O tom, že patologická nenávisť voči Rusom, ale aj Židom, dávno nie je záležitosťou krčmových rečí, ale presúva sa do ulíc veľkomiest či do útrob futbalových štadiónov, svedčia početné autentické videá. Opäť sa tak rysuje paralela s totalitnými režimami v minulom storočí, keď takéto prejavy neboli perzekuované, ale masívne podporované či prinajlepšom ticho tolerované. Koniec koncov, presvedčte sa o tom sami. Výhodou je znalosť elementárnej angličtiny.
Tak, ako každý autoritársky režim, aj ten novodobý ukrajinský vie, že s indoktrináciou osobnosti treba začínať doslova od plienok. Preto máme u našich susedov nastupujúcu generáciu akýchsi „banderajugend“. Označenie je to príznačné, keďže práve Stepan Bandera, aj dnes, po mnohých desaťročiach predstavuje v očiach nemalého počtu Ukrajincov synonymum slobody a národnej hrdosti. Zámerne v tejto súvislosti nespomínam Adolfa Hitlera, lebo ani jeho nacistickí vojaci nedokázali napodobniť zverstvá UPA (Ukrajinskej Povstaleckej Armády), ktorú Bandera viedol v boji proti Červenej armáde, ale naopak odsudzovali ich. Dnes na Ukrajine nie sú výnimkou pochody na Banderovu oslavu. V tomto kontexte sa hodí podotknúť, že s návrhom vyhlásiť Stepana Banderu za štátneho hrdinu Ukrajiny prišiel aj prozápadne orientovaný niekdajší prezident Ukrajiny Viktor Juščenko v známom prejave zo dňa 22.01.2010. Vyslúžil si za to potlesk a „standing ovation“. Po menšej odbočke od témy prikladám video „príkladnej“ výchovy maloletých.
O atmosfére, ktorá na Ukrajine panuje vypovedá aj toto video. Nahrané bolo na verejnom zhromaždení v dvestotisícovom meste Ivano-Frankivsk v auguste tohto roka. Deti, pri úsmevoch svojich rodičov, pália bábku symbolizujúcu Vladimíra Putina. Bez ohľadu na to, či nám je tento najvyšší ruský predstaviteľ sympatický alebo nie, zrejme sa všetci zhodneme na tom, že vychovávať deti v duchu nenávisti voči komukoľvek, je slušne povedané, choré.
Osobitnou kapitolou vynárajúcou sa z oparu ukrajinskej verzie nacizmu, je existencia polovojenských oddielov zložených zo zástupcov extrémnej pravice. K tejto problematike si dovolím odcitovať časť článku Petra Bárdyho, ktorý publikoval pod hlavičkou portálu aktuality.sk dňa 19.08.2014.
„Batalion Azov, to jedna z polovojenských jednotiek, ktorá bojuje na juhovýchode Ukrajiny proti proruským separatistom. Ide o neonacistickú skupinu, ktorá je dnes jednou zo zložiek ministerstva vnútra. Financovaná je zo štátnych zdrojov a z peňazí ukrajinských oligarchov…“
„Na čele Batalionu Azov stojí Andrij Bilecky, jeden z lídrov niekdajšej neonacistickej organizácie Patriot Ukrajiny. Táto organizácia vznikla v roku 1999 v Ľvove a svoj vznik oslávilo asi 1500 členov fakľovým pochodom. Tak isto, ako oslavovali Hitlerovi nacisti. Táto neonacistická organizácia používala niekoľko symbolov, ktoré ich spájajú s Treťou ríšou – napríklad rúnový trojzubec“
Ja len pripomeniem, že podobnú povesť majú aj dobrovoľnícke prápory Ajdar, Dneper a Donbass. Na ich financovaní sa okrem iných podieľa aj známy ukrajinský oligarcha Ihor Kolomojskij. Podľa časopisu Forbes je tretím najbohatším mužom Ukrajiny s odhadovaným majetkom o výške 3 miliardy dolárov. Investícia do menovaných ozbrojených zložiek sa mu však vracia, keďže je v mnohých segmentoch výhradným dodávateľom armádnej techniky (benzín, batérie, nepriestreľné vesty…), uvádza New York Times. Tento oligarcha sa dostal do povedomia verejnosti aj svojim plánom izolacionizmu, keď navrhol výstavbu takmer 2 000 kilometrov dlhého múru pozdĺž hranice s Ruskom. Tento múr mal byť postavený z vysokopevnostnej ocele, fungovať pod neustálym elektrickým napätím, na jeho vrchole sa mal nachádzať mohutný ostatný drôt a súbežne s ním mali viesť priekopy zabraňujúce prechodu civilistov, automