Ak sa má nadnárodnej plutokracii podariť zavedenie celistvej totality a zošnurovať svet do digitalizovanej uniformity, potrebuje počas demontáže politicko-právnych pilierov demokracie vyraďovať jej vymoženosti, ktoré sú stále ešte platné. Týka sa to predovšetkým základných ľudských práv a politických slobôd. Ústavy mnohých krajín sveta ich totiž označujú za prirodzené, neodškriepiteľné a neodcudziteľné. Mocenská elita využíva viaceré stratégie na okliešťovanie ich platnosti. Najčastejšie chaotizovaním spoločnosti vyvolávaním kríz, nepokojov, prírodných pohrôm, pandémií, vojen − keď nie je nič iné práve naporúdzi, tak vyvolávaním strachu pred ohrozením mimozemšťanmi.
Fenomén UFO
Zámerne podnecovaním údesu pred záhadnými entitami, najmä ak im pripíšu nadľudské schopnosti a zlovestné úmysly, dokážu manipulátori za oponou získavať súhlas s takzvanými krízovými riešeniami. Už v praveku si kňazi a náčelníci upevňovali moc zveličovaním schopností chrániť rodový klan či kmeň pred nadpozemskými bôžikmi a božstvami. Hysterizovanie stavu ohrozenia votrelcami z vesmíru patrilo medzi nástroje sociálneho inžinierstva prakticky vo všetkých známych starovekých civilizáciách. Ich výskyt sa opisoval v eposoch, bájach a mýtoch dávno predtým, než dostal tradičný hovorový výraz „lietajúci tanier“, resp. vedeckejšie znejúce terminologické označenie „neidentifikovateľný lietajúci predmet“ („Unidentified Flying Object“ − UFO). Razantný rozvoj leteckej techniky v 20. storočí viedol k sekularizovaniu fenoménu UFO. Zasadil ho do kontextu súčasnej technogénnej civilizácie, ktorá pristupuje k javu UFO ako k doméne hodnej odkrývania i zakrývania.
Nemalo by nás to prekvapovať. Pojem UFO je natoľko elastický, že môže zastrešovať predmety a úkazy, ktoré smú i nesmú byť vysvetľované a vysvetliteľné. Právnu a mediálnu interpretáciu toho, čo smie alebo nesmie byť o UFO publikované, si privlastnilo počas 2. svetovej vojny vrchné velenie ozbrojených síl vtedajších mocností, počínajúc nacistickým Nemeckom a končiac víťaznou koalíciou Angloameričanov so Sovietskym zväzom. Generalita na oboch stranách železnej opony sa venovala najmä technologickej stránke veci. Mocenské špičky oboch veľmocí poskytovali svojim vedeckým skupinám voľné ruky na ďalekosiahle bádanie. Vedecké pracoviská v útrobách Nevadskej púšte, Skalistých hôr, mrazivej sovietskej Sibíri a inde ostávali obvykle prísne strážené a izolované, aby sa venovali len špecifickým úlohám. Prístup k iným komponentom tvoreného celku býval hierarchicky zúžený, a to nie vždy pozdĺž vertikály verejne známej politickej moci. Tá tvorí − až na zriedkavé výnimky − len kulisu reálnej moci hlbokého štátu.
Jeho najvyššie mocenské štruktúry sledujú dlhodobé zámery, ktoré v podstate odjakživa prekračovali horizont Zeme, ba i slnečnej sústavy. Nechávajú overovať platnosť platných fyzikálnych zákonov v súvzťažnostiach s energiami tvoriacimi vesmír. Posúvajú tak medze poznateľného aj do jemnohmotných a duchovných sfér, čo by bolo potešujúce, keby sa nepokúšali hrať na všemohúcich bohov. K tým však majú beznádejne ďaleko. Zaslepuje ich egocentrizmus, v dôsledku čoho zneužívajú plody vedeckého poznania a fenomén UFO na prízemné, nepovznášajúce a neraz až hanebné účely.
Robia to na škodu samých seba i celého ľudstva a s tým cieľom „znásilňujú“ prírodovedné i humanitnovedné odbory. Novoveká sekularizovaná veda sa zaoberá problematikou inteligentného života vo vesmíre už plné dve storočia. Londýnska banková oligarchia nefinancovala od polovice 19. storočia futurológov a autorov vedecko-fantastickej literatúry preto, aby nezištne pomáhala šíriť osvetu. Jej zištnosť spočívala v tom, že v úvodnej fáze vzbudila zvedavosť miliónov čitateľov lacných brožovaných vedecko-fantastických poviedok a románov o tajuplnosti mimozemského života. Museli prekonať mentálne bariéry a podvedome presvedčiť samých seba, že výskyt UFO sa vylúčiť nedá. Museli sa naučiť vytvárať si úsudok, že na nebesiach neprebývajú len barokovo bucľatí okrídlení anjeličkovia s detskými tváričkami, ale i tvorstvá úplne iného, mimobiblického razenia.
G. Wells a Orson Welles
Pripustenie ich existencie neostávalo bez následkov, pretože podvracalo hodnotovú sústavu kresťanskej Európy. Relativizovalo totiž piliere kresťanskej etiky týkajúce sa toho, čo je možné a morálne správne vo vesmírnom časopriestore zahŕňajúcom i Zem. Kresťanská teológia bila na poplach pred mravným a etickým relativizmom šíreným vedecko-technickou literatúrou, ale až donedávna nedokázala poskytovať kresťanom praktické rady, ako sa majú orientovať v žánroch sci-fi a UFO. Príliš dlho jej unikal prehľad o vývoji prediktívneho programovania myslenia a z toho plynúcich postojov radových občanov. Strácala krok s dobou a to sa ťažko dobieha. Známy britský autor a futurológ H. G. Wells zdokonalil pri písaní svojich kníh fabiánske posúvanie hodnotového spektra tak, aby verejnosť považovala to, čo bolo včera nemožné, dnes za možné, zajtra za žiaduce a pozajtra za nevyhnutné. Výstižnou ukážkou takéhoto modelovania myslenia svojich súčasníkov a najmä mladej generácie anglojazyčného sveta bol jeho román Vojna svetov (The War of the Worlds). Toto 300-stranové dielo bolo svojím spôsobom pokusným balónikom na zistenie ohlasu más na dystopické vízie fenoménu UFO. Román opisuje UFO, z ktorého sa vykľuje invázia mimozemšťanov (Marťanov). Disponujú futuristickými zbraňami, proti ktorým Británia, vtedajšia veľmoc, nemá primerané protizbrane. Záver je ten, že keby Marťania nakoniec nepodľahli pozemským baktériám, asi by ľudstvo zmasakrovali.
Prešli štyri desaťročia a na oboch brehoch Atlantiku vyrástli dve nové generácie. Najvplyvnejším nástrojom tvorby mienkotvorby sa stali rozhlasové prenosy. V stredoeurópskych zemepisných šírkach ju ministerstvo pre osvetu a propagandu nacistického Nemecka zdokonalilo na majstrovskú úroveň. Mocenské kruhy vo Washingtone takýto nástroj na vedenie psychologickej vojny a vymývania mozgov domáceho obyvateľstva nemali. Do USA však v druhej polovici 30. rokov utiekli pred diktatúrou tretej ríše desiatky odborníkov na propagandu, politický marketing, sociálne inžinierstvo a formovanie verejnej mienky. Časť z nich posilnila rady predošlej vlny emigrantov z Nemecka a našla uplatnenie v „továrňach na sny“ v Hollywoode. Nemálo iných obsadilo profesorské posty na amerických univerzitách, kde prispôsobovali technológie spoločenského pôsobenia americkým pomerom. Niektorí špecialisti sa usadli v New Yorku, kde sídlili početné rozhlasové spoločnosti s rozsiahlou sieťou štúdií.
Mladý 23-ročný herec a režisér Orson Welles si vzal román Vojna svetov ako predlohu rovnomennej rozhlasovej hry, ktorú stanica CBS odvysielala 30. októbra 1938.
AUTOR: Patrik Sloboda
