Americký Úrad pre sčítanie ľudu zverejnil výsledky analýzy, z ktorej vyplýva už všeobecne známy fakt – bohatí Američania bohatnú a chudobní chudobnejú. V ostatnom evidovanom desaťročí majetok bohatých Američanov vzrástol o jedenásť percent. Vlastníctvo priemernej americkej domácnosti, vzhľadom na zhoršujúce sa majetkové pomery, pokleslo o sedem percent.
Analýza Úradu pre sčítanie ľudu ukázala, že majetok domácností z prvej, najbohatšej skupiny, v sledovanom období (2000 – 2011) vzrástol o 630 754 dolárov.
Najchudobnejšia skupina bola na tom v roku 2011 horšie ako v roku 2000. Čistá hodnota majetku týchto ľudí sa pohybovala vzhľadom na zadlženosť v záporných číslach a dosahovala čiastku mínus 6029 dolárov. V roku 2000 to bolo len mínus 905 dolárov.
Rozdiely sú aj vo vekových kategóriách. Ľudia mladší ako 55 rokov schudobneli, zatiaľ čo ľudia nad 65 rokov bohatli.
Francúzsky ekonóm Thomas Piketty v knihe Kapitál v 21. storočí, 685 stránkovom bestselleri na Amazone, objasňuje, že kapitalistický systém, ponechaný sám na seba, rozširuje priepasť medzi bohatými a chudobnými, tak ako to vždy robil. Od úsvitu priemyselnej éry v krajinách ako Británia, Francúzsko a USA, bola návratnosť investícií a kapitálu vyššia ako príjem z práce. Dve svetové vojny a kríza v 30. rokoch 20. storočia zničili mnoho veľkých majetkov a prerozdeľovacia sociálnodemokratická politika po roku 1945 zmierňovala spoločenskú priepasť medzi najbohatšími a ostatnými vrstvami spoločnosti. Podľa Pikettyho sa teraz celý model vrátil do starých koľají – stále väčšie bohatstvo mieri ku kapitálu a čím dokonalejší je trh, tým výraznejšie je posilňovanie tohto trendu. Západ sa vracia do stavu, aký panoval v 19. storočí v USA, keď stále väčší diel z koláča majú tie isté rodiny a odovzdávajú si ho z generácie na generáciu. Pokiaľ sa s touto nespravodlivosťou nebude nič robiť, prinesie to sociálnu nespokojnosť a napätie, ktoré oslabia demokraciu. Piketty navrhuje tento trend zastaviť vládnymi zásahmi – určitou formou zdanenia bohatstva.
Od osemdesiatych rokov minulého storočia príjmy strednej vrstvy stagnovali, no bohatí stále rýchlejšie bohatli. Rôzne ekonomické štúdie potvrdili, že rozdiely v bohatstve sú väčšie ako v ktorejkoľvek dobre od krachu v roku 1929. Americký sen spočíval v nádeji, že ktokoľvek ochotný usilovne pracovať, môže z nuly dosiahnuť stabilné zamestnanie, dve autá v garáži a primeraný dôchodok. Ľudia vedia z vlastných skúseností, že nič také už dávno neplatí, množstvo pracovných miest nenávratne zmizlo a ide len o peniaze. Štúdia v novinách The Times odhalila, že v Kanade a v iných vyspelých krajinách sa má stredná vrstva lepšie ako v USA, kde sú slabé odbory, nižšie dane a najväčší podiel nového bohatstva smeruje k tým, ktorí ho už majú nadostač. Britskí profesori Richard Wilkinson a Kate Pickettová zhromaždili údaje na porovnanie kvality života v krajinách na podobnom stupni vývoja, ale s rozdielnou úrovňou majetkových nerovností. Dospeli k záveru, že čím je nerovnosť väčšia, tým horšie sa žije všetkým, teda nielen tým najchudobnejším.
Zdroj: ČTK, The Independent