Už len 5 dní zostáva do zasadania amerického Kongresu, ktorého závery môžu výrazne ovplyvniť budúcu podobu politického usporiadania sveta, ako aj osud miliónov ľudských životov. Držiteľ Nobelovej ceny mieru Barack Obama na ňom predloží kontroverzný návrh jednostranného vojenského zásahu voči Sýrii, ktorej sa už dva roky darí vzdorovať voči západom podporovanému vojenskému ťaženiu moslimských radikálov. Už dnes pritom môže rátať s podporou kľúčových osôb demokratov, napr. Nancy Pelosiovou, predsedom republikánskej väčšiny Ericom Cantorom, ako aj samotným predsedom Snemu reprezentantov Johnom Boehnerom. Ten pre zahraničnú tlač vyhlásil, že USA majú „nepriateľov po celom svete, ktorí musia pochopiť, že takéto chovanie nebudeme trpieť“. „Máme tiež spojencov po celom svete a tí musia tiež vedieť, že Amerika bude stáť vedľa nich a bude ich brániť, pokiaľ bude treba,“ dodal.
Deja vu?
Udalosti ohľadom Sýrie pripomínajú scenár zápletky vojny v Iraku. Vtedajší americký prezident George W. Bush, dnes už odsúdený vojnový zločinec, zdôvodnil nevyhnutnosť vojenského zvrhnutia režimu Saddáma Husajna pre hrozbu použitia a šírenia chemických zbraní. Tie sa však nenašli ani po dlhých rokoch okupácie a tak si Spojené štáty museli vystačiť s ropným bohatstvom, ktoré dnes strážia komandá amerických elitných súkromných bezpečnostných služieb. Za nenávratné škody na majetku, historickom dedičstve a predovšetkým na státisícoch životov, sa však už Iračanom nik neospravedlnil. Náplasťou tak zostáva zavedenie „slobody a demokracie“, ktorá je vzhľadom na regionálnu kultúru a mentalitu obyvateľstva utópiou. Draho splácanou regionálnymi násilnosťami a teroristickými útokmi medzi šítskym a sunnitským obyvateľstvom, ktorých vášne držal tvrdou rukou na uzde práve Saddám Husajn.
New York Times: Vláda nemá žiadne dôkazy
Iskrou rozdúchania ďalšej vojenskej intervencie je pre Obamu nedávny chemický útok v blízkosti metropoly Damašk, ktorý si vyžiadal podľa organizácie Lekári bez hraníc cez tristo obetí na životoch, pričom povstalci ich uvádzajú až 1400. Sýrska armáda síce chemické zbrane vlastní, ich použitie však prezident Assad dôrazne vylúčil a dodnes nezodpovedanou otázkou je, čo by ich použitím reálne získal. Použitie týchto zbraní by pre jeho vládu znamenalo istú samovraždu, nakoľko by okamžite čelil vojenskému mandátu medzinárodného spoločenstva. Na domácej politickej scéne už navyše ustúpil dôležitej požiadavke povstalcov a zmenou ústavy zrušil dominantné postavenie vládnucej strany BAAS. V neposlednom rade sa vďaka väčšinovej podpore obyvateľstva darí sýrskej armáde úspešne potláčať zvyšky odporu. Práve pre povstalcov by bola prípadná zahraničná interevencia poslednou nádejou na zvrat bezvýchodiskovej situácie. Treba však presvedčivé dôkazy a tými dodnes nedisponujú ani nezávislí vyšetrovatelia OSN, čím Obama stráca priamu vojenskú oporu Talianska, Kanady, Nemecka, Jordánska i Ligy arabských štátov. Aj generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen uznal, že nevidí úlohu Aliancie v medzinárodnej reakcii.
Naopak, s podporou môže Obama rátať u tureckého premiéra Erdogana, ktorý ho uistil, že jeho krajina podporí „každú medzinárodnú iniciatívu“ voči Sýrii, dokonca bez rozhodnutia Rady bezpečnosti OSN. Francúzsko je tiež ochotné podporiť Washington. Jeho minister vnútra Manuel Valls prehlásil, že „masové vraždenie obyvateľov Damašku, s použitím chemických látok, nesmie zostať nepotrestané.“ Veľká Británia zas na pôde OSN iniciovala prijatie rezolúcie, umožňujúcu zahájiť tzv. „humanitárne bombardovanie“. Bez dôkazov však bude útok na Sýriu, vo výsostnom záujme ochrany obyvateľstva, predčasný, neobhájitelný a z držiteľa Nobelovej ceny za mier sa stane vojnový agresor.
Na druhej strane Obama riskuje oveľa viac. Minimálne stratu investícií do povstaleckej armády, ktorej víťazstvo je kľúčové pre celú stratégiu zahraničnej politiky USA. Pádom Assada sa Obamovi otvoria brány k úhlavnému nepriateľovi – Iránu. Ku krajine s tretími najbohatšími svetovými zásobami ropy. Teherán preto už niekoľkokrát tlmočil svoje stanovisko celkom jasne. Sýriu podporí všetkými dostupnými prostriedkami. Rovnakú teóriu pritom v minulosti obhajoval aj významný armádny generál na dôchodku Wesley Clark, či kongresman a známy kritik zahraničnej politiky USA, Ron Paul. “Podľa môjho názoru sú všetky dôkazy na ospravedlnenie tohto útoku falošné. Nie sú dôveryhodnejšie ako zámienka pre inváziu do Iraku v roku 2003 alebo útok na Líbyu v roku 2011,” vyhlásil pre média s obvinením, že “neokonzervativistom ide o ovládnutie ropy v Iráne”.
Kosa na kameň?
Práve zvyšovaním amerického tlaku voči Iránu, prostredníctvom Sýrskej karty, dochádza k stretu so strategickými obchodnými záujmami Ruska a Číny. Obe mocnosti včera na neverejnom zasadnutí Rady bezpečnosti OSN kategoricky odmietli akúkoľvek snahu do zasahovania vnútornej politiky Sýrie. „Takýto prístup k obrane sýrskych civilistov je zlý,“ povedal v interview pre Hlas Ruska zástupca ruského Ministerstva zahraničných veci Konstantin Dolgov. Predsedkyňa Rady Federácie Valentina Matvijenková oznámila, že v snahe zabrániť konfliktu chce iniciovať sériu vzájomných osobných stretnutí ruských poslancov a amerických kongresmanov a senátorov. „Neexistuje iná cesta, aby sme viac pochopili jeden druhého, než priamy otvorený dialóg s argumentami, s výkladom nášho postoja. Vaši americký kolegovia by mohli lepšie pochopiť, pocítiť, na čom sa zakladá postoj Ruskej Federácie, vypočuť si naše argumenty. Nebude samozrejme zbytočné vypočuť si dôvody amerických partnerov. Všetko, čo závisí na mne, vykonám, aby som vás podporil,“ odobril snahy ruskej Dumy prezident Putin.
Bolo by možno odvážne varovať pred vypuknutím ďalšieho globálneho konfliktu. Faktom však ostáva, že Obamov tieň nedopadá iba na váhy ruskej hospodárskej politiky. “Ako by sme tolerovali Rusko v Mexiku, kde by sa domáhalo humanitárneho riešenia násilia na americko-mexických hraniciach? Považovali by sme to za právoplatný dôvod k znepokojeniu. Angažovať sa v Sýrii, kde má ruské námorníctvo základňu, považujem za ekvivalent k prítomnosti Rusov v Mexiku,” zhodnotil Ron Paul, pričom americkú verejnosť varoval pred „budovaním akéhosi impéria“. “Nemáme peniaze, nemôžeme si to dovoliť a najhoršie je to, že robíme presne to, čo od nás chcel Usáma bin Ládin, ktorý nás chcel vyžmýkať na Blízkom východe a tým k nám domov priniesť bankrot.“
Vo východnom stredomorí sa už nachádza skupina amerických plavidiel. 4 torpédoborce vyzbrojené strelami Tomahawk a taktiež britská loď a ponorka. Na Jadrane kotví britská vrtuľníková loď a dve fregaty. V Červenom mori a v Perzkom zálive čakajú na pokyn americké lietadlové lode. Francúzi vyslali k sýrskemu pobrežiu fregatu protivzdušnej obrany. Kongres ešte ani nezasadol a prezident Obama už oznámil vyslanie prvých jednotiek do boja s vládnymi silami, vycvičených inštruktormi CIA. Odpoveď Ruska a Číny sa dozvieme už o pár dní, hoci logicky môžu byť výpovedné práve augustové rusko-čínske cvičné vojenské manévre. Aj v tejto súvislosti Svätý Otec zvoláva na sobotu 7. 9. „Celosvetový deň pôstu a modlitby za pokoj v Sýrií, na Blízkom východe a celom svete. V Bratislave sa veriaci môžu schádzať od 20:00 hod v Jezuitskom kostole.
Navyše, vážnosť situácie si uvedomili aj prvé skupiny slovenských občanov (FOTO). V nedeľu 1. 9. sa časť protestujúcich spred Národnej rady presunula pred ambasádu USA na Hviezdoslavovom námestí, aby pokojnou formou vyjadrili solidaritu s obyvateľmi Sýrie. Zároveň vyzvali politikov všetkých politických strán, predovšetkým vládu R. Fica, aby kategoricky odmietli akúkoľvek žiadosť o spoluúčasť na „ďalšom vojnovom zločine a krviprelievaniu“. Zajtra, 5. 9. od 16:00 na Námestí SNP sa k nim pridajú aj členovia Zväzu sýrskych študentov na Slovensku, pričom zvolávajú k účasti všetky „občianske združenia, mierové organizácie, politické strany, aktivistov, ale hlavne slovenskú verejnosť, ktorá odmieta agresiu voči Sýrskej arabskej republike“. V druhej časti podujatia sa z námestia plánujú vydať na protestný pochod pred francúzsku a americkú ambasádu.
Zdroj: New York Times, Czech.ruv.ru