Tri odpovede na otázku: Čo robiť?

Naši čitatelia nám občas napíšu alebo povedia: To je fajn, že upozorňujete na to, v akej chorej spoločnosti žijeme, ale my by sme radi počuli, čo máme robiť, aby sa to zmenilo. Zem a Vek je médium, nie ideové hnutie alebo nebodaj politická strana, aby dával návody na spoločenskú zmenu. Môžeme vás však oboznamovať s názormi tých, ktorí o spoločenskú zmenu usilujú.

Medzi rôznymi „alternatívcami“ a spoločenskými aktivistami som sa začal pohybovať ešte pár rokov predtým ako tento časopis vznikol. Viacerí kontaktujú našu redakciu aj v súčasnosti. Ako tak počúvam ich rôzne názory a diskusie na tému „Čo robiť?“, vychádza mi to zhruba na tri názorové prúdy:

1. Politická zmena zhora

Ide o snahu zakladať nové politické strany – „nestrany“ alebo kandidovať vo voľbách rôznych úrovní ako nezávislí kandidáti. Zástancovia tohto spôsobu argumentujú, že príslušníci súčasnej „červeno-modrej“ straníckej nomenklatúry sú zabetónovaní na svojich pozíciách a ani nejaké petície, protesty a demonštrácie nimi nepohnú. Kým budú pri moci, budú stále slúžiť záujmom svojich sponzorov a zahraničného kapitálu a na dôsledky ich deštruktívnej politiky budeme doplácať my všetci.

Ak by sa podarilo získať parlamentnú väčšinu takým politikom, ktorým by skutočne záležalo na situácii bežných ľudí, mohlo by sa sfunkčniť referendum, zaviesť bezpodmienečný základný príjem, zlepšiť potravinová sebestačnosť, či zabrániť odčerpávaniu našich zdrojov do zahraničia.

Vyzerá to teda ako rýchla a účinná cesta ku zmene: Stačí, aby sa vhodní ľudia dali dokopy a vyhrali voľby. Kritici tohto spôsobu však upozorňujú, že práve na takýto „útok“ je systém najlepšie pripravený. Je to ako zaútočiť na nepriateľa na mieste, kde má zhromaždených najviac jednotiek, vykopané zákopy a nachystané obranné pasce. V prípade, že by nejaká alternatívna strana získavala príliš veľkú podporu, majú elity dosť nástrojov na to, aby ju začali zosmiešňovať a spochybňovať pomocou spriaznených médií, zvnútra rozložiť pomocou nasadených osôb alebo odstaviť jej lídra vyrobením falošného obvinenia. Navyše, za „štandardnými stranami“ sa skrýva značná finančná sila, ktorá tiež dáva výhodu v predvolebnej kampani.

Okrem toho, veľká časť odporcov systému sa volieb z princípu nezúčastňuje a pozerá sa s nedôverou na akýkoľvek, aj novovzniknutý politický subjekt. Aj pred úprimnými politicky angažovanými aktivistami tak stojí úloha, ako presvedčiť široké kruhy nespokojných, že oni sú tí, ktorí to myslia poctivo.

Osobne si myslím, že „politickému útoku na parlament“ by mala predchádzať snaha získať pozície na lokálnej úrovni. Zvíťaziť v komunálnych voľbách v obci alebo malom mestečku je podstatne jednoduchšie ako v celoštátnom meradle. Ak by sa na lokálnej úrovni vyprofilovali alternatívni politici, ktorí by svojimi činmi preukázali, že to s alternatívnosťou a čestnosťou myslia vážne, mohli by mať šancu presadiť sa aj vo vyšších štruktúrach.

2. Odvrátenie sa od systému

Argentínsky autor fantastického realizmu Jorge Luis Borges v jednej zo svojich poviedok píše o stretnutí s človekov zo vzdialenej budúcnosti. Keď sa ho pýta, akú majú v budúcnosti vládu, návštevník hovorí, že žiadnu. Vlády vraj postupne zanikli, pretože si ich ľudia prestali všímať. Vlády ešte nejaký čas zo zotrvačnosti vydávali zákony a nariadenia, ale už ich nikto nebral vážne.

Časť odporcov systému sa nazdáva, že boj proti nemu je zbytočným bojom s veternými mlynmi. Ich riešením je od systému sa „odstrihnúť“. Odísť zo zamestnania, prestať platiť dane, pestovať si vlastné potraviny, spolu s ostatnými podobne zmýšľajúcimi založiť vlastnú sebestačnú komunitu. Nejde teda o celoplošné riešenie pre celú spoločnosť, ale len pre „uvedomelú“ menšinu. Samozrejme, ak by jedna takáto komunita „mimo systému“ fungovala, mohla by sa stať príkladom pre vznik ďalších.

Odporcovia takéhoto riešenia poukazujú na to, že reálne od systému nezávislá komunita na Slovensku neexistuje, aj v slávnej Zaježovej žijú ľudia síce skromnejšie, ale stále zaradení do systému a väčšinu potravín kupujú v obchode. Za hlavnú prekážku, prečo tento spôsob nemôže fungovať, považujú kritici ľudskú pohodlnosť.

Na druhej strane si myslím, že vytváranie komunít a spoločenstiev, ktoré budú odstrihnuté hoci len čiastočne (napríklad si založia vlastnú školu alebo si dopestujú aspoň časť potravín), má tiež svoj význam. Takéto spolu držiace skupiny sa môžu stať zárodkami novej spoločnosti aj v prípade kolapsu starého systému.

3. Vytváranie alternatívnych štruktúr

Tretí spôsob by som prirovnal k partizánskej vojne. Ľudia neodchádzajú zo systému, dokonca dodržiavajú jeho zákony, ale v súlade s nimi sa snažia vytvárať alternatívne ekonomické a spoločenské štruktúry. Napríklad alternatívne lokálne meny, cez ktoré sa potom sprostredkuje výmena služieb a tovarov nezávislá od oficiálnych ekonomických tokov. Náš projekt Zem a Vek, spolu so spriazneným Slobodným vysielačom možno považovať za podobný počin na poli alternatívnych médií. Rôzne potravinové banky a komunitou podporovaných farmárov zase za alternatívne zásobovanie, obchádzajúce sieť supermarketov.

Ak by sa takéto štruktúry rozrastali, navzájom prepájali a časom by sa na ne napájalo čoraz viac ľudí, mohla by sa vytvoriť akási alternatívna spoločnosť uprostred spoločnosti. Pri dostatočne veľkej sile by napokon mohla zmeniť aj politické pomery v krajine.

Nevýhodou tohto prístupu je jeho náročnosť. Vytvoriť nejakú životaschopnú alternatívu voči možno chorým, ale zato zabehnutým štruktúram, si žiada šikovných, talentovaných a nekonvenčných jedincov, ktorí ju dokážu vymyslieť tak, aby fungovala. A potom pre ňu získať ľudí, ktorí tiež budú musieť prekonať istú pohodlnosť a zotrvačnosť, aby ju začali využívať.

Výhodou postupu je jeho “nenápadnosť”, ide spôsob, ktorý pri troche šikovnosti nevzbudí pozornosť “strážcov systému” a keď ju vzbudí, bude už neskoro – spoločnosť bude už prerastená alternatívnymi štruktúrami do takej miery, že sa z nej nebudú dať len tak ľahko vykoreniť. Preto sa tomuto spôsobu niekedy hovorí aj “pozitívne metastázy”.

Všetko stojí a padá na spolupráci

V každom prípade si myslím, že všetky tri prístupy si žiadajú, aby sa ľudia začali spájať a spolupracovať. Nie kritizovať každého, kto sa o nejakú zmenu pokúša a dopredu vyhlasovať, že „toto určite nepôjde“. Neoliberálny kapitalizmus nie je prvý systém, ktorý sa dostal do krízy, ale je to možno prvýkrát, keď k nemu nemáme nejakú jednoznačnú, všeobecne akceptovanú alternatívu. Preto sa akýkoľvek pokus o zmenu, aj keď nevyjde, ráta. Minimálne môže poslúžiť ako poučenie pre ďalších.

Vyššie spomenuté tri cesty sa nijako navzájom nevylučujú, ani nevidím dôvod, prečo by ich zástancovia nemohli navzájom spolupracovať. V dnešnej dobe rozbitých vzťahov a narušených väzieb (čo maximálne vyhovuje tým, ktorí nám vládnu) preto vidím základný predpoklad na akúkoľvek zmenu v ich opätovnom vytváraní.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply