Tiesnivé obdobie striedania hegemónov

Str. 36 - Tiesnivé obdobie striedania hegemónov

Stredoeurópania reptajú v dôsledku energetickej núdze a stúpajúcej inflácie čoraz hlasnejšie proti podriadenosti svojich krajín zaoceánskej superveľmoci. S o to väčším záujmom sledujú, ako starého hegemóna vytláča v globálnej aréne nový. Tempo výmeny stráží je dostatočne pozvoľné na to, aby sa vazalské štáty na európskej periférii rozľahlej eurázijskej pevniny na vlastné oči presviedčali, ako zásadne sa mení svet.

STRATA DÔVERY

Zatiaľ čo bruselská eurokracia zaťahuje členské štáty čoraz hlbšie do čiernej diery vedenia vojny na Ukrajine, organizuje si majoritná časť svetového spoločenstva vzájomné vzťahy do multipolárneho usporiadania.

Hnacím motorom tejto transformácie ostáva Čína, ktorá si v októbri skonsolidovala vnútorné politické pomery, aby mohla v dohľadnej dobe definitívne vyvážiť a prevážiť vplyv USA. Nerobí si ťažkú hlavu z vplyvu takzvaného kolektívneho Západu, pretože nie je súdržný z vôle občanov, ale iba ich vládnucich garnitúr. Tie stoja na hlinených nohách a s príchodom zimných mesiacov sa na nich udržia iba zopakovaním vlaňajšieho a predvlaňajšieho odstavenia demokracie pod opätovnou zámienkou nejakého strašidelného ohrozenia. V Pekingu predpokladajú, že núdza, chlad a možno i hlad tentokrát vyburcujú bežných Európanov ku kladeniu vehementnejšieho odporu ako vlani a predvlani.

Zaoceánski bábkovodiči poplatných európskych politických pohlavárov si nemôžu byť istí, koľkých – a na ako dlho ešte – si udržia v poslušnosti. Prevažujúca verejná mienka v stredoeurópskych a postupne i v západoeurópskych štátoch je veľavravná. Ľudia si neželajú viesť samovražednú hospodársku vojnu s Ruskom či – Bože uchovaj – s Čínou. Oprávnenosť nárokov superveľmoci spoza veľkej mláky na akési otcovské postavenie USA v rodine demokratických spojencov utrpela po novembrových voľbách do amerického Kongresu ďalšiu ranu. Sprevádzalo ich obviňovanie z falšovania rozličného druhu. Korporátna tlač používa pre volebné prehrešky eufemizmy ako anomálie (voting anomalies), stranícke manipulovanie (partisan manipulation) atď. 45. prezident Spojených štátov Donald Trump, ktorý sa cíti byť pripravený o víťazstvo v predvlaňajších prezidentských voľbách sfalšovanými výsledkami hlasovania, hovorí o podvodoch s lístkami aj pri tohtoročných voľbách do Kongresu. Médiá hlavného prúdu jeho tvrdenia vyvracajú, ale trpká pachuť ostáva.

Namáhavo udržiavaný imidž USA ako bašty demokracie však búrajú i tamojší občania. Rešpektovaná americká spoločnosť na poli prieskumov verejnej mienky Rasmussen Reports publikovala koncom júla zarážajúce údaje o tom, že integrita spomínaných prezidentských volieb 2020 (Election Integrity) znepokojila 83% respondentov. Volebné podvody (Election Cheating) znepokojili 75 % opýtaných. Sú to omračujúce čísla, ktoré diskreditujú vysokých amerických činiteľov, čo krasorečnia v zahraničí o demokracii a doma dopúšťajú jej hrubé porušovanie.

Spojené štáty si ľahkovážne poškodzujú povesť vo svete viacerými spôsobmi, pričom ich vojenská agresivita nie je tým najdevastujúcejším. Najbúrlivejší odpor vyvoláva vnucovanie rozvratného kultúrneho ultraliberalizmu obyvateľstvu globálneho Juhu. Býva sprievodným znakom farebných revolúcií, ktorými sa nadnárodné mimovládne organizácie pokúšajú zvrhávať prezidentov a vlády na všetkých svetadieloch. Po triumfe tribúna národno-konzervatívneho hnutia Donalda Trumpa v novembrových prezidentských voľbách 2016 prekročili mimovládky historický medzník. Vlna protestných demonštrácií, ktorú rozpútali vo vnútri USA sa v mnohom nelíšila od ničivosti farebných revolúcií typických pre rozvojové štáty v zámorí. Miliardy televíznych divákov v krajinách Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky sledovali v reportážach z amerických veľkomiest neočakávané civilizačné posuny. Politická kultúra v USA sa rútila do priepasti. Bol to rok nástupu despotického kultúrneho ultraliberalizmu, ktorý udupal klasickú americkú demokraciu, aby nechal na jej troskách rozbujnieť zdivočenú odnož.

LULA SA VRACIA

O podvratnom zasahovaní plánovačov farebných revolúcií do vývoja v Brazílii sa v tom čase presvedčil na vlastnej koži brazílsky štátnik Luiz Inácio Lula da Silva. Po dvoch obdobiach (2003 – 2011) ho v prezidentskom úrade vystriedala názorovo blízka Dilma Rousseffová, dcéra komunistického exulanta z Bulharska.

AUTOR: Patrik Sloboda

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply