Výsledky septembrových predčasných parlamentných volieb v Grécku, po ktorých sa bývalý premiér a šéf strany Syriza Alexis Tsipras vrátil k moci, vyvolávajú neodbytnú otázku: Prečo mu voliči dali dôveru, keď ich dva mesiace predtým trpko sklamal? Nielenže pred nadnárodnými veriteľmi kapituloval, ale prijal od nich ešte bezohľadnejšie podmienky, ako boli tie z konca júna, ktoré občania následne v júlovom referende odmietli.
Tsipras však ignoroval vôľu občanov a pretláčal v parlamente jednotlivé body z tzv. Tretieho memoranda vnúteného Trojkou zloženou z Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu. Odmenou za podrobenie sa tomuto de facto diktátu malo byť čerpanie úverov z Európskeho stabilizačného fondu, čiže ďalšie zadlžovanie.
Tsipras sa stával zajatcom opozičnej pravice, keď jej legislatívci vykrývali v parlamente zamietavé hlasy neoblomných poslancov Syrizy. Premiér podal 20. augusta demisiu a frakcia disidentov v Syrize sa odtrhla, aby založila novú stranu Ľudovej jednoty (LAE). Do septembrových volieb potom vstúpila s programom priamej konfrontácie s Bruselom i za cenu vylúčenia Grécka z eurozóny a straty dôvery finančných trhov.
Novodobý Morfeo ako veľký utišovateľ bolestí
Bol by to skok do neznáma a výsledky septembrových volieb ukázali, že Tsipras správne kalkuloval so strachom občanov. Syriza vyšla z volieb nad očakávanie dobre.: 35,46 % hlasov jej vynieslo v 300-člennom parlamente 145 kresiel. Stačilo pridať 10 mandátov konzervatívno-národniarskych Nezávislých Grékov a staronová koaličná vláda s nadpolovičnou väčšinou bola na svete.
Odvážlivcov, ktorí si trúfli hlasovať za principiálnu LAE, bolo iba 155-tisíc, čo nestačilo na prekročenie trojpercentného vstupného prahu do parlamentu. Podmienky veriteľov zahrnuté v Treťom memorande odmietajú alebo spochybňujú iba dve z 8 strán zastúpených v novom zákonodarnom zbore: národno-pravicový Zlatý úsvit a Komunistická strana. Disponujú spolu 33 hlasmi, čím veľa vody nenamútia.
Tsipras udržal Grékov v hrsti ilúziou, že bude pre nich menším zlom, než akým by bola pravicová vláda pod vedením úslužnej Novej demokracie. Odmietanie servilnosti voči Trojke umožnilo Syrize vyhrať januárové parlamentné voľby i júlové referendum. Tsipras sa však po svojej júlovej kapitulácii v Bruseli nemohol viac hrať na rebela, no pózoval ako bojovník, čo utrpel v bitkách s Bruselom šrámy, ale nevzdal boj. Narážal tým na blížiace sa rozhovory o plnení podmienok Tretieho memoranda, v ktorých by mohol ukázať veriteľom istú dávku vzdoru.
Sú to báchorky. Nadnárodný kapitál a jeho technokrati v Bruseli ich vítajú ako utišujúce prostriedky, ktoré „vodca s autoritou“ podáva v optimálnych dávkach obyvateľom svojej rozpredávanej krajiny. Tsipras prešiel v politickej rovine z ľavého kraja politickej scény do jej beztvárneho stredu, no predal sa vo voľbách ešte zo zotrvačnosti ako ľavičiar a zástanca bezbranných. Prevzal rolu novodobého antického boha Morfea, po ktorom lekárnik Friedrich Sertürner pomenoval pred vyše dvesto rokmi morfium – prostriedok na utišovanie bolesti.
Grécko ako proúnijne znormalizovaná provincia
Tsipras odovzdáva svoju vlasť Európskej únii ako proúnijne znormalizovanú provinciu. Československo bolo politicky aj hospodársky „znormalizované“ okupáciou z 21. augusta 1968. A Grécko? Chýba už len vojenská okupácia, či jej miernejšia modifikácia, no i tej sa môžu Gréci čoskoro dožiť. Členské štáty únie naliehavo volajú po spoločnej ochrane a obrane vonkajších hraníc EÚ, presnejšie Schengenského priestoru.
Staronový grécky minister obrany Panos Kammenos je mohutný chlap z koaličnej národniarskej strany so zdravými euroskeptickými inštinktmi Nezávislí Gréci. Atény však nezvládajú utečeneckú krízu, ktorá prerástla na európsku humanitárnu pohromu. Dá sa predpokladať, že tlaku, aby sa ochrana gréckych ostrovov a štátnych hraníc riadili centrálne, zhora, z Bruselu, za pomoci nasadenia nadnárodných útvarov, neodolá ani Kammenos, ani jeho odovzdanecký nadriadený Alexis Tsipras.