Európsky parlament už nemôže prekvapiť, len stále viac znechutiť Európanov, ktorí odmietajú demagógiu a módne trendy s falošným apelovaním na ľudské práva. Kosovský mafiánsky mäsiar bez výčitiek svedomia a kamarát Madeleine Albrightovej si zaslúži Nobelovu cenu za mier a homosexuálna loby nadiktuje zákony – to sú produkty štrasburského cirkusu dobre živeného z daní ekonomicky a politicky fackovaných Európanov.
Šéf sociálnodemokratickej frakcie v Európskom parlamente (EP) Hannes Swoboda, bez akejkoľvek diskusie s ostatnými eurosocialistami, napísal list Nobelovmu výboru. Navrhol v ňom, že Nobelovu cenu za mier by si zaslúžila trojica – šéfka diplomacie EÚ Catherine Ashtonová, srbský premiér Ivica Dačič a kosovský premiér Hashim Thaci. Podľa rakúskeho socialistu ich treba oceniť za úsilie normalizovať vzťahy medzi Srbskom a Kosovom. Hashim Thaci je však už poriadne silná káva aj pre ostaných socialistov pod štrasburským šapito s honosným názvom Európsky parlament. Šéf českých socialistických europoslancov Richard Falbr si nebral politicky korektnú servítku pred ústa a povedal to na rovinu: „Je to zločinec, ktorý patrí pred haagsky súd za zverstvá, ktoré UÇK spáchala pod jeho velením. Rada Európy ho právom podozrieva nielen z obchodu s orgánmi odobranými srbským zajatcom, ale tiež z obchodovania s drogami. Je to škandálny návrh.“
Hashim Thaci počas vojny so Srbskom v rokoch 1998-1999 viedol Kosovskú oslobodzovaciu armádu (UÇK) a premiérom Kosova je od roku 2008, keď srbská provincia jednostranne vyhlásila nezávislosť za podpory USA a ich západných spojencov. V správe Rady Európy zverejnenej v roku 2010 bol Hashim Thaci označený za jednu z dôležitých osôb kosovských mafiánskych štruktúr a pravdepodobne najvplyvnejšieho muža kosovského podsvetia. Na čele UÇK bojoval oficiálne za slobodu Albáncov v Srbsku. Thaci a jeho kumpáni získavali peniaze na ušľachtilý boj za ideály slobody obchodovaním s narkotikami. Okrem toho nevinných zajatých Srbov pašovali do Albánska, kde ich mučili a po zabití rozpredávali ich orgány. Aj po spojeneckej invázii na záchranu albánskeho ľudu zločinecké aktivity kosovských vodcov naďalej pokračovali. Bývalý vojak UÇK v programe britskej spravodajskej stanice BBC tvrdil, že mnohí zločinci pokračovali v špinavých kšeftoch a prenikli do štátnej správy i na najvyššie miesta. Väčšina svorne mlčí a keď už niekto prehovorí, tak zmizne alebo zomrie.
Kosovský premiér s minulosťou mafiánskeho monštra neprekáža hlásateľom európskym hodnôt akým je Hannes Swoboda. No taký silný žalúdok ako on nemajú okrem českých europoslancov ani francúzski socialisti, ktorí Swobodu pre jeho návrh Nobelovmu výboru kritizovali. Swobodov vkus, pokiaľ ide o nositeľov Nobelovej ceny za mier, zdieľa však slovenský aktivista Milan Nič, známa figúrka z radov NGO-istov (pracovníkov mimovládnych organizácií s pochodňami slobody a demokracie). Ide o bývalého zahraničnopolitického komentátora v Rádiu Slobodná Európa, programového riaditeľa Nadácie Pontis a dnes analytika Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI). Podľa neho Swobodom navrhnutá trojica, vrátane Thaciho, mala byť navrhnutá na Nobelovku už vlani, pretože v Európe nemáme podobný príklad riešenia konfliktu (Srbsko – Kosovo), ktorý má význam pre celý západný Balkán. A navyše Milan Nič usudzuje, že minulosť balkánskych politikov nie je najdôležitejšia. Keď ide o albánskych kamarátov balkánskej mäsiarky Madlenky Albrightovej, ktorá kedysi šéfovala americkej diplomacii, tak pochopiteľne výhrady miznú.
V kosovskom fanklube je okrem Swobodu ďalší zástupca Rakúska. Parlamentnou spravodajkyňou EP pre Kosovo bola rakúska poslankyňa z tábora zelených Ulrike Lunaceková. Vo svojej správe vyzvala päť členských štátov únie (medzi nimi aj Slovensko) na bezodkladné uznanie Kosova, pretože podľa nej budúcnosť nezávislého Kosova je v integrácii do EÚ.
Ulrika Lunaceková by okrem rozdávania príkazov niektorým členským krajinám únie akú majú mať zahraničnú politiku, rada nariadila povinné uctievanie sexuálnej menšiny pod trestom za zločin z nenávisti. A darí sa jej, pretože so svojou správou o sexuálnych menšinách slávi úspech v štrasburskom cirkuse, kde to najnovšie vyzerá ako na pochodoch LGBTI – Pride Parade. Poslanci a poslankyne síce zostali v oblekoch a kostýmoch bez farebných kohútov na hlavách, piercingu, kožených doplnkov a poodhalených intímnych častí tela, no odhlasovali veľkou väčšinou Lunacekovej správu – Cestovnú mapu proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity.
To, čo vyzerá pekne napísané v podstate znamená diskriminovanie tradičnej rodiny, ovplyvňovanie sexuálnej výchovy detí, výnimočné postavenie a nedotknuteľnosť gayov, lesieb, bisexuálov, transrodových a intersexuálnych osôb. Na jednej strane deklarovaná sloboda sexuálnej voľby, povinná tolerancia a nemožnosť vzniesť akékoľvek výhrady voči komunite LGBTI. Druhú odvrátenú stranu predstavuje potieranie slobodného názoru a voľby spôsobu života. Bezhraničnú slobodu a ochranu jedným a cenzúru, tresty a spochybňovanie hodnôt pre druhých.
Vyvolená agenda LGBTI a nátlak spätý so znevažovaním tradičnej rodiny, albánski mafiáni ako demokrati a srbskí obrancovia vlasti ako zločinci. Vitajte v panoptiku európskej degenerácie.
Zdroj: ČTK, Die Welt, BBC Foto: enisa.europa.eu