S nástupom jesene a návratom detí do školských lavíc sa treba pripraviť na opätovnú inváziu „dobromyseľných“ šíriteľov ultraliberálnych dogiem do vzdelávacej sústavy krajín strednej a východnej Európy. Žiaci a študenti v triedach všetkých stupňov škôl od základných až po vysoké budú navštevovaní aktivistami a „odborníkmi“, ktorí ich budú viesť k prehlbovaniu SYMPATIÍ A NÁKLONNOSTI k akýmkoľvek formám fyzických a psychických sexuálnych ZVRÁTENOSTÍ A K ICH POCHOPENIU.
O ČO PANSTVU IDE
Zámerom je zbavovať ich prirodzeného odporu k perverznostiam, aby znecitliveli v čo najnižšom veku a dali sa bez námietok manipulovať rozkladnou agendou mravného a morálneho relativizmu. Desenzibilizácia, ktorá len pred niekoľkými rokmi začínala psychologickým a spoločenským normalizovaním homosexuality, prechádza na „vyššiu úroveň“, na štandardizáciu transrodovosti. Tá je neporovnateľne ťažšou kategóriou deštrukčného pôsobenia na deti a mládež, pretože škody, ktoré pácha v podobe chirurgicky a hormonálne vykonanej tranzície, sú v mnohých aspektoch nezvratné.
Žiadna nadácia, občianske združenie a mimovládna organizácia, ktorá vysiela v postsocialistických európskych krajinách do škol indoktrinačných lektorov, ich neviaže povinnosťou vysvetľovať, čo všetko sa skrýva za popularizovaním transrodovosti či za cudzím slovom transgenderizmus. Mnohí rodičia školopovinnej mládeže však tušia čosi nekalé, keď si všímajú doma za večerným stolom, ako veľmi tí hyperprogresivistickí školitelia komplikujú duševný vývoj dospievajúcej generácie.
Hromadné oznamovacie prostriedky ani kultúrno-umelecká tvorba hlavného prúdu jednostrannosť tohto rozvratného pôsobenia nevyvažujú. Ostáva preto na vzdelávacej, kultúrnej a mediálnej alternatíve, aby poukazovala na európsky a transatlantický kontext celého tohto riadeného degeneračného pôsobenia a ozrejmovala laickej verejnosti to, o čom transgenderová „osveta“ mlčí. Že totiž mienkotvorné podkopávanie pevnej rodovej identity je len medzietapou na ceste k akceptácii stierania medzidruhových rozdielov, t. j. odlišností medzi človekom a zvieraťom. Nemalo by nás to prekvapovať, pretože pre korporatokraciu sme len živočíšnou súčasťou prírodných zdrojov, ktoré si privatizuje.
Napredovanie genetického inžinierstva pri vytváraní medzidruhových tvorov prebieha súčasne s úsilím biotechnických a transhumanistických vedných oborov o „vylepšovanie“ ľudských bytostí technologickými prostriedkami. Ak osta-
nú oba tieto vývojové prúdy slúžiť mocibažnej plutokracii, bude radový občan zbavovaný slobodnej vôle takým spôsobom, že ho odnaučia samostatne myslieť a vnímať seba samého ako plnohodnotné slobodné indivíduum.
Systematické rozkladanie mentálnej výbavy a hodnotovej sústavy príslušníkov mladej generácie prebieha po páde železnej opony koordinovane v celom transatlantickom civilizačnom priestore. Odlišnosti však vidíme v účinnosti hypersexualizačnej „prevýchovy“ v jednotlivých regiónoch nášho svetadielu. V krajinách niekdajšieho východného bloku nie je vysoká. Na duševný rozvoj mladého pokolenia tam ochranne pôsobí generácia rodičov a starých rodičov, ktorá je do istej miery imúnna proti nákaze západným kultúrnym ultraliberalizmom. Predošlé spoločenské zriadenia ju naučili ostávať nedôverčivou k akejkoľvek dovážanej indoktrinácii. Tá súčasná devastuje náš kultúrno-civilizačný okruh takou zničujúcou razantnosťou, aká evokuje v Stredoeurópanoch paralely so spupnou zhýralosťou starovekého Ríma v období, keď sám urýchľoval zánik Rímskej ríše..
Šťastím v nešťastí pre nás Stredoeurópanov a Slovanov je, že autodeštrukčný civilizačný kurz Európskej únie nepovažujeme za náš, ale za cudzorodý, nechcený, nám vnucovaný a nami neprijateľný. Takýto postoj prejavili napríklad 7. augusta poslanci bulharského parlamentu, keď v 240-člennom Národnom zhromaždení odhlasovali presvedčivou väčšinou 159 hlasov novelu školského zákona, ktorá zakazuje propagovanie transgenderizmu, LGBTQ+ a iných netradičných sexuálnych orientácií v školách a škôlkach. Zákonodarcovia tejto čiernomorskej krajiny tak prejavili rovnaké odhodlanie chrániť mladú generáciu ako predtým ich kolegovia v Maďarsku, Poľsku a na Slovensku. Samoľúbu eurokraciu v Bruseli popudila pri pohľade na Bulharsko skutočnosť, že okrem poslancov najsilnejšej konzertvatívne orientovanej koalície GERB – SDS zdvihli ruky za prijatie novely aj viacerí zástupcovia probruselských strán, ako i predstavitelia tureckej národnostnej menšiny.
AUTOR: Patrik Sloboda
