEKOROM, POJÍMA V SEBE POSVÄTNÉ VÝZNAMY A MAGICKÉ ÚČINKY NIEKOĽKOTISÍCROČNÉHO DIELA NAŠICH STARÝCH MYSLITEĽOV.
Symboly a symbolika sú významnou súčasťou našej pôvodnej prírodnej kultúry a duchovna, ako aj kľúčom k pochopeniu duchovného sveta našich dávnych predkov. Pôsobia na nás prostredníctvom grafických a geometrických znakov, písmen, bájnych (mytologických) bytostí, rozprávkových hrdinov, čísel, farieb, heraldických symbolov, symbolických miest a postáv, rastlinných a minerálnych i rôznych ďalších symbolov zaznamenaných v ľudovej kultúre a slovesnosti. Sprostredkúvajú svojmu okoliu určité posolstvá a myšlienky. Tajomný svet predstáv, myslenia a spôsobu videnia sveta našich dávnych predkov obsiahnutý v ich kultúre a symboloch sa môže nášmu rozumu a tzv. vedeckému nazeraniu na svet zdať na prvý dojem nezrozumiteľný. K objavovaniu tohto cenného kultúrneho dedičstva Slovanov prispievajú archeológia, etnografia, heraldika, folkloristika, lingvistika a iné vedy, vedné disciplíny a náuky.
Slovanská symbolika je spoločným kultúrnym dedičstvom všetkých slovanských národov, a preto patrí aj nám karpatským a podunajským Slovanom. Uchovávanie starej múdrosti a kultúry bolo vždy prvoradým záujmom našich predkov a je aj našou prirodzenou povinnosťou chrániť toto dedičstvo a odovzdávať ho svojim potomkom. Naši predkovia používali symboly počas mnohých tisícročí, o čom svedčí množstvo dôkazov. Dnes sa najčastejšie tieto symboly objavujú pri archeologických vykopávkach, v ľudovej architektúre a na predmetoch dennej potreby (odevy, hrnčiarske výrobky, hračky, ozdoby, výšivky a pod.). Ich využitie v ľudovej kultúre pretrváva do dnešných dní, a preto môžeme hovoriť o živej kultúrnej a duchovnej tradícii slovanských národov.
STOPY DÁVNEJ MINULOSTI
Územie dunajských nížin (Podunajská nížina, Dolnodunajská nížina) a karpatských vrchov (Karpatský oblúk) je kontinuálne osídlené niekoľko tisícročí. Za toto dlhé obdobie tu našli svoj životný priestor naši dávni predkovia, po ktorých sa zachovali výrazné stopy objavené v podobe hmotných pamiatok získaných archeologickým výskumom a nehmotného kultúrneho dedičstva v podobe tradícií, obyčajov, zvykov a ústnej ľudovej slovesnosti. V kolíske Slovanov sa zrodila impozantná karpatsko-dunajská kultúra. Kultúra našich dávnych predkov s najstaršou gramotnosťou a metalurgiou na svete. Začala sa rozvíjať na strednom Dunaji a podľa archeologických, antropologických, etymologických a genetických výskumov niet o jej protoslovanskom charaktere žiadnych pochýb.
Medzi najstaršie archeologické nálezy, na ktorých sa našli vyobrazené rôzne symboly, patria predmety z náleziska mladšieho paleolitu pri obci Mezin v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny (mezinská kultúra). Ide hlavne o figúrky žien a vtákov a rôzne náramky z kostí mamuta, na ktorých sú vyryté meandre a svastiky. Tieto predmety sú vystavené v Národnom múzeu histórie v Kyjeve. Mladšími nálezmi sú kresby na stenách jaskyne Magura v severozápadnom Bulharsku neďaleko skalného mesta Belogradčik. Je tu asi 700 znakov jaskynného umenia datovaného podľa odborníkov približne do obdobia bronzovej doby. Okrem symbolov ľudských postáv a zvierat sa tu nachádzajú aj obrazy rastlín, slnka, mesiaca a hviezd. Bulharskí vedci sa domnievajú, že na stenách jaskyne Magura je zobrazený aj najstarší paleolitický kalendár a znaky, z ktorých sa neskôr vyvinulo písmo. Ďalšie významné náleziská sa nachádzajú na strednom Dunaji. Starším z nich je Lepenski Vir, podľa ktorého bola pomenovaná aj archeologická kultúra. Lokalita sa nachádza na brehoch Dunaja (hranica medzi Srbskom a Rumunskom) a patria do nej aj lokality Vlasac, Padina, Lepenski Vir, Hajdučka alebo Vodenica, spolu je ich asi dvadsať. Dokumentujú osídlenie medzi 6. a 10. tisícročím pred naším letopočtom.
AUTOR: Miloš Zverina
