Tribún ľudu

Filipínsky prezident Duterte sa odvracia od USA a prikláňa sa k Číne. Tým ohrozuje spoločnú ázijskú stratégiu Obamovej administratívy. Podobne ostrá je aj kritika Washingtonu.

Čo Rodrigo Duterte pri svojej návšteve 20. októbra v Číne vyhlásil, sa USA vôbec nepáči. So slovami, že je na čase „dať zbohom“, oznámil filipínsky prezident svoj odklon od USA. Namiesto USA chcú Filipíny v budúcnosti spolupracovať užšie s Pekingom a Moskvou. Aj keď sa Duterte neskôr zmienil, že by nechcel spôsobiť žiaden rozkol, iba svoju zahraničnú politiku zamerať na trochu menej tesnejšiu spoluprácu s USA, stojí na zozname ľudí „na odstrel“. Pretože sa už od roku 2011 vyhráža, že urobí hrubý škrt cez rozpočet stratégii USA, ktorá by chcela utlmiť Čínu a pritom využiť Filipíny, ktoré by pritom zohrali kľúčovú úlohu.

Dôležitý štát vo vojne o nerastné bohatstvo

Od konca 2.svetovej vojny je Manila (hlavné mesto Filipín) pravdepodobne najdôležitejší spojenec USA v južnej Ázii. V roku 1951 podpísali obidva štáty vojenský pakt, a Washington zriadil na ostrovoch dve zo svojich najväčších vojenských základní v zámorí. V roku 1991 boli po protestoch obyvateľstva Filipín zatvorené. Následne zvýšili USA opäť tamojšiu vojenskú prítomnosť, pričom zámienku tvoril spor medzi Manilou a Pekingom o ostrovy Spratley ako aj útesy a skaliská v Juhočínskom mori. V tejto morskej zóne, kde šíri Peking aj s Vietnamom, Malajziou, Tajwanom a Brunnejou teritoriálne konflikty, sa predpokladajú ohromné nerastné zásoby. Americké úrady odhadujú rezervy ropy na 11 miliárd barelov a rezervy zemného plynu na 5,4 miliónov kubických metrov. V roku 2014 podpísali Obama a predchodca Duterteho Benigno Aquino III., verný vazal Washingtonu, dohodu, ktorá okrem iného predpokladá novú výstavbu veliteľských stanovíšť USA na Filipínach ako aj zosilnené manévre.

Obrana bariéry, ktorú tvorí prvá reťaz ostrovov v západnom Pacifiku a ktorá zasahuje japonské súostrovie s ostrovmi Ryukyu, Tajwan a filipínske súostrovie, je už od čias studenej vojny srdcová záležitosť Spojených štátov. A teraz by to malo byť kvôli „náladovosti“ jediného vodcu zničené.

Teraz táto prvá reťaz ostrovov hrá rozhodujúcu úlohu pri zastavení Červeného draka na Ďalekom východe. Peking pracuje na tom, aby sa vyslobodil z pút USA. Preto má byť čínske námorníctvo od roku 2007 uvedené do stavu, aby mohlo tieto ostrovy kontrolovať. Po druhé, čínska sféra vplyvu má byť rozšírená cez západopacifický ostrov Guam, na ktorom udržujú USA strategicky dôležitú základňu, až po Indonéziu a Austráliu.

Otázne je, čo priviedlo Duterteho, predtým dlhoročného starostu miliónového mesta Davao a od 30.júna 2016 prezidenta Filipín, k takému odklonu od USA. Podľa spisovateľa Jonathana Marshalla, ktorý píše pre Consortium News, motívom by mala byť „národná obžaloba“ proti zločinom USA vo filipínsko-americkej vojne (1899 – 1902). Známy je výrok bývalého generála USA  Jacoba Smitha, ktorý nariadil trestnú akciu proti filipínskym povstalcom: „Neprajem si žiadnych zajatcov. Prajem si, aby ste ich zabili a spálili; čím viac zabitých a spálených, tým viac ma to bude tešiť.“ Vyšetrovanie Senátu pre vojnové zločiny USA prišlo k záveru, že o život v tejto vojne prišlo do 1,5 miliónov Filipíncov – pätina z vtedajšieho obyvateľstva. Ázijský „tribún ľudu“ Duterte, pokladá už dlho Spojené štáty za nepriateľa a prezidenta USA a jeho veľvyslanca počastoval hanebnými nadávkami.

Dôležitú úlohu hrá aj spor o územie – popri nádeji na nutne potrebné investície z Ríše Stredu. Hoci 12. júla rozhodol medzinárodný súdny dvor, že okrem iného patrí aj útes Mišif (Mischief) k výlučne hospodárskej zóne Filipín, Peking to nechce rešpektovať. Duterte by chcel hľadať kompromis – inak ako zahraničnopolitickí jastrabi vo Washingtone. Spravodajskej televízii Al Jazeera povedal: „Čo myslíte, čo by sa stalo z mojej krajiny, keby som sa rozhodol pre vojnu?“

Nebezpečenstvo puču v Manile

Paul Craig Roberts si myslí, že Dutertemu ide v podstate flirtom s Pekingom o to, aby získal vyššiu finančnú pomoc. Tiež si myslí, že Washington nechce pripustiť, aby filipínsky prezident viedol krajinu do čínskeho tábora. Roberts vidí nebezpečenstvo zmeny režimu v Manile, pri ktorom by ťahala za nitky CIA. Že je Duterte demokraticky zvolený, nehrá rolu. Vždy, keď USA pracujú v nejakej krajine na zmene režimu, ktorý má padnúť, podsúvajú výčitky, že vláda je korupčná a vládne diktátorskými spôsobmi. Tak to bolo aj pri páde demokraticky zvoleného Janukoviča na Ukrajine, Mursiho v Egypte a pod.

V Zeit Online 22. 9. 2016 písali  o fenoméne a popularite Duterteho v krajine: „…Občania Filipín ho volili s jasným vedomím jeho radikalizmu. Aj jeho kritici priznávajú, že jeho bezohľadné antidrogové ťaženie prinieslo široké sympatie medzi obyvateľmi. V očiach mnohých je nielen obhajca a prenasledovateľ zločinu, ale aj protipól zhnitého štátneho a spoločenského systému, kde dolu v slumoch a na ulici vládne chaos, a hore na ministerstvách a v centrálach firiem korupcia.“

Pre Maxa Boota (z think-thanku Council on Foreign Relations) je to dôkaz, že Duterte je všetko možné, len nie demokrat: „Už tým zranil právny štát, keď v mene boja proti drogám zahynulo najmenej 1900 ľudí.“ Podobne dopadol thajský premiér Thaksin Shinawatra, ktorý takisto vyzýval na boj proti drogám, v ktorom zahynulo okolo 3000 ľudí. V roku 2001 a 2005  veľkou väčšinou vyhral voľby. V roku 2006 ho armáda násilne zvrhla.

Výstraha pre Duterteho?

Zdroj: Bernhard Tomaschitz, rakúsky novinár pre týždenník Zur Zeit, Compact 12/2016

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply