Trumpove obchodné vojny nekončia

· Čas čítania: 3 min.
foto: archív

Terajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa zvolili v roku 2016 najmä hlasy obyvateľov predmestských a vidieckych oblastí, kde má najväčší podiel priemysel a poľnohospodárstvo, a preto sa nemôžeme čudovať, že jeho hospodárska politika je orientovaná predovšetkým v prospech týchto oblastí.
Americká obchodná bilancia bola dlhodobo pasívna, viac sa dovážalo ako vyvážalo. A keďže sa všetko platilo v dolároch, objem tejto svetovej devízovej rezervy sa čoraz viac presúval na účty komerčných bank exportérov, a následne na ich účty v centrálnej banke. Za doláre sa potom nakupovali americké štátne dlhopisy, ktorými vláda kryla stále vyšší deficit štátneho rozpočtu. Samozrejme, že popísaný kolobeh aktív spôsobil zadlženosť americkej ekonomiky takmer voči všetkým, a tak sa Trump rozhodol pre zásadné hospodárske opatrenia proti krajinám, ktoré mali voči USA aktívnu obchodnú bilanciu.

Obsahom týchto opatrení boli nielen obchodné prekážky na obmedzenie dovozu tovarov a služieb zo zahraničia na americký kontinent, ale aj podpora vývozu domácich produktov do zahraničia, čo vo všeobecnosti označujeme ako obchodnú vojnu. V druhej polovici funkčného obdobia sa americký prezident rozhodol pre zavedenie cla predovšetkým na čínske výrobky, dôsledkom čoho klesol čínsky export do USA o takmer 30 percent, čínsky HDP klesol o pätinu, čínska mena oslabila takmer o 10 percent. Samozrejme, že čínska vláda reagovala na tento stav recipročnými vyšším colnými sadzbami na americké vývozy, a napokon do vzájomných obchodných sporov medzi Čínou a USA zatiahli takmer všetky ekonomiky sveta, ktoré sa stali aj jednou z príčin terajšieho spomalenia globálnej ekonomiky, čo napokon už pociťuje aj slovenská ekonomika otvorená voči zahraničiu.

Podľa všetkého sa zdá, že po podpise čiastočnej obchodnej dohody medzi USA a Čínou v polovici januára tohto roku dôjde k zníženiu doterajšieho napätia, lebo Čína sa zaviazala znížiť doterajší americký obchodný sklz nákupom amerických tovarov v objeme 200 miliárd dolárov, v čom bude aj nákup poľnohospodárskych produktov v objeme 40 miliárd dolárov ročne. Obsahom už podpísanej dohody je záväzok Číny zastaviť ďalšie transfery technológií, ktoré sú potrebné pri vytváraní spoločných americko- čínskych podnikov, lebo Čína sa pokladá za najväčšiu digitálnu protekcionistickú ekonomiku sveta. Dohoda obsahuje aj záväzok, že Čína nebude zneužívať výmenný kurz svojej meny s cieľom získavania výhod v zahraničnom obchode. Na druhej strane neobsahuje doterajšie požiadavky zo strany USA na zachovanie rovnosti v hospodárskej súťaži či výhrady voči neprimeranej podpore domácich štátnych podnikov. Zahraničie bude sledovať, či dohoda nie je predovšetkým v prospech oboch zmluvných partnerov a v neprospech globálneho obchodného systému.

Róbert Hölcz

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

VyhlásenieNázory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár