Výkonná štátna moc je z hľadiska prebratia tretím sektorom veľmi dôležitá. Zároveň je to nesmierne náročná úloha, pretože je v republike rozdelená medzi stotisíce ľudí – úradníkov. Preto na Slovensku začal tretí sektor od najslabšieho článku tejto moci, ktorým je paradoxne prezident.
To, že Andrej Kiska je veľkým vyznávačom tretieho sektoru, netreba asi špeciálne nikomu predstavovať a dotkla som sa tejto problematiky už v prvej časti, kde som popisovala, ako spolu s tretím sektorom prezident ovplyvňuje moc justičnú.
Kiska je tiež známy tým, že robí akúsi nadprácu, ktorá mu z hľadiska rozdelenia štátnych mocí ani nepatrí. Poviem pár príkladov. Keď prepukla kauza Čistý deň, prezident osobne išiel do Galanty a snažil sa svojou prítomnosťou ovplyvniť napríklad prácu polície. Samozrejme bezúspešne. Alebo iný príklad. Keď policajný prezident Gašpar podporil vyhlásenie Neformálneho ekonomického fóra (NEF), ktoré sa nepáčilo hlavne tretiemu sektoru, prezident si Gašpara „zavolal na koberček“, čo bolo samozrejme iba politické divadlo, pretože policajný prezident za normálnych okolností, až na pár výnimiek, riadeniu prezidenta nepodlieha.
Nadpráca prezidenta je však presne to, čo robí pre tretí sektor. Tretí sektor je principiálne celý postavený na akejsi nadpráci pre občanov. Každý normálny Slovan však vie, že nič nie je zadarmo a ak niekto robí nadprácu, skrytú za pomoc ľuďom, má to svoj dôvod. Nič totiž nie je zadarmo a v politike, či pri výkone mocí, to platí trojnásobne. Principiálny spôsob vypínania moci exekutívy je teda v nadpráci, ktorú tretí sektor poskytuje. Vytvára rôzne školenia, ktoré sa tvária ako pomoc, napríklad pre učiteľov. Nejde však o nič iné, ako presne zacielené ovplyvňovanie učiteľov. Usporadúva napríklad besedy pre študentov, kde svoje skryté politické zacielenie skrýva za pedagogickú činnosť. Nie je to nič nové. Podobnú ideologickú činnosť predsa robili už komunisti. Najlepším príkladom zo súčasnosti je, že tretí sektor platí ľudí, ktorí chodia po školách prednášať o holokauste, ako keby v druhej svetovej vojne nezomrelo aj ďalších dvadsať sedem miliónov Slovanov – o ktorých však už nemá potrebu robiť prednášky nikto.
Len doplním, že rôzne semináre s presným zacielením robí tretí sektor aj v oblasti pôsobenia moci justičnej. A pomerne úspešne, pretože sudcov, ktorí sa k spolupráci s tretím sektorom uchyľujú, je stále viacej.
Na mieste je teda sa pýtať, kto z kompetentných to povolil, prípadne nariadil. A tu sa už dostávame do roviny exekutívnej moci na úrovni vlády, pretože ak sa takéto veci dejú na školách, potom je v tom zainteresovaný aj minister školstva. Alebo iný príklad. Film Únos, ktorý tretí sektor použil na propagandistické ciele, bol natočený aj z peňazí, ktoré uvoľnilo ministerstvo kultúry. Celkovo je známe, že značná časť peňazí na podporu tretieho sektoru pochádza práve od slovenskej vlády. Otázka teda znie, prečo Fico so svojím kabinetom, dobrovoľne pumpujú peniaze do tretieho sektoru, keď vedia, že tým prichádzajú o moc? Na prvý pohľad, to totiž nedáva zmysel.
Čiastočnú odpoveď, nám dá poučka, ktorá definuje činnosť Vlády SR: „Úlohou vlády je realizovať rozhodnutia parlamentu, prijímať nariadenia, v čase svojho nástupu predkladať programové vyhlásenie, pripravovať návrhy zákonov, ktoré musia byť v súlade s programovým vyhlásením, navrhovať štátny rozpočet a na konci roka predkladať záverečný účet. Reprezentuje štát v zahraničí, vytvára vhodné medzinárodné prostredie pre podnikanie a zahraničné investície, stará sa o bezpečnosť občanov, vytvára organizačné podmienky na uplatňovanie základných ľudských práv a slobôd. Jej najdôležitejšími postavami sú premiér, ministri a prezident.“
V predchádzajúcej časti som písala, že Soros obchoduje so svojím vplyvom a predáva ho jednotlivým vládam. Od roku 1998 všetci vidíme, ako sa od nástupu moci Dzurindu, ktorý bol na Slovensku jedným z prvých koní tretieho sektoru, začali doslova valiť zahraničné investície. Čo myslíte, ako sa sem dostali? Myslíte si, že majiteľ, napríklad automobilky PSA Peugeot Citroen, išiel náhodu okolo úradu vlády, zaklopal na dvere a spýtal sa, či nepotrebujeme na Slovensku fabriku? Alebo, že US Steel sa na Slovensku objavil náhodou a kúpil za desatinu ceny VSŽ Košice? Alebo všetky finančné skupiny, ktoré odkúpili slovenské banky, si Dzurinda vybral? Kdeže. Boli mu z časti nadiktované. Dzurinda bol dokonca taký idiot, že napríklad VSŽ Košice vymenil s ľuďmi okolo Sorosa za vstup do EÚ. A toto je presne vplyv, o ktorom som písala, že Soros ho po svete predáva a idioti ako Dzurinda s Miklošom, či dnes Porošenko na Ukrajine, ho kupujú. Do EÚ by sme sa dostali tak, či tak. Dokonca by sme si vyjednali oveľa lepšie prístupové podmienky. EÚ na to, aby fungovala, potrebuje členské štáty a nie naopak, členské štáty žili storočia aj bez EÚ. Možno žili skromnejšie, jednoduchšie, ale zato slobodnejšie – čiže lepšie, pretože podstata života je vlastníctvo ľudskej slobody, nie spotrebných vecí.
