OSEM ROKOV ZGLAJCHŠALTOVANÝ ZÁPAD DRÁŽDIL RUSKO NA DONBASE A MASÍVNE VYZBROJOVAL KYJEVSKÝ REŽIM, AŽ MOSKVU PREDVLANI VYPROVOKOVAL K VOJENSKÉMU ZÁSAHU. BOL TO TÚŽOBNE OČAKÁVANÝ OBRAT, KTORÝM VOJENSKOPRIEMYSELNÁ KORPORATOKRACIA ZÁPADU ODÔVODŇUJE NASTÚPENÚ MILITARIZÁCIU EKONOMÍK TAKMER ŠTYROCH DESIATOK KRAJÍN A FAŠIZÁCIU TAMOJŠIEHO DOMÁCEHO POLITICKO-SPOLOČENSKÉHO ŽIVOTA. TAKMER VŠETKY TAKTO SPÚTANÉ VLÁDY „RADIA“ SVOJMU OBYVATEĽSTVU, ABY SA PRIPRAVOVALO NA „OBRANNÚ VOJNU PROTI RUSKEJ AGRESII“.
PUTIN ZVÁŽNEL
Vpád ukrajinských útvarov začiatkom augusta na výsostné územie Ruska v Kurskej oblasti za podpory „poradcov“ a „špecialistov“ NATO, zbraňových systémov NATO, s logistikou NATO a pri vzdušnej a satelitnej navigácii z krajín NATO mení vojenský konflikt na Ukrajine na veľkú európsku vojnu, aj keď oficiálne nevyhlásenú.
Vojenská agresia Západu, t. j. priamy Drang nach Osten 2024, bude musieť zrejme nadobudnúť do novembrových amerických prezidentských volieb taký obludný rozsah, aby Donald Trump, ak bude zvolený, nemohol z neustálej eskalácie vojenských úderov a protiúderov len tak ľahko vycúvať.
Októbrový samit krajín BRICS v ruskej Kazani ukáže, koľko krajín z BRICS+ a do akej miery prejaví pripravenosť vstupovať do spojeneckého zväzku s Ruskom. Moskva musí rátať s eventualitou, že do právne záväzného vojenského spojenectva s ňou nevstúpi žiadna. Na politickej, morálnej a obchodnej rovine sa však bude môcť formovať hnutie odporu globálnej väčšiny nazývanej globálny Juh.
Rusko tak bude spočiatku vojensky vystavené ostreľovaniu a obkľúčeniu takmer zo všetkých svetových strán. Chrbát mu bude hospodársky kryť len Čína, KĽDR a cez Kaspik Irán. Dvanásteho septembra prebehli v Petrohrade bezpečnostné rozhovory vysokých predstaviteľov členských krajín združenia BRICS v rámci príprav na októbrový samit (22. 10. – 24. 10.) v Kazani. Neplánovito sa muselo debatovať o všetkých eventualitách týkajúcich sa konania tohto prestížneho podujatia vrátane ohrozenia jeho priebehu možnou eskaláciou útokov NATO do vnútrozemia Ruskej federácie. Samit však odvolaný nie je. V. V. Putin reagoval v Petrohrade v rozhovore pre 1. kanál ruskej televízie i na správy z 11. septembra o tom, že Washing-ton s Londýnom zrejme udelia Ukrajine súhlas s odpaľovaním ich rakiet dlhého doletu na ciele hlboko vo vnútrozemí federácie. „Ak bude takéto rozhodnutie prijaté, nevyplynie z neho nič iné, ako existencia priamej účasti krajín NATO, USA a európskych štátov vo vojne na Ukrajine. Ich priame zapojenie, samozrejme, mení zásadným spôsobom samotnú podstatu konfliktu. Bude to znamenať, že štáty NATO, USA, európske krajiny bojujú proti Rusku. Ak to bude tak, potom so zreteľom na zmenu samotnej podstaty konfliktu budeme prijímať zodpovedajúce rozhodnutia, vychádzajúc z tých hrozieb, ktoré nám budú vznikať.“ Tieto prezidentove slová vyzneli menej uhladene než obvykle, ale odrážali atmosféru napätia, ktorú hlava štátu nechcela prekrývať neopodstatneným optimizmom.
Ustarostená tvár skúseného štátnika svetového kalibru, ktorý týždeň predtým poistil pri návšteve susedného Mongolska bezpečnosť bezmála tri a pol tisíc kilometrov dlhej spoločnej hranice hranice pozdĺž južného podbrušia Ruskej federácie, signalizovala domácej i svetovej verejnosti čosi závažné. Celý svet postrehol, že ústupčivosť ruského geopolitického šachistu sa končí a že je nútený reagovať ráznym spôsobom. Na Putinove výroky nadviazal nasledujúci deň (13. 9.) v New Yorku ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia. „Ak je skutočne prijaté rozhodnutie o zrušení obmedzení alebo ak bude prijaté, od tej chvíle začnú krajiny NATO priamu vojnu s Ruskom. V tom prípade budeme, samozrejme, nútení prijať náležité rozhodnutia so všetkými následkami pre západných agresorov,“ uviedol a veľavravne dodal: „Faktom je, že NATO bude priamou stranou konfliktu proti jadrovej veľmoci. Myslím, že na to by ste nemali zabúdať a mali by ste myslieť na následky,“ upozornil tento erudovaný diplomat. Navodením rétoriky s jadrovou tematikou uviedol do chodu špekulácie o zahnaní Ruska chrbtom k múru, odkiaľ vraj nemá kam ustúpiť a je nútené načierať do svojho jadrového arzenálu. Ten je technologicky vyspelý a pre USA i smrteľne nebezpečný, ale nie natoľko, aby paralyzoval americké obranné kapacity. Týmto smerom sa Putinovo Rusko nebude chcieť neuvážene uberať.
PREČO ČÍNA NEDOPUSTÍ PÁD RUSKA
O sedemdesiatjedenročnom ruskom prezidentovi (72. narodeniny oslávi 7. októbra) je známe, že je celoživotným športovcom a osobitne majstrovským džudistom. Filozofia tohto bojového umenia kladie dôraz na používanie mäkkej sily s využívaním chýb a slabostí protivníka. Je to pôvodne východoázijský spôsob sebaobrany s koreňmi v starom Japonsku. Prístup klasického džudistu k vytýčeniu si úloh a k ich plneniu v boji vyhovuje mentalite národov Ázie a globálneho Juhu viac než naturelu samoľúbych, netrpezlivých a povrchných Angloameričanov.
V. Putin konceptuálne pripravuje svoju krajinu na nevyhnutnú veľmocenskú zrážku s atlantickým hegemónom už od februára 2007, keď mu vypovedal na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vazalskú poslušnosť, čo je dosť dlhý čas na vypracovanie nových stratégií viac-
úrovňovej partie starej veľkej hry. Na rozdiel od predchádzajúcich kôl v 19. a 20. storočí, má po boku spojenca, ktorý odoberá Spojeným štátom postavenie dominantnej veľmoci. Pre Ríšu stredu je blížiaca sa kolosálnosť konfrontácie Ruska s Angloameričanmi predobrazom zrážky, ktorú by Podnebesie neprežilo, ak by NATO zrazilo Rusko na kolená a zablokovali by vývoz ruských surovín a energonosičov do južnej a východnej Ázie. Do tvrdého neokoloniálneho jarma by opäť upadla i väčšina krajín Afriky, moslimského sveta a Latinskej Ameriky.
Čína, Rusko, India, Brazília a blízkovýchodné ropné mocnosti a ich spojenci v Eurázii, Afrike a Latinskej Amerike sledujú zápas Ruska so Západom s veľkými sympatiami. Globálny Juh na čele s Čínou a islamským svetom Ruskej federácii v zásade už dlhší čas v tichosti pomáha.
AUTOR: Patrik Sloboda
