KEĎ REPUBLIKÁNSKY PREZIDENTSKÝ KANDIDÁT DONALD TRUMP VYHRAL PRED ÔSMIMI ROKMI VOĽBY, ZAPLNILI ULICE AMERICKÝCH MIEST DEMONŠTRANTI FINANCOVANÍ ULTRALIBERÁLNYMI MIMOVLÁDNYMI ORGANIZÁCIAMI. ODMIETALI UZNAŤ PLATNOSŤ VÝSLEDKOV A VYHRÁŽALI SA, ŽE ZNEMOŽNIA FAŠISTICKÉMU TRUMPOVI UJAŤ SA ÚRADU. VLNY PROTESTOV PRIPOMÍNAJÚCE FAREBNÚ REVOLÚCIU VYVRCHOLILI TESNE PO INAUGURAČNEJ SLÁVNOSTI 20. JANUÁRA 2017. DONALD TRUMP NAPOKON ZVRHNUTÝ FAREBNÝMI REVOLUCIONÁRMI NEBOL. DO TICHÉHO ZÁPASU PROTI JEHO SĽUBU „VYČISTIŤ ŽUMPU“ SA PUSTILI MOCNÉ INŠTITÚCIE ŠTÁTU, INAK POVEDANÉ TÁ ŽUMPA. SĽUBOVANÁ OČISTA, POCHOPITEĽNE, VIAZLA. V NOVEMBROVÝCH VOĽBÁCH 2020 SA HLBOKÝ ŠTÁT POSTARAL SOFISTIKOVANÝMI METÓDAMI MANIPULÁCIE O TO, ABY KONEČNÉ VÝSLEDKY DOPADLI V NEPROSPECH TRUMPA. V TOHTOROČNÝCH, NOVEMBROVÝCH PREZIDENTSKÝCH VOĽBÁCH VŠAK JEHO VÍŤAZSTVO NA POČUDOVANIE ZMARENÉ NEBOLO. „ČÍM TO ASI JE?“ KRÚTI HLAVOU NEVERIACKY, ALE S POTEŠENÍM TICHÁ KONZERVATÍVNA VÄČŠINA AMERIČANOV.
ČOMU ČELÍ TRUMP
Sedemdesiatosemročnému Donaldovi Trumpovi odovzdala hlasy väčšina zúčastnených voličov. V číselnom vyjadrení čosi vyše 75 a pol milióna. Jeho súperka Kamala Harrisová, ktorá oslávila 20. októbra šesťdesiatku, nazbierala pri volebnej účasti presahujúcej 62 % niečo vyše 72 300 000 hlasov. Viac než trojmiliónový rozdiel je z pohľadu Stredoeurópanov príjemným prekvapením. Za zvolenie menovanej kandidátky za Demokratickú stranu agitovala prevažná časť mienkotvornej mediálnej mašinérie, ako i kultúrnej a umeleckej obce.
Do zvolenia Harrisovej, ktorá je černošsko-indickou miešankou ultraliberálneho kultúrneho razenia, investovali ťažké peniaze hýbatelia dekadentného a degradačného spoločenského vývoja Spojených štátov. Všetky tie nadácie a dobročinné organizácie progresivistických multimiliardárov, ktoré stoja za pretláčaním zelenej agendy, čo urýchľuje deindustrializáciu a direktívne obmedzuje agroprodukciu i ťažbu nerastov, ropy a zemného plynu, vkladali do Harrisovej zúfalé nádeje, že porazí Trumpa.
Ten sa totiž zasadzuje za reindustrializácie vrátane obnovy ťažobného a ťažkého priemyslu. Počas svojho prvého prezidentovania v rokoch 2017 – 2021 sa snažil zvrátiť zelený ekoabsolutizmus, čo sa mu darilo len čiastočne, pretože mu nazelenastý Kongres a justícia hádzali polená pod nohy.
Zelený aktivizmus však nie je ťažiskovou náplňou pôsobenia kultúrnych ultraliberálov. Tá spočíva v demontáži tradičnej kresťanskej kultúrnej, duchovnej, mravnej a hodnotovej sústavy. Vzdelaním právnička Kamala Harrisová vstupovala do politiky pred troma desaťročiami cez stranícke kruhy Demokratov v San Franciscu, považovanom za mekku tolerantnosti k všetkým mysliteľným zvrátenostiam. Šikovne zúročovala pri výstupe po priečkach kariérneho rebríčka svoju rasovú prí-slušnosť, až to dotiahla pred piatimi rokmi rokmi ako žena – a to dvojnásobne, ako menšinová žena – najprv na post senátorky za Kaliforniu (2017 – 2021) a následne do kresla viceprezidentky. Mala by v ňom ostať sedieť do 20. januára 2025, a keby dovtedy musel kognitívne oslabený prezident Joe Biden podať zo zdravotných dôvodov demisiu, zaujala by jeho miesto.
V tohtoročných voľbách neponúkala koherentný program, ktorým by oslovila dostatočne široký segment voličov, čo kompenzovala zdôrazňovaním svojej hodnoty ako reprezentantky viacerých menšinových kategórií. V debatných dueloch s Donaldom Trumpom jej chýbala argumentačná výbava na obranu slniečkarských téz, ktoré jej oponent zmietal zo stola ako absurdné a jalové.
POUČENÝ? DÚFAJME.
Volební poradcovia Donalda Trumpa správne odhadli meniace sa postoje Američanov všetkých vekových skupín voči agende kultúrneho ultraliberalizmu, ktorá bola pred ôsmimi, ba ešte i pred štyrmi rokmi provokatívne zaujímavá. Dnes už takou byť prestáva. Ničenie pamätníkov, odstraňovanie sôch, zvesovanie portrétov, premenúvanie ulíc, škol a inštitúcií, prepisovanie dejín a iné excesy v rámci brutálnej deeuropeizačnej spoločenskej kampane zašlo v priebehu ostatných štyroch rokov príliš ďaleko aj pre tých najtolerantnejších voličov s racionálnym myslením.
Stále viac Američanov si stotožňovalo takýto úpadok viac s osobou Kamaly Harrisovej než s prezidentom Bidenom. Namiesto sklamaných občanov sa jej bábkovodiči snažili rozširovať voličskú základňu masami ilegálnych prisťahovalcov, pre ktorých zmäkčovali predpisy, ako sa len dalo, aby takíto väčšinou Latinskoameričania dostali v USA oprávnenie voliť i bez občianstva. Nik už nezistí, koľko hlasov odovzdaných K. Harrisovej od takýchto voličov bolo neoprávnených. V každom prípade Donalda Trumpa s ich pomocou neodstavila. Podrobné rozbory čoskoro ukážu, ako rýchlo sa mnohí čerství prisťahovalci, obvykle veriaci katolíckeho vyznania, na ktorých podporu sa Harrisová spoliehala, od nej zhnusene odvrátia. Milióny mladých Hispáncov sa obvykle nesnažia dostať do USA za perverznosťami, ale za príležitosťami zamestnať sa, zakladať rodiny a vychovávať deti tradičným spôsobom. Trumpov volebný program hospodárskej revitalizácie, ale i mravnej očisty USA im takéto perspektívy ponúkal. Poučenie, ktoré im adresoval ako celku, že sú ako prisťahovalci vítaní, ak prídu legálne a za prácou, prijímali s porozumením, i keď s hundraním.
Trumpov volebný úspech možno považovať v istom zmysle za déjà vu jeho triumfu z novembra 2016. I vtedy nadchol verejnosť volaním po návrate k zdravému rozumu a horlil za obnovu starej dobrej prosperujúcej Ameriky. Nedal sa odradiť, tak začali jeho zanietenie schladzovať hlboké štruktúry štátu.
Tohtoročnú volebnú kampaň rozbiehal s odhodlaním, že ak sa vráti do Bieleho domu, pustí sa do čistenia žumpy tvrdo a nekompromisne. Poučil sa vraj zo svojej vtedajšej neopatrnosti, nedôslednosti a chýb. Tvrdením, že nedopustí, aby sa viac opakovali, vyprovokoval hlboký štát k prijímaniu ráznejších protiopatrení. Keď nezabrali súdne ťahanice vo viacerých škandalóznych kauzách a jeho preferencie neklesali, stal sa príliš ostrým tŕňom v päte a hlboký štát siahol po tvrdších metódach.
Na rad prišli výstražné pokusy o atentát. Známe sú tento rok tri:
- prvý z 13. júla na zhromaždení v Pensylvánii, z ktorého vyšiel Trump so zraneným uchom,
- druhý z 15. septembra na golfovom ihrisku na Floride, kde atentátnika zadržali skôr, než mohol začať strieľať,
- tretí z 12. októbra na zhromaždení v Kalifornii, kde bol muž podozrivý ako atentátnik včas zadržaný.
Kozmopolitne zameraná Wikipédia hádže zmienky o týchto prípadoch do jedného vreca s incidentmi narušenia bezpečnosti. Takéto klasifikovanie má svoju logiku rovnako ako dobiedzavá otázka, či tieto tri prípady neboli výhražnými varovaniami. Ak by sa totiž hlboký štát chcel Trumpa raz a navždy fyzicky zbaviť, dokázal by zorganizovať tichú a trvalú likvidáciu najrôznejšími spôsobmi. Spomeňme ako príklad agresívnu turborakovinu, ktorá vyhasila život charizmatického venezuelského prezidenta Huga Cháveza začiatkom marca 2013.
AUTOR: Patrik Sloboda
