Europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD) sa rada zviditeľňuje mravokárnymi vyhláseniami. Oficiálne médiá – vrátane tých, ktoré s ňou mali v minulosti komunikačný problém – ich vďačne citujú v prípade, ak ide o podporu euroagendy, ktorá dodáva obidvom vyživovaciu dreň i samotný zmysel existencie. Medzi jej typické politické ťahy patrí, že dáva o sebe vedieť spravidla až potom, keď je už dobojované a medzi pribúdajúcimi generálmi treba zaujať čo najskôr exkluzívnu pozíciu. Napríklad ustavičným vstupovaním do svedomia iných.
Beňová o zbabelosti populistov, Fico o úteku pred zodpovednosťou
Po emotívne zaťažených apeloch na morálnu povinnosť Európanov prijímať masy migrantov a kritike vnútorných pomerov v strane Smer-SD (vďaka ktorej dnes sedí na lukratívnej lavici Európskeho parlamentu a obhajuje líniu bruselskej eurokracie) sa Flašíková-Beňová pustila aj do svojho britského kolegu – predsedu euroskeptickej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) a najhorlivejšieho bojovníka za brexit Nigela Faraga. Ten, ako je známe, oznámil 4. 7. svoje odstúpenie z predsedníckej funkcie, pretože „svoj politický cieľ – zabezpečiť hlasovanie o odchode Británie z Európskej únie – už dosiahol“.
Podľa našej europoslankyne ide o „pravú ukážku zmýšľania a konania dnešných populistov, ktorých jedinou schopnosťou je len deštrukcia a chaos“, no „keď má po zmanipulovaní veľkej časti verejnosti prísť na konkrétne skutky, ukazuje sa ich neschopnosť a nekompetentnosť.“ Vzápätí zarezala ostrím svojej kritiky ešte hlbšie, keď rozhodnutie Faraga ponechať si kreslo poslanca EP prirovnala k parazitovaniu. „V predreferendovej kampani, kde prevážilo strašenie a vulgárnosť nad racionálnymi argumentmi, sa jeho pričinením a otvoreným klamstvom podarilo dosiahnuť, že Veľká Británia z Únie odíde,“ rozčertila sa poslankyňa parlamentu, ktorý si hovorí európsky.
Podľa nej Farage ani ďalší zástancovia brexitu nemajú žiaden „plán B“, ako ďalej postupovať. Práve preto sa teraz zbabelo zbavujú zodpovednosti. „Populisti nikdy so žiadnymi riešeniami prichádzať nemôžu, pretože sú úspešní len vtedy, keď je zle. Bezradnosť tých britských je presnou ukážkou toho, čo budú robiť slovenskí, ktorí práve začali so zbieraním podpisov pod petície za vystúpenie našej krajiny z EÚ a NATO,“ poslala Flašíková-Beňová jasnozrivý odkaz domácim euroskeptikom.
Robert Fico, ktorý sa v minulosti stal neraz terčom kritiky svojej spolupartajníčky, sa tentoraz s jej pohľadom na „eurovyvrheľa“ Nigela Faraga výnimočne stotožnil. Podľa neho sa šéf UKIP zľakol zodpovednosti. „Vyvolať takýto chaos v Európe, potom povie, že dosiahol všetko a ide preč. To je taký zvláštny britský humor, ale musíme to rešpektovať,“ vyhlásil po príchode do Štrasburgu (5. 7.), kde v pléne EP nasledujúci deň priblížil priority slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Dodajme, že slovenský premiér si okrem jeho predsedu Martina Schultza podával ruku aj so šéfmi jednotlivých frakcií, nevynímajúc líderku francúzskeho Národného frontu (FN) Marine Le Penovú, ktorá sa svojím dešpektom voči EÚ vôbec netají.
Únia je nezreformovateľná – nemá koncept, ba ani núdzový režim
Tak ako kedysi výmena straníckych kádrov v ÚV KSS už nemohla odvrátiť koniec dožitého politického systému, ani dnes by „nová krv“ vo vedení Európskej únie nenapravila chybný prevádzkový režim, ako aj celú jej filozofickú nadstavbu. Spŕška zlosti, posmechu či kritiky (z veľkej časti oprávnenej), ktorá sa na Faragovu adresu momentálne sype a ešte dlho sypať bude, preto nemení nič na podstate problému, ktorou je skutočnosť, že veľká nadnárodná inštitúcia nemá nielenže svoj koncept, ale ani núdzový režim v prípade krízy, ktorej sme práve svedkami.
Čas ešte očividne nedozrel na radikálne rozhodnutia, čo platí pre Úniu ako celok, ako i pre členské štáty individuálne vrátane Slovenska. Prípadné referendum o potvrdení či zrušení nášho členstva v inštitúcii, ktorá nás krok po kroku pripravuje o suverenitu v základných otázkach, by v tejto fáze nebolo ani približnou kópiou britského výsledku. Slováci sú príliš ustráchaní a príliš nasiaknutí dogmou o krachu akejkoľvek inej formy existencie, než pod krídlom EÚ, ktorú im už 12 rokov systematicky vtĺkajú do hláv europropagandisti. Najmä bratislavskí, ktorí dokážu byť ešte vytrvalejší a nedobytnejší ako tí bruselskí.
Tvrdenie, že za krízou Európy stojí Nigel Farage, je teda zavádzajúce a lživé. Jej najvyššia organizačná jednotka je totiž nezreformovateľná nielen v aktuálnom personálnom zložení, ale vo svojej najhlbšej podstate. Prijať tento fakt nie je síce jednoduché, je to však dôležité pre slobodné hľadanie ďalších východísk, bez nátlaku a zastrašovania. Príklady Nórska či Švajčiarska, ktoré si v minulosti podali prihlášku do Únie, ale ich obyvatelia to v referende odmietli, môžu byť pre Slovensko povzbudením poskytujúcim nádej, že nebyť súčasťou jestvujúcej byrokratickej makroštruktúry neznamená vôbec zahynúť. Naopak – môže to znamenať prežiť, ba dokonca nemálo získať.