Sýrska „invázia“ v Turecku

· Čas čítania: 5 min.

V Turecku za posledných päť rokov vyrástlo ako huby po daždi 5000 sýrskych firiem. Momentálne je stav taký, že z každých 10 zahraničných firiem je jedna sýrska. Nemecké firmy zapísané v obchodnom registri od roku 1923 už nestačia na to, aby udržali krok so sýrskymi investormi a pomaly budú nútené trh opustiť.

Na trhu je registrovaných viac ako 10 000 sýrskych firiem, ktoré pôsobia v oblasti stavebníctva, v textílnom priemysle, potravinárskom sektore či v obchode s nehnuteľnosťami…dane poctivo odvádzajúce aj neodvádzajúce, legálne aj ilegálne.

Po Damašku je druhé najväčšie „sýrske” mesto Istanbul. 700 000 Sýrčanov žije práve tu. V mestskej časti Fatih majú svoje getá. Všetky nápisy, reklamné tabule sú v arabčine, dohovoríte sa tu len po arabsky, a keď sa spýtate na adresu v turečtine, nikto vám neodpovie. Turečtina tu síce nie je, ale západná kultúra áno. Sýrski umelci hrajú jazz v jazzových kaviarniach, spisovatelia majú svoje pravidelné besedy s čitateľmi, kde podpisujú svoje knihy. Nechýbajú ani sýrske rádiá, noviny, ktoré sa pripravujú v Istanbule, ale tlačia ich v Adane. Majú dokonca svoje nemocnice, kde zamestnávajú výlučne len sýrsky personál a servis slúži taktiež len sýrskym pacientom. K tomu samozrejme patria aj laboratória a farmaceutické sklady liekov.

V mestskej časti Bağcılar sa plánuje urobiť druhé geto. Podľa oficiálnych štatistík tu žije 1 Sýrčan na 15 obyvateľov. Každé druhé dieťa, ktoré prišlo na svet v miestnej nemocnici, bolo sýrske. Len v tejto mestskej časti sa minulý rok narodilo 2500 sýrskych detí.

Turecký inštitút pre zdravie a výchovu mládeže eviduje oveľa väčšiu pôrodnosť sýrskeho obyvateľstva ako domáceho. V celej krajine sa len minulý rok sa narodilo 70 000 sýrskych detí, tento rok sa chystá prísť na svet 130 000!

„Pánski” Sýrčania, teda tí bohatí, sa hanbia za svojich chudobných bratov, ktorí žobrú pri každom semafore na ulici a nechcú mať s nimi nič dočinenia.

Dokonca istanbulský primátor sa nechal počuť, že sa im denne dostáva veľa sťažností práve od dobre situovaných Sýrčanov, ktorí chcú byť čo najďalej od tých žobrákov, pretože im „kazia imidž”.

Sýrski podnikatelia už bez zábran participujú na medzinárodných veľtrhoch pod tureckou vlajkou a naháňajú si tak lukratívne obchody. Na Istanbul Boatshow kúpili superluxusné jachty za 3 mil. eur práve traja sýrski podnikatelia.

V Izmire je papiernícka výroba v rukách Sýrčanov.

V Aydine je vývoz fíg v rukách Sýrčanov.

V Samsune je pekárenská továreň v rukách Sýrčanov.

V Istanbule sú niektoré siete reštauračných zariadení v rukách Sýrčanov.

Tí, ktorí nespia na vavrínoch, sa chytajú každej pracovnej príležitosti. V Hatay otvárajú pekárne, ich chlieb má veľavravný názov: Tayyib (Recep Tayyip Erdoğan).

V Gaziantepe sú zubné kliniky, kde vám bez stomatologického diplomu urobia aj super švajčiarsku zubnú protézu.

Ich obchody s nehnuteľnosťami už nabrali správny kurz. Len v istanbulských mestských častiach Kilyos a Küçükçekmece skúpila jedna firma 400 000 m2 na vybudovanie niekoľkých vilových komplexov.

Keď o týchto skutočných číslach napíše novinár, tak je okamžite odsúdený za propagáciu šovinizmu. Ja vám však napíšem len jeden príklad toho, ako v praxi šovinizmus v Turecku vyzerá: Poslanec za opozičnú CHP (Republikánska ľudová strana) Çetin Arık minule vošiel do zlatníctva a videl sýrskeho zlatníka, ktorému sa po turecky pozdravil a spýtal sa ho: „Zamestnávate aj turecký personál?“ Zlatník mu odpovedal: „Cudzincov nezamestnávame!“

Takže títo šovinisti sú bosovia v našej krajine a nám hovoria „cudzinci”?

Turecko v tomto demografickom stave stratilo v Sýrii doteraz svojich 64 vojakov.

Turecká armáda tam má momentálne 351 000 člennú posádku, nehovoriac o tom, že kandidátov na vojenskú službu tam máme na našom území dosť: 425 000 mladých Sýrčanov.

Oni namiesto toho, aby bojovali za svoju vlasť, sa nasťahujú sem, začnú podnikať, šéfujú pomaly celému okoliu, bývajú vo vilách a večer počúvajú jazz.

Naši vojaci totiž na výber nemajú, musia ísť bojovať tam, kde ich armáda odvelí a či sa vrátia celí alebo bez nohy, či bez oka, to už nikoho netrápi.

Pretože Sýrčania sú u nás varení, pečení…

Preložené z tureckých novín SÖZCÜ z 10. 2. 2017. Autor: Yilmaz Özdil.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár