Na začiatok si povedzme, že v januári 2025 agentúra Fitch Ratings uviedla, že Spojené štáty čelia „významným výzvam v oblasti fiškálnej politiky v roku 2025. Poukázala na dlhový limit (strop), rozpočtové prostriedky a zníženie daní v kontexte na výšku deficitu a na zvyšujúce sa dlhové zaťaženie.
Rozpočtový úrad Kongresu (Congressional Budget Office – CBO) tu:
https://www.cbo.gov/system/files/2025-03/60887-debt-limit.pdf
odhaduje, že ak sa dlhový limit nezmení, schopnosť vlády požičiavať si pomocou mimoriadnych opatrení bude pravdepodobne vyčerpaná v auguste alebo septembri 2025. Takzvaný „dátum X“ označuje, kedy by vláda mohla vyčerpať úverovú silu a čeliť bezprecedentnému defaultu. Podľa CBO štátna pokladnica už dosiahla súčasný dlhový limit vo výške 36,1 bilióna dolárov, takže podľa svojich štandardných prevádzkových postupov nemá priestor na pôžičky. Inými slovami deň X na jeseň tohto roku môže znamenať to, že USA prestanú byť ako celok solventné a nebudú schopné splácať svoje dlhy. Zvýšenie ciel bude mať za následok vyššie spotrebiteľské ceny v USA, zníženie reálnych miezd a zvýšenie nákladov spoločností a nárast politickej neistoty si vyberie daň na podnikových investíciách. Odveta zasiahne amerických exportérov.
Americkí odborníci tvrdia, že obdobie zlyhania by mohlo viesť k strate miliónov pracovných miest a k strate stability ekonomiky. Vládne platby miliónom rodín by pravdepodobne zostali nezaplatené, vrátane poberateľov sociálneho zabezpečenia, a veteránov. V medzinárodnom obchode by to znamenalo zníženie ratingu a tým pádom dôveryhodnosti pre americké investície. Znížila by sa aj dôveryhodnosť nákupu amerických dlhopisov, zmeniek, cenných papierov alebo akcií na trhu, ktoré by tak stratili svoju pôvodnú cenu. Stali by sa rizikovými. Americké štátne dlhopisy sú považované za základ medzinárodných financií, ktoré podporujú globálny finančný systém vďaka ich nulovému kreditnému riziku. Nesplatenie by otriaslo dôverou investorov celého sveta. USA by sa ocitli v pasci veriteľov.
Spojené štáty dlhujú zahraničným investorom 8,5 bilióna dolárov zo svojho štátneho dlhu, čo je takmer štvrtina ich celkového dlhu. Najväčšími držiteľmi amerického dlhu sú: Japonsko 1 bilión USD, Čína 759 mld. USD, Veľká Británia 723 mld. USD, Luxembursko 424 mld. USD, Kajmanské ostrovy 419 mld. USD, Kanada 379 mld USD, Belgicko 375 mld. USD, Írsko 336 mld. USD, Francúzsko 332 mld. USD, Švajčiarsko 289 mld. USD, Taiwan 282 mld. USD, Hong Kong 285 mld. USD, Singapur 249 mld. USD atď.
Zásadná otázka je, ako budú reagovať tieto štáty jednak z pohľadu navyšovania alebo znižovania investícií do amerického dlhu a ako sa zachovajú z ohľadom na uvalené clá. Štátny dlh USA v súčasnosti predstavuje viac ako 36 biliónov USD. Niektorí odborníci navrhujú zvýšiť dlhový limit o štyri bilióny USD. Ekonomickú situáciu by to nevyriešilo, iba by problém odložilo ako kostlivca do skrine na neskôr. V najlepšom prípade o niekoľko mesiacov. Od roku 1924 štátny dlh USA stúpal od niekoľkých miliónov USD do 5 biliónov v roku 1984. Do roku 2004 sa zdvojnásobil na 10 biliónov a za posledných 20 rokov štátny dlh USA narástol o 21 biliónov USD.
Náčelník Trumpistov veľký Donald preto vymyslel spôsob na zaplatenie amerických dlhov inými štátmi. USA sa chystajú splatiť svoje dlhy clami, ekonomickým vydieraním iných štátov, čo sa rovná globálnej obchodnej vojne.
Jedným z jej cieľov je pokúsiť sa zarobiť na clách na pokrytie amerických dlhov a zníženie daní. Clá v rozmedzí od 10 % do 50 % sa zavádzajú až v 180 krajinách. D. Trump skákajúci slon v porceláne si neuvedomil, že žiadny normálny štát na svete nebude trpieť tieto excesy USA. Na americké clá boli zavedené anticlá iných štátov, z ktorých možno spomenúť hlavne čínske opatrenia, ktoré zasiahli Trumpa do podbruška…a bolia. Čína zvýšila clá na americký tovar na 125%, čo bude znamenať obrovské zníženie exportu USA do Číny. Čína začne intenzívnejšie spolupracovať s inými vyspelými ekonomikami sveta ako napr. Rusko, Európa ázijský kontinent a pod. Hocijaká ekonomická spolupráca Číny s ostatnými štátmi sveta bude mať na americkú ekonomiku devastačné účinky. Trump vlastne zavedením ciel dosiahol to, že svet sa začne spájať v tejto obchodnej vojne proti USA. A navyše, vedľajší produkt tejto vojny bude, že sankcie USA sa nebudú dodržiavať. Nebudú mať už žiadny zmysel. Čína tiež informovala, že podá žalobu na USA v Svetovej obchodnej organizácii. Čo sa týka EÚ, je už teraz jasné, že Ursula von Leyenová je bezpohlavná politička urážajúca všetky členské štáty. Táto americká slúžka stráži, aby Európa na Trumpove clá nereagovala. Európa tak bude splácať americkú zadĺženosť. Eurokomisár Šefčovič vykonal niekoľko propagačných ciest do USA na zakrytie pasivity EÚ. Výsledok rokovaní bol jedna veľká nula. Prečo? Pretože už dopredu sa vedelo, že EÚ ovládaná USA proti USA nezasiahne.
Rusko Trump vynechal z tejto colnej vojny z odôvodnením, že na Rusko boli zavedené početné sankcie a že clá preto nemajú zmysel. Trump má v tomto smere výnimočne pravdu. Zároveň však dal Trump návod pre iné štáty ako sa dostať z pazúrov hlavného trumpistu. Jednoducho ignorovať sankcie rozvíjať vzájomný obchod na princípe vzájomnej výhodnosti. Ale bez USA. Čo sú vlastne USA? Obyčajný strašiak na kukuričnom poli, ktorého sa netreba báť. A navyše dolár bude slabnúť, stratí funkciu rezervnej meny a premení sa na hromadu bezcenných zelených papierikov. Ako rezervná mena môže nastúpiť rubeľ, jüan alebo možno aj euro, ak by náhodou predstavitelia EÚ dostali rozum a začali by spolupracovať s ostatným svetom.
BRICS urobí rázny skok smerom k svojmu rozšíreniu a obrovskému zvýšeniu obchodnej spolupráce. To isté môže posunúť dopredu MERCOSUR. Severoamerickú dohodu o voľnom obchode (NAFTA) nahradila USMCA v roku 2020. Ide o dohodu medzi USA, Kanadou a Mexikom. Náčelník trumpistov však zaviedol clá aj proti signatárom tejto dohody.
Kanaďania na zavedenie ciel zo strany USA zareagovali mnohými spôsobmi – prestávajú kupovať americký tovar, rušia dovolenky v USA alebo tam dokonca predávajú svoje nehnuteľnosti. Mexiko tiež pristúpi k recipročnému zavedeniu ciel proti USA vo výške 25%. Správanie USA voči partnerom USMCA je obyčajné chrapúnstvo. Američania podali ďalší dôkaz o tom, že seriózne dohody nepoznajú. Vždy ťažia a lúpia v cudzine pre svoj vlastný prospech a v neprospech iných štátov. Prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa nevyberajú. Neštítia sa použiť ani hrubé násilie alebo vyvolanie vojen. Je čas, aby to svetové spoločenstvo zmenilo a zastavilo zločiny USA.
V tejto fáze obchodnej vojny sa stalo to, že Trump ako zmyslov zbavený zaviedol bezprecedentné clá. Okrem reakcií štátov, ktoré zaviedli recipročné clá sa prešlo do fázy vyjednávania. USA už pripúšťajú, že chce rokovať o výške ciel z jednotlivými štátmi a chce dosiahnuť údajné „férové“ dohody. Férové dohody však znamenajú vydieranie iných štátov a zisky pre USA a straty pre druhú stranu. Zavedenie amerických ciel má pre USA ešte jeden význam. Nútia svet, aby podporil ich export a kupoval ich tovary. Štáty sveta majú možnosť v rámci reciprocity odmietnuť americké tovary, predovšetkým predražené energo suroviny a zbrane. Ak by sa tak stalo, USA by utrpelo ďalší úder do citlivého podbruška. Ďalej by štáty sveta mali prestať kupovať štátne dlhopisy USA a iné cenné inflačné papiere. Svet predsa nemusí splácať americké dlhy týmto spôsobom. Zvlášť vtedy, ak tieto obchodovateľné papiere nie sú likvidné.
S čím Trump nepočíta je domáci vývoj na trhu, ktorý sa mu môže škaredo vypomstiť. Colná vojna prináša do vnútorného prostredia obrovský nárast cien, nehoráznu infláciu, platobnú neschopnosť časti obyvateľstva, spomalenie výroby, krach firiem, skokový vzostup nezamestnanosti a pod. Trumpisti ohrozia doterajší životný štandard obyvateľstva. Treba uviesť, že USA vynakladajú na sociálne zabezpečenie 21,6%, na zdravotné poistenie 12,9%, na zdravotníctvo 13,5% a na obranu 12,9% výdavkov z rozpočtu USA. Obmedzenie výdavkov v sociálnej sfére a zdravotníctve sa prejaví v spoločnosti nespokojnosťou, ktorá môže vyústiť do demonštrácií, zvýši sa kriminalita a regionálne nepokoje. Kde sa táto špirála zastaví, nevedno. Môže sa však stať, že sa USA jednoducho rozpadnú v nejakom časovom horizonte. Niektoré štáty USA už uvažujú o vystúpení zo zväzku USA. Napríklad Texas, Kalifornia, Aljaška, Louisiana, Kentucky, Mississippi, New Hampshire a Florida už majú založené hnutia, ktoré presadzujú odtrhnutie od Spojených štátov. Na Aljaške 36 percent obyvateľov vyjadrilo svoju podporu tomu, aby sa štát stal úplne nezávislým národom v nedávnom prieskume. To je veľmi silné percento, ktoré svedčí o tom, že odstredivé sily v USA pôsobia čím ďalej tým viac.
Hnutie za nezávislosť New Hampshire uviedlo, že odmieta zasahovanie vlády USA do vitálnych záležitostí svojho štátu a že je pripravené urobiť z New Hampshire slobodný, nezávislý a prosperujúci štát.
Carla Gericke, líderka hnutia povedala doslova: „Vo Washingtone je 2,5 milióna nevolených byrokratov a tí sú zodpovední za ťahanie národa na pokraj bankrotu. Nielen to, ale každý rok vysávajú peniaze z peňaženiek daňových poplatníkov, čím pošliapavajú práva občanov New Hampshire. Musíme vziať späť našu vládu a pracovať na zaručení ochrany práv a základných potrieb obyvateľov New Hampshire.“
https://www.newsweek.com/map-shows-states-movements-leave-united-states-1924068
Takže čo urobí celosvetová colná vojna slona v porceláne Trumpa s vnútorným prostredím USA? Rozpadne sa americké impérium? Ak sa Trump nespamätá s istotou možno povedať, že áno. Akurát sa nevie kedy. Očakávam, že v horizonte desiatich rokov je to aktuálne.
Á propos. Európa musí vycúvať zo závislosti na USA. A to tak hospodárskej, obchodnej ako aj vojenskej. Už sme si povedali, že USA nemajú priateľov. Majú len svoje poslušné satelity, štáty, v ktoré hospodársky vysávajú vo svoj prospech a štáty, ktoré zneužívajú silou vo svoj prospech. Pre Európu je obrovským nebezpečenstvom skutočnosť, že USA pre svoj vlastný prospech nebudú váhať vyvolať vojnu Európy proti Rusku. Preto zodpovedné štáty Európy musia zastaviť americké šialenstvo a nenechať sa vtiahnuť Američanmi do takejto vojny. Hlavnými európskymi pomocníkmi USA pre dosiahnutie tohto cieľa sú Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko menovite vojnoví štváči Keir Starmer, Emmanuel Macron, Friedrich Merz a Ursula von Leyenová.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.