Svet a Slovensko nevynímajúc zažíva turbulentné obdobie. Ľudia sa navzájom odcudzujú, vo viacerých rodinách hádajú a slová zmierenia a pochopenia sú čoraz zriedkavejšie. A práve v tomto období nachádzame ľudí, ktorí vedia, že sila slova má schopnosť meniť svet. Robert Merva, riaditeľ vydavateľstva Torden, je jedným z nich. Vďaka jeho neutíchajúcej vášni pre knihy a presvedčeniu, že „dobro vždy zvíťazí“ nie je len rozprávkovým klišé, je Torden ako nezávislé vydavateľstvo stálicou na slovenskom knižnom trhu. Práve preto som ho navštívil a poprosil, aby nám povedal o svojej ceste k Tordenu a o svojej vízii blízkej budúcnosti.
Kde sa začína tvoja cesta?
Som v podstate vyštudovaný propagandista. S týmto vzdelaním som pracoval pre rôznych ministrov ako hovorca i ako poradca. Zakladal som Asociáciu hovorcov Slovenska a bol som aj jej prvým hovorcom, teda hovorcom hovorcov. U nás na Slovensku je zvykom prejsť od novinárčiny k propagande a hovorcovstvu. Mňa to však ťahalo opačným smerom. Keďže som videl tú úbohosť a nedokonalosť našej, slovenskej žurnalistiky, mal som potrebu pokúsiť sa vyvažovať obsah masmediálnych správ. Nikdy som sa však nepovažoval za novinára a myslím si, že na Slovensku máme len pramálo skutočných novinárov. Všetci akože novinári sú len politickými aktivistami v službách oligarchických vlastníkov masmédií. Ak sa totiž chceme hrať na demokraciu, musíme pravdivo a veľmi poctivo informovať voličov. Zle informovaný volič totiž robí zlé rozhodnutia, ktoré potom vedú ku katastrofálnym dôsledkom. Mali sme šancu vidieť to vo voľbách 2020, keď sa tu k moci dostal šialenec. V podstate sme sa dostali do tohto stavu najmä preto, lebo tí skutoční novinári zlyhali. To oni nesú hlavnú vinu na tomto marazme, v ktorom sa dnes nachádzame. Spočiatku len nespoľahlivo a zle informovali, no teraz úmyselne a veľmi zákerne klamú, zavádzajú a manipulujú. Keď som to pochopil, snažil som sa to zmeniť. Zbieral som skúsenosti riadením malých lokálnych televízií a napokon som sa začiatkom roku 2019 pustil do projektu Hlavný denník. Dnes už nebohý Peter Králik ho v samotnom začiatku aj so mnou rozbiehal ako šéfredaktor, ale po vyše polroku nás na jeseň 2019 náhle opustil, a tak som ostal s týmto webovým portálom už len sám, a to až do konca roku 2021, keď sa mi podarilo nájsť investora, ktorý potom celý projekt prevzal. Mohol som sa tak slobodne pustiť do najväčšieho projektu vo svojom živote, ktorým je vydavateľstvo Torden založené Jankom Semaňákom.
Ako si sa s Janom Semaňákom, zakladateľom vydavateľstva Torden, spoznal?
Dal nás dokopy Gustáv Murín. Obidvaja sme veľmi rýchlo zistili, že celý život sme sa obchádzali a bolo priam predurčené, aby sme sa napokon spojili. Po tom, ako Janko dosiahol výnimočný úspech so svojou značkou Tatratea, prenechal celý tento podnik svojim deťom a pustil sa do vydávania kníh. Tie boli odmalička jeho veľkou láskou. Bol nesmierne sčítaný. Ja som prišiel do vydavateľstva Torden už do rozbehnutého vlaku. Okamžite som sa v tom našiel a myslím si, že nič krajšie sa mi v živote asi ani nemohlo stať. Obrovskou tragédiou na tom všetkom je však to, že Janko nás v januári 2024 náhle a nečakane opustil. Opakujem, že nečakane, pretože nič nenasvedčovalo tomu, že by mohol takto náhle umrieť.
Je to veľká strata pre slovenskú spoločnosť, a práve preto je potrebné v jeho odkaze pokračovať. Čo ťa presvedčilo, že prevzatie a osvojenie diela – Tordenu, je povinnosťou?
Janko bol už za svojho života legendou. On v podstate predbehol čas. Ako s nápojmi Tatratea, tak aj s vydavateľstvom Torden. To, čo tu po sebe zanechal, je jeden veľkolepý pamätník jeho obrovského vkladu do nášho národa. Bolo by obrovskou škodou, ak by sa na to zabudlo. Bol to on, kto priniesol na Slovensko neoceniteľné poznanie z dielne KSB (Koncepcie spoločnej bezpečnosti) a investoval do jej prekladov. Autori ako Nikolaj Starikov, Andrej Fursov, Valentin Katasonov, Sergej Glaziev či Andrej Deviatov by v slovenskom preklade bez jeho osobitého vkladu nikdy nevyšli. Túto hodnotu ocenia až generácie po nás, ale už teraz existuje veľké množstvo ľudí, ktorí začínajú chápať tento svet v súvislostiach a naše knihy im pomáhajú rozumieť nielen lokálnym procesom v našom okolí, ale vidia celkom zreteľne už aj celoplanetárne globálne riadenie ľudstva, ktoré je bežným ľuďom takmer neviditeľné. Lebo tí, ktorí čítajú naše knihy, majú obrovský náskok v chápaní tohto sveta pred tými, ktorí iba sledujú televíziu. Nebohý Ján Semaňák by si vďaka tomuto svojmu dielu zaslúžil pomyselnú medailu za svoj neoceniteľný prínos nášmu národu.
Bezprostredne po Jankovom odchode nás navštívil jeho syn, ktorý v podstate už celé desaťročie riadi ich rodinný biznis, ale do projektu vydavateľstva Torden neboli ako rodina zapojení. Bola to skôr iba taká sólo aktivita ich otca. Keďže od samotného začiatku s Jankom vo vydavateľstve začínala Silvia Brezinová, ktorá je aj našou šéfredaktorkou, a ja osobne som s ním mal astrologickú zhodu až 96 %, bolo prirodzené, že sme to boli my dvaja, ktorí sme naďalej schopní pokračovať v jeho diele. Spoločné riešenie s dedičmi sme našli veľmi rýchlo, a tak sme sa spoločne so Silviou stali rovnocennými spolumajiteľmi vydavateľstva a pokračujeme v Jankovom diele už sami na vlastnú päsť. Dokonca sme sa aj presťahovali do nových priestorov, ale naďalej ostávame v Kežmarku.
Aká je filozofia vydavateľstva Torden?
Celú filozofiu vydavateľstva vpísal do jeho DNA samotný zakladateľ Janko Semaňák a definoval ju aj v jeho názve Torden. To sa skladá z dvoch slov – tor a den. Tor je tvrdá sila a den svetlo, je to teda tvrdá sila svetla. Je to osvietenie pre všetkých čitateľov. To aj naďalej ostáva našou hlavnou úlohou a cieľom poslania. Prinášať ľuďom v slovenskom aj českom jazyku poznanie a priniesť im dostatok informácií, aby mohli toto poznanie aj pochopiť. Lebo iba pochopené poznanie sa stáva múdrosťou. Treba spomenúť, že veľký vplyv pri založení vydavateľstva Torden mal aj mesačník Zem a vek, ktorý Janko s obľubou čítaval. Dokonca jeden rok svojich známych a priateľov prekvapil tým, že ich obdaroval ročným predplatným tohto mesačníka. Reakcie boli rôzne, ale jeho nadšenie odhaľovať utajované poznanie nemalo hraníc. Urobil si z toho nielen svoju záľubu, ale povýšil to až na svoje poslanie. Táto základná filozofia ostala Tordenu až doposiaľ.
Čím sa odlišuje Torden od iných vydavateľstiev na Slovensku?
Dnes sme najväčším antisystémovým vydavateľstvom na Slovensku. Špecializujeme sa najmä na literatúru faktu, vydávame takmer výlučne tituly s non-fiction obsahom. Odmietame protiruskú xenofóbiu a šovinizmus a nebojíme sa vydávať aj ruských autorov. Aktuálne sme možno najväčší v ich počte. Máme vydaných už viac ako 200 titulov a takmer polovica pochádza z ruského jazyka. Sme nálepkovaní rôznymi hanlivými označeniami a najväčšie siete kníhkupectiev na Slovensku nás bojkotujú a odmietajú nás predávať. Je to z ich strany mimoriadne neetické a hlavne krátkozraké. Vďaka tomu nás predávajú najmä menšie kníhkupectvá, ktoré si takto získavajú nových stálych čitateľov. Tí potom akosi prirodzene v duchu takéhoto lokálpatriotizmu podporujú radšej tieto menšie kníhkupectvá a vyhýbajú sa prosystémovým knižným molochom, ktoré sa rozhodli obmedzovať ľuďom prístup k inému, „antisystémovému“ poznaniu.
Aké sú najväčšie výzvy, ktorým vydavateľstvo čelí?
Čoraz menej ľudí číta a iba hŕstka z tých, ktorí čítajú, aj chápe to a rozumie tomu, čo si prečítali. No a väčšina z tých, ktorí aj chápu a rozumejú, si už veľa z toho nedokážu zapamätať. Ocitáme sa tak v situácii, keď stojíme oproti gigantickému molochovi moderných technológií a neuveriteľne rýchlej digitalizácii celého nášho sveta. Aj preto sme už súčasťou akéhosi digitálneho koncentráku a väčšina ľudí má pomýlené videnie tohto sveta, ktoré im nastupujúca „umelá inteligencia“ účelovo deformuje. Hovorí sa tomu kaleidoskopické vnímanie, ktoré bráni ľuďom obsiahnuť komplexné poznanie v súvislostiach a plne ho chápať. Jedinou nádejou je však skutočnosť, že tento digitálny svet je vo svojej podstate tak úboho plytký, že veľmi rýchlo začína ľudí nudiť, a tak niektorí z nich po čase opäť siahajú po knihách, ktoré nudiť nebudú nikdy.
AUTOR: Rastislav Ruman