Rada Severoatlantickej aliancie usporiadala 28. júla v Bruseli mimoriadnu schôdzu. Vyžiadalo si to Turecko s odvolaním sa na článok 4 Washingtonskej zmluvy. Na jeho základe môže každý člen NATO požiadať o konzultácie, pokiaľ sa domnieva, že je ohrozená jeho územná celistvosť, bezpečnosť alebo politická nezávislosť. Ankara využila toto právo pred troma rokmi, keď tvrdila, že na jej územie dopadali strely zo sýrskeho územia. V tom čase tam povstalci podporovaní Tureckom útočili na postavenia vládnych vojsk a nedalo sa vylúčiť, že strely pochádzali od povstalcov, ktorých Ankara pomáhala vyzbrojovať. Aliancia vtedy rozmiestnila a dodnes ponecháva v tureckom pohraničí batérie protivzdušného systému Patriot.
Tento mesiac sa Ankara sťažovala na akcie povstalcov dvoch odlišných skupín, ktoré bojujú viac proti sebe ako proti Turecku. Západ považuje za nebezpečnejšiu organizáciu Islamský štát (IŠ), ktorá dosiahla značné územné zisky v Sýrii a Iraku a atakuje kurdský sever Sýrie hraničiaci s Tureckom.
So sýrskymi Kurdmi solidarizujú ich tureckí súkmeňovci. Armáda krajiny polmesiaca často útočí na tábory milícií Kurdskej strany pracujúcich (PKK) v severnom Iraku. Pešmergovia potom podnikajú protiúdery na ciele v Turecku klasickým partizánskym spôsobom: prepadávaním policajných staníc, bombovými útokmi a záškodníckymi akciami. Ankara so spojencami v NATO ich kategorizujú ako terorizmus, ktorý sa neodlišuje od bombových útokov al-Kájdy alebo jej organizačne mladších bratrancov z Islamského štátu. Ako je známe, tí šokovali 20. 7. bombovým útokom v pohraničnom mestečku Suruč, ktorý si vyžiadal 32 mŕtvych a stovku zranených.
Ankara nariadila odvetné letecké údery na pozície IŠ v Sýrii, ale aj PKK v Iraku. Zároveň otvorila bilaterálne rozhovory s Washingtonom o posilnení bezpečnosti pozdĺž tureckých hraníc. V hre je uskutočnenie dávnejšieho plánu na zriadenie nárazníkovej zóny v šírke asi 40 kilometrov na sýrskej strane hraníc, čiže na zvrchovanom území cudzieho štátu. Oficiálne sa tam majú sústreďovať sýrski utečenci. Turecko ich od prepuknutia sýrskej občianskej vojny pred štyrmi rokmi prijalo okolo dvoch miliónov a ešte viac ich žije v utečeneckých táboroch v rôznych kútoch krajiny medzi Eufratom a Tigrisom. Bezpečnostná zóna by ich mala chrániť pred ohrozením zo strany IŠ, ale aj sýrskej armády a jej bojového letectva.
Damask popiera čo i len teoretickú možnosť náletov na vlastných občanov a poukazuje na nebezpečné paralely s diplomatickými manévrami Západu v marci 2011 okolo Líbye. Rusko a Čína vtedy v BR OSN nezahlasovali proti vytvoreniu bezletovej zóny nad Líbyou. Zóna mala oficiálne chrániť domáce civilné obyvateľstvo pred útokmi zo vzduchu. Severoatlantická aliancia získala vtedy mandát na vynucovanie dodržiavanie rezolúcie č. 1973, čo využila na zlikvidovanie líbyjských vzdušných síl a na uľahčenie zvrhnutia Kaddáfiho vlády.
Práve toho sa teraz obáva sýrska vláda. Západ cvičí a vyzbrojuje najrôznejšie sýrske povstalecké skupiny s neskrývaným zámerom zvrhnúť vládu prezidenta Bašára Asáda. Jeho stúpenci považujú chystaný vznik bezpečnostnej zóny v pohraničí za predstupeň jej rozšírenia na celé územie štátu s následným zničením sýrskeho vojnového letectva. Upozorňujú, že sýrskym povstalcom by sa potom pravdepodobne podarilo zvrhnúť vládu, no za cenu uvrhnutia krajiny do chaosu, bezvládia a rozkladu na spôsob Líbye.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa v rozhovore s novinármi po skončení schôdze vyjadril aj k téme vytvorenia nárazníkovej zóny na sýrskom území. Podľa jeho slov sa netýka NATO, ale je bilaterálnou záležitosťou Turecka a Spojených štátov.
Zdroj: http://www.nato.int/cps/en/natohq/opinions_121953.htm