Vrátim sa však k tej nadpráci, ktorú dnes pre slovenský národ vykonáva zrazu akosi priveľa ľudí. Máme zrazu na Slovensku stovky väčších, či menších nadácii, neziskových organizácií a všetky robia pre vás nadprácu. Tiež všetci tvrdia, že to robia zadarmo, čo nie je samozrejme pravda.
Profitom každej neziskovky či nadácie je získanie vplyvu nad určitými skupinami, či skupinkami obyvateľstva a spoločenský vplyv. To je dnes žiadaná komodita. Kto ho má, môže s ním v spoločnosti kupčiť. Oficiálne to ale každý, kto to robí, odmieta priznať. A tu sa dostávame do roviny absurdnosti doby, v ktorej žijeme, pretože pravdu o tom, ako je dnes spoločnosť na Slovensku zneužívaná, vám nepovie nikto. Dám jeden príklad z praxe. Prečo si myslíte, že denne čítate informácie maimstreamu o tom, že niečo je hoax alebo konšpirácia? Je to jednoduché. Pretože keď je niekto alebo niečo v spoločnosti vplyvným prvkom – čo maimstream rozhodne stále je a v médiách sa objaví správa, ktorá jeho zámerom škodí, alebo odhaľuje jeho špekulatívne zámery, tak to jednoducho vyhlási za hoax alebo konšpiráciu a polovička národa tomu uverí, pretože opakovaná lož sa stáva pravdou. Reálny príklad zo života:
Andrej Kiska je natoľko „chytrý“, že keď sa rozhodol stať prezidentom, založil Dobrého anjela, ktorý získal značný spoločenský vplyv. Doslova udrel Slovákom na citlivé miesto a začal pomáhať chudobným a chorým ľuďom. Ale čo to je Dobrý anjel? Treťosektorová organizácia, ibaže nebola platená z USA, ale z Kiskových úžerníckych firiem – teda oficiálne. Realita mohla byť iná a financie mohli tiecť aj z iných strán. Reálne si položte ďalšiu otázku: Keby sa Kiska nestal spoločensky známym, mal by šancu vyhrať prezidentské voľby nad Ficom? Nikdy by sa nedostal ani do druhého kola…
Čiže reálne: Kto Kisku dosadil do politiky? Predsa Dobrý Anjel, ktorý si predtým sám vytvoril. A presne toto isté robí Soros so svojimi neziskovkami. Zabezpečí istým ľuďom – nádejným politikom, cez svoje neziskovky spoločenský vplyv a následne ich dosádza do politiky. Veď kde sa vzali v politike ľudia, ako sú poslanci Beblavý alebo Klus? A pomohol aj Kiskovi, pretože pred voľbami Kisku podporoval celý tretí sektor, platený zahraničím. Ak teda v posledných prezidentských voľbách niekto na Slovensku reálne porazil najsilnejšiu politickú stranu Smer s jej najvplyvnejším kandidátom, potom to bol tretí sektor. Preto stále tvrdím, že tretí sektor je na Slovensku najsilnejšia politická strana, ktorá ale obchádza volebný systém Slovenska, pretože si kandidátov, či už do politiky, justície, či na dôležité úradnícke štátne posty, vyberá a dosádza. Vypína tým postupne všetky záchranné brzdy demokracie a preberá tak moc nad Slovenskou republikou.
Preto ľudia, ktorí si to uvedomujú, volajú po roduvernosti. Roduvernosť v spoločnosti totiž vplyv cudzích mocí likviduje. Roduvernosť hlavne preto prekáža všetkým, ktorí chcú prevziať úplnú kontrolu nad Slovenskom – tretiemu sektoru a mainstreamu najviac, pretože to je iba poskok mimovládneho sektoru, bez reálnej podpory.
Boj s negativnym vplyvom tretieho sektoru v spoločnosti je vlastne veľmi jednoduchý. Odmietnutie všetkého, čo prichádza zo zahraničia ako nadpráca a tvári sa, že je pomocou zadarmo. A nevolenie politických strán s podporou tretieho sektoru. Treťosektoroví politici totiž nikdy pre vás pracovať nebudú a pomoc zo zahraničia pre obyčajného človeka nie je tiež nikdy zadarmo. Preplácame ju stonásobne, pretože platíme za ňu stratou slobody.
Dnes je situácia na Slovensku veľmi vážna. Tretí sektor má obrovský prítok peňazí zo zahraničia a sa po nástupe Trumpa, ktorý je do značnej miery odporcom preberania štátnych mocí v Európe tretím sektorom, sa prítok peňazí ešte zvýšil. Tretí sektor o svoj vplyv v Európe rozhodne prísť nechce. Doslova si kupuje nových, spoločensky dobre situovaných ľudí, personálne alebo finančne ich korumpuje a tí mu na oplátku zvyšujú vplyv v krajine. Pozrite sa, koľko staro-nových tvárí sa začalo od nástupu Trumpa na slovenskej politickej scéne objavovať. Ale možno sa mýlim a spoločenskú nadprácu, ktorú dnes robia ľudia ako Kramár, Grešo, Remiášová a im podobní, robia z čistej lásky k Slovensku a úplne zadarmo.
Prajem nám veľa šťastia, Slováci. Budeme ho potrebovať.