Ukrajina zápasí sama so sebou a k tomu ešte o ňu zápasia aj vonkajšie sily – Brusel a Moskva. Vláda Mykolu Azarova a prezident Viktor Janukovyč lavírujú a dávajú nádeje aj Moskve, aj Európskej únii. Najprv odmietli asociačnú dohodu s Bruselom, pretože ekonomicky by Ukrajina potrebovala od Európskej únie vyššie kompenzácie za spoluprácu, než aké EÚ Kyjevu ponúkla – namiesto požadovaných 160 miliárd dolárov, najnovšie už len 20 miliárd, Európa pustí zo svojej kasy iba niekoľko stoviek miliónov dolárov. Ono vstup do európskeho klubu niečo stojí vzhľadom na požiadavky Bruselu v obchodnej a ekonomickej oblasti. Na druhej strane sú tu dlhy Rusku, možnosti Colnej únie a cena ruského plynu. Janukovyčovci najprv potešili Moskvu, no opozícia využila európsku vlnu a ilúziu bohatstva v klube so západnou Európou a zburcovala ulice. Teraz to vrie a Kyjev pripomína stav obliehania na hranici občianskej vojny. Na druhej strane šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová najnovšie, po rokovaniach s prezidentom Janukovyčom vyhlásila, že hlava štátu chce podpísať dohodu s Európskou úniou. No opozičné trio Jaceňuk, Kličko a Ťahnybok, zmes od liberálov po nacionalistov, už nechce pustiť šancu z rúk a euroagenda im má priniesť moc. Voľby sú ešte ďaleko, ale proeurópske nálady, pád vlády a prezidenta by vyniesli opozíciu k moci. A to je šanca, o ktorú politici, či už naľavo alebo napravo stoja, nech je cena akákoľvek. Takže Ukrajina v snahe byť stabilná a prosperujúca má vzhľadom na protichodné tábory dve možnosti – buď ruské zovretie alebo diktát eurobyrokratov, o inej ceste nikto nehovorí, aspoň pokiaľ ide o politické elity a oligarchov v pozadí. Preto aj západní diplomati a Biely dom stavili na jednu kartu – podporujú opozíciu vzhľadom na dotiahnutie oranžovej revolúcie z roku 2004 dokonca – a presadenie jednoznačne prozápadného vplyvu. Členstvo v EÚ a neskôr pravdepodobne aj v NATO predstavuje taktiku zovretia anakondy – starý plán amerických stratégov na obkľúčenie Ruska svojimi satelitmi. Moskva to tak ľahko nevzdá, ale ani transatlantickí partneri, takže platiť za to bude Ukrajina. Ľudia v uliciach majú svoje sny a nádeje, ale popri tom sa o ich krajinu hrá mocenský zápas a oni sú len potrební štatisti, ak to už býva v novodobých európskych revolúciách, najmä na východe starého kontinentu. Revolučná elita často nahradí starú elitu, ale ich metódy zostávajú – vlastné vrecká, služba sponzorom a osobný záujem nadovšetko.
Komentár bol odvysielaný v Nočnom mlčaní na rádiu Viva
Foto: AFP / Genya Savilov