Podľa odhadov výsledkov predčasných parlamentných volieb v Grécku zvíťazila ľavicová opozičná strana Syriza. Na druhom mieste pravdepodobne skončí konzervatívna Nová demokracia a za ňou proeurópska Potami, prípadne pravicový Zlatý úsvit. Vo voľbách rozhodovalo približne 9,8 milióna oprávnených voličov.
Syriza je veľmi kritická k doterajšiemu smerovaniu Grécka po roku 2010 a plánuje výrazne zmeny na vnútroštátnej úrovni aj úrovni Európskej únie. Predseda strany Alexis Tsipras postavil program na obmedzení úsporných opatrení. Plánuje požadovať odpísanie veľkej časti gréckeho dlhu, zvýšenie minimálnej mzdy z 580 na 751 eur, špekuluje aj nad vystúpením z Európskej menovej únie a znovuzavedením drachmy. Európsku politickú scénu tak obohatí nová silná tzv. euroskeptická strana.
Syriza (koalícia radikálnej ľavice) bola založená v roku 2004 ako koalícia menších politických strán (Synaspismós, Renewing Communist Ecological Left, Internationalist Workers’ Left, Movement for the United in Action Left ). Strana sa sformovala na cieľoch boja proti neoliberálnym reformám dôchodkového a sociálneho systému, či antiteroristickým zákonom. V prvých voľbách získala iba 3,3%. V roku 2007 po pripojení Gréckej komunistickej organizácie to bolo 5,04%. Následne sa pridali Ekologická intervencia a Demokratické sociálne hnutie. Súčasný vodca strany Alexis Tsipras bol zvolený do čela strany v roku 2008. V roku 2009 klesla na úroveň 4,6%. Po kríze v roku 2010 začala Syriza veľmi rýchlo rásť. V roku 2012 získala 16,7%.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji bankrotu a bolo prinútené požiadať o finančnú pomoc. Dohodlo sa na dvoch záchranných programoch v celkovej výške 240 miliárd eur. Podmienkou bolo zavedenie škrtov, zníženie dôchodkov, zníženie platov, zvyšovanie daní. Výplaty dôchodkov sú často oneskorené a odbory odhadujú, že tretine všetkých zamestnancov sa oneskorujú mzdy o najmenej dva mesiace. Nezamestnanosť je dnes za hranicou 25%. Medzi mladými takmer 50%. Ekonomika sa v porovnaní s časom pred krízou zmenšila o štvrtinu a priemyselná výroba klesla o tretinu. Verejný dlh sa zvýšil zo 146% HDP v roku 2010 na 175,5% v minulom roku, v absolútnych číslach ide o sumu 320 miliárd eur. Horšie je na tom už len Japonsko. Hovoriť preto o nejakom oživení a svetlých zajtrajškoch pre Grécko je scestné.
Zatiaľ nie je zrejmé či sa podarí Syrize získať dosť hlasov aby vytvorila jednofarebnú vládu. Uvidíme, či Syriza začne ustupovať zo svojich pozícií, alebo naopak ešte pritvrdí, či sa dokáže spojiť s ďalšími euroskeptickými stranami. Každopádne Grékov čakajú zmeny, snáď k lepšiemu.