Ťah koňom – či vlastne opicou?

Str. 70 - Ťah koňom – či vlastne opicou?

Korona už ľudí naozaj nebaví a nudný začína byť 
už aj konflikt Ukrajiny a Ruska. Čo bude hitom tohto leta? 
Zdá sa, že jednou z atrakcií by mohli byť opičie kiahne.

Po dvoch rokoch koronavírusovej pandémie je ľudstvo na hrozbu ďalšej podobnej pohromy zvlášť citlivé. Preto si verejnosť vo všetkých krajinách sveta kladie rovnakú otázku: môžu sa opičie kiahne stať podobnou pandémiou s podobným dosahom a dôsledkami ako Covid-19? Odpoveď je dvojaká: aj nie, aj áno. Pozrime sa na tie podstatné fakty bližšie.

V čom sú iné ako koronavírus?

Opičie kiahne sú ochorenie vyvolané vírusom opičích kiahní. Je to veľký, zložitý, obalený DNA vírus s rozmermi cca 250 krát 200 nm, teda je úplne iného typu než jednoduchý RNA vírus SARS-CoV-2 spôsobujúci ochorenie Covid-19. Okrem iného je omnoho stabilnejší a podstatne menej mutuje. Môže za to mechanizmus, pomocou ktorého si vírus s dvojvláknovou DNA napráva poškodenia spôsobené mutáciami: obe vlákna sa navzájom „kontrolujú“ a opravujú chyby, podobne ako to prebieha aj v bunkách vyšších organizmov. Výsledkom je, že na rozdiel od RNA vírusov, napríklad spomenutého koronavírusu, kde vzniká množstvo mutácií a variantov, vírus opičích kiahní sa mení iba veľmi málo a nevzniká u neho toľko rôznych kmeňov. Jestvujúce kmene sú dobre zmapované a pravdepodobnosť spontánneho vzniku nového, úplne iného a naozaj nebezpečného, smrtiaceho, virulentného variantu odolného proti liekom a očkovaniu je malá.

Aký je nákazlivý?

Opičie kiahne pochádzajú z centrálnej Afriky, kde sa aj najčastejšie vyskytujú. U človeka prvýkrát spozorovali nákazu v roku 1970 v Konžskej demokratickej republike, kde je aj v súčasnosti najviac nakazených. V Nigérii sa znovu objavili po štyroch desaťročiach bez jediného potvrdeného prípadu v roku 2017 – išlo rádovo o stovky prípadov, tri štvrtiny z nich boli muži vo veku 21 až 40 rokov. V máji 2022 v Európe a iných častiach sveta evidovali niekoľko stoviek prípadov nákazy opičími kiahňami, ale ani jedno úmrtie. Zaujímavá je aj informácia, že údajne 98 % ľudí nakazených opičími kiahňami sú homosexuáli starší ako 20 rokov.

Prirodzený zvierací zdroj nákazy pre človeka zatiaľ nie je známy, ale vie sa, že ju môžu prenášať hlodavce a primáty. Okolo spôsobu prenosu sa šíri viacero rozporuplných informácií, napríklad že to môžete dostať po požití zle spracovaného mäsa. Faktom je, že vírus sa môže dostať do tela porušenou kožnou bariérou, dýchacími cestami alebo očami, nosom a ústami. Teda kontaktom s telesnými tekutinami, krvou alebo vriedkami postihnutého, uhryznutím či poškriabaním zvieraťom, ale predovšetkým respiračne, kvapôčkami šírenými vzduchom. Prenos však nie je taký ľahký ako napríklad v prípade Covid-19, zvyčajne si vyžaduje dlhodobý kontakt tvárou v tvár. Šíri sa zväčša iba pri naozaj blízkom kontakte medzi ľuďmi. A okrem toho – na rozdiel od koronavírusov – na infekčnej osobe infekciu väčšinou zďaleka vidíte, a tak je veľmi ľahké vyhnúť sa jej. Vírus opičích kiahní, ako ho poznáme, je teda podstatne menej nákazlivý ako vírus ochorenia Covid-19. Koeficient jeho nákazlivosti je omnoho nižší ako jedna, a preto je veľmi jednoduché dostať ho pod kontrolu.

Ako sa dá proti nemu bojovať?

Inkubačná doba je 7 – 14 dní, ale ojedinele môže byť aj dlhšia. Počiatočné príznaky sú horúčka, bolesti hlavy, bolesti svalov, opuchy a bolesti chrbta a o jeden až tri dni sa objavia silno svrbiace vyrážky. Tie začínajú na tvári a rozširujú sa na oblasť končatín a genitálií, ale môžu byť aj na očných rohovkách či spojivkách. Časom sa na vyrážkach vytvorí chrasta, ktorá neskôr odpadne. Choroba trvá dva až štyri týždne a zvyčajne sa sama stratí. Na opičie kiahne dosiaľ neexistuje špecifická liečba, postihnutí sa liečia antivirotikami a prostriedkami na zmierňovanie príznakov. Treba však dodať: proti opičím kiahňam a na prevenciu ich šírenia budú veľmi dobre účinkovať aj vakcíny proti príbuzným vírusom.

V tejto súvislosti je zaujímavé pozrieť sa trochu do histórie. Škótsky lekár Edward Jenner, ktorý sa považuje za zakladateľa očkovania, ešte ako študent medicíny v roku 1770 zistil, že dojičky, ktoré dostali kravské kiahne, potom neochoreli na pravé kiahne počas epidémie. Preto mu napadlo aplikovať vírus menej nebezpečných kravských kiahní ľuďom, aby ich chránil pred pravými kiahňami. To sa ukázalo ako veľmi dobré riešenie a už za tri roky po publikovaní Jennerových výsledkov v Európe takto zaočkovali státisíce ľudí. Od názvu vírusu vaccinie tak vznikol moderný termín vakcína. Prešlo dvesto rokov a moderné vakcíny pravé kiahne úplne vyhubili, bol to veľký úspech modernej medicíny. V roku 1977 vo svete zaznamenaný posledný prípad pravých kiahní. Staršie ročníky sa ešte v 70. rokoch proti kiahňam plošne očkovali, a sú teda chránené aj pred opičími kiahňami a inými príbuznými vírusovými infekciami týmto očkovaním. Mladší toto očkovanie nemajú, ale časť z nich má zase očkovanie proti ovčím kiahňam, proti ktorým sa aj dnes na Slovensku (za príplatok) bežne očkuje.

AUTOR: Peter Pivovarník

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply