Ukrajina neustále žiada partnerov o delostreleckú muníciu, ktorá je pri súčasnom spôsobe vedenia boja zásadná. Zatiaľ jej nachádza dosť, aby dokázala ruský postup viac-menej zadržiavať. Skladové zásoby aj výrobné kapacity sú však obmedzené a môže nastať chvíľa, keď už spotrebu nebude možné uspokojiť. Ukrajinci totiž používajú dominantne zbrane sovietskeho kalibru 152 milimetrov, kým Západ štandardizoval svoje hlavne na 155 milimetroch. Problémy s muníciou sa nevyhýbajú ani Rusku.
Presnú spotrebu munície v rusko-ukrajinskej vojne nikto nepozná. Hovorilo sa, že v čase najväčších bojov o Lysyčansk a Severodoneck Ukrajinci vraj spotrebovávali štyri až päť, možno šesťtisíc kusov delostreleckej munície denne. Rusi násobne viac.
Ukrajinci tvrdili, že Rusi majú až desaťnásobnú spotrebu. Avšak tento údaj treba brať s rezervou. Pochádza od vojnovej strany, ktorá má záujem zdôrazňovať ruskú prevahu.
V súčasnosti, keď sa žiadna zo strán nepokúša o masívny útok, Ukrajinci vypália okolo tisíc až dvoch tisíc delostreleckých nábojov denne. V prípade ďalšieho útoku akejkoľvek zo strán spotreba opäť dramaticky vzrastie.
Tieto čísla sa týkajú munície kalibru 122, 152 či 155 milimetrov do húfníc a do raketových systémov ako Grad, Smerč a podobne. Striel do raketometov môže zo spomínaného počtu jednotiek tisíc byť okolo dvadsať až tridsať percent. Záleží, čo má veliteľ práve k dispozícii. Ani jedna zo strán už nie je v situácii, keď by si mohla veľmi vyberať. Striel zo silne medializovaných systémov HIMARS alebo ich náprotivkov Smerč sa v dobe najtvrdších bojov mohli vypáliť desiatky, maximálne stovky kusov denne.
O munícii menšieho kalibru skoro nikto nehovorí a odhadovať počty nie je možné. Analytici však odhadujú, že s ňou taký problém nebude, pretože vojna je v súčasnosti predovšetkým súbojom delostrelcov a na kratšie vzdialenosti sa tak nestrieľa.
Ukrajina mohla mať pred vojnou desiatky či stovky miliónov kusov munície do pušiek, guľometov a ďalších menších zbraní. Niektoré muničné sklady už pred vojnou explodovali, či už vojenským zásahom alebo nehodou. Mnoho ďalších sa stalo cieľom útokov po februárovom začatí operácie.
Straty pri munícii sú všeobecne rozšírený problém. Je totiž ľahkým terčom nielen v sklade, ale aj po ceste na front. Časť konvojov s ňou sa nevyhnutne stane cieľom úspešného ostreľovania.
Živiť takú spotrebu nie je jednoduché pre žiadnu krajinu. Na konci júna sa objavili správy, že časť delostreleckej munície z bieloruských skladov mieri do Ruska a odtiaľ na front. To by mohlo naznačovať, že aj Rusi môžu mať, čo sa zásob týka, problémy minimálne v západných častiach krajiny relatívne blízko bojov.
S tenčiacimi sa zásobami je nutné brať čím ďalej staršie kusy, pri ktorých rastie podiel tých problémových. Najväčšie problémy sú pri raketách, pretože ich palivo je menej stabilné a raketa môže zlyhať.
Rusom robia problémy aj zásahy ich muničných skladov na okupovaných územiach, o ktorých sa píše v posledných týždňoch. Budú musieť muníciu rozmiestniť v menších skladoch, čo je náročnejšie pre organizáciu. Ruská armáda nie je etalónom organizačných schopností a dokáže sa rýchlo adaptovať na meniace sa podmienky. Samostatnosť na nižších úrovniach velenia tiež nie je silnou stránkou.
Muníciu musia Rusi premiestňovať ďalej od frontu, čo znamená dlhšie cesty. Ale opatrne, aby to nepôsobilo, že pár úderov do niekoľkých skladov munície privodí zvrat vo vojne. Pri útoku je to podľa neho znateľné obmedzenie schopností, pri hájení dobytého územia je efekt týchto útokov menší, hoci nezanedbateľný.
Záleží potom hlavne na schopnosti veliteľov spôsobené problémami v danej chvíli čo najlepšie vyťažiť. Rusi zasiahli desiatky ukrajinských muničných skladov a protivníkovu schopnosť brániť sa tým rozhodne nezničili.
Napriek tomu má Ukrajina problém s muníciou väčší, ako potvrdil na konci júna napríklad zástupca šéfa tamojšej vojenskej rozviedky Vadym Skibickyj. Žiada o ňu všetkých svojich partnerov. Tí sa tu delia do dvoch skupín, ktoré od seba obrazne stoja neprekonateľné tri milimetre ďaleko.
Ukrajinské delostrelectvo totiž dominantne stále nabíja kaliber 152 milimetrov používaný kedysi sovietskym blokom, kým Západ má všetko zariadené pre muníciu kalibru 155 milimetrov.
Jediné, čo tak štáty so štandardom NATO môžu urobiť, je nakúpiť sovietsku či ruskú muníciu u tretích krajín a ponúknuť ju Ukrajine. A to sa deje. Napríklad Spojené kráľovstvo minulý týždeň oznámilo, že na front pošle desiatky tisíc kusov delostreleckej munície pre sovietske zbrane. Od koho ich má, zostáva tajomstvom hlavne preto, lebo predajcovia si nechcú vzťahy s Ruskom výrazne pošramotiť.
„Noví“ členovia NATO, vyzbrojení stále do značnej miery zbraňami zo sovietskej éry, schopní poskytnúť potrebnú kalibru 152 milimetrov, čelia bezpečnostnej dileme. Obrovské zásoby munície z doby po studenej vojne sú totiž preč a treba si ponechať také množstvo, ktoré by stačilo pre obranu vlastnej krajiny v prípade priameho útoku. A ten hrozí teraz viac ako kedykoľvek v posledných troch dekádach.
Až sa podarí prezbrojiť na západné typy zbraní s kalibrom 155 milimetrov, napríklad zaobstarať rozjednané francúzske húfnice Caesar, bude možné zbaviť sa väčšej časti 152-milimetrových nábojov. Dovtedy sú v skladoch potrebné.
Dochádzajúce skladové zásoby môže nahradiť výroba. Ruské výrobné kapacity sú stále veľké. Na produkcii tej najprimitívnejšej munície bez navádzania a ďalších vymožeností vrátane jednoduchých rakiet do Gradov sa pravdepodobne veľmi nepodpisujú ani protiruské sankcie.
Tie však zasahujú schopnosť vyrábať chztrejšie strely napríklad so submuníciou, časovanou explóziou alebo navádzaním. Tie sa pritom nepoužívajú len v raketometoch, ale aj v húfniciach a delách.
Ruská výrobná mašinéria však zrejme nie je ani v „hlúpej“ munícii dostačujúca. Výroba nebude dosahovať úroveň dennej spotreby z najtvrdších bojov. Napríklad dvadsaťtisíc kusov munície rozhodne nevyrobí za deň, najskôr ani za týždeň a možno ani za mesiac. Rusom spôsobuje problémy aj ich tradične plytvavý prístup k výrobe, napríklad veľká spotreba materiálov a energií v porovnaní so západnými krajinami.
Ukrajina už doma pravdepodobne vyrábať veľmi schopná nie je, pretože továrne sa zrejme stali cieľom útokov. A jej partneri dnes delostrelecké munície vyrábajú oveľa menej, než by bolo treba.
„V oblasti munície ideme na plné kapacity. Neviem o žiadnej firme v obrannom priemysle, a to nielen v oblasti munície, ktorá by nebola vypredaná,“ opisuje situáciu v Česku riaditeľ Asociácie obranného a bezpečnostného priemyslu Jiří Hynek. Pritom zdôrazňuje, že Ukrajinci by boli schopní prijať munície oveľa viac.
Materiál sa zatiaľ darí zaistiť, ale je to na úkor rýchlo rastúcej ceny, pretože zdraželo železo, oceľ, hliník, titán aj ďalšie kovy alebo aj celulóza potrebná na výrobu pušného prachu.
Oba faktory – pracovná sila a nedostatok materiálu za dostupnú cenu – sú komplikáciou aj pre prípadné rozšírenie výroby munície delostreleckej, tankovej alebo tej do raketometov. Aj s dostupnými ľuďmi by zväčšenie produkcie trvalo dlho. Treba postaviť novú výrobnú halu, vybaviť ju strojmi, musíte zaistiť vstupné materiály, ktorých je nedostatok a navyše sú strašne drahé. O niečo jednoduchšie by to mohlo byť v krajinách, kde sa munícia vyrábala vo veľkom pre sovietsky blok. Preto sa teraz hovorí o tom, že by sa obnovila veľkovýroba v Rumunsku či Bulharsku. Aj to je však beh na dlhú trať.
Ukrajine by mohlo pomôcť, keby poľská, česká a ďalšie východoeurópske armády stihli rýchlo prejsť na kalibru 155 milimetrov, a mohli by tak poslať svoje zásoby 152-milimetrovej munície. Aj to je ale konečný zdroj.
Naozaj dlhodobým riešením by bol prechod ukrajinskej armády na kaliber 155 milimetrov, pretože na Západe sú (predovšetkým v USA) veľké zásoby aj výrobné kapacity. Avšak to je v mierke väčšiny ukrajinských ozbrojených síl v potrebnom časovom horizonte nereálne. Výmena zbrane totiž znamená aj výmenu podvozku, motora a radu ďalších súčastí, čo vyžaduje preškolenie celého personálu vrátane opravárskych čiat, zaistenie náhradných dielov, strojov na opravy a mnoho ďalšieho.
Ostatne za päť mesiacov vojny si Ukrajinci dokázali osvojiť len nízke stovky kusov západných zbraňových systémov, čo je spôsobené nielen ochotou západných krajín, ale aj schopnosťou Ukrajiny ich efektívne prijať. Aj postupný prechod však zohráva úlohu, pretože s každou nahradenou zbraňou klesá požiadavka na množstvo sovietskej munície.
Pokiaľ tak vojna bude trvať ešte niekoľko mesiacov, začne hroziť, že munícia dôjde. A to nielen Ukrajine. Ktorej bojujúcej strane skôr, to si nikto s istotou netrúfne povedať.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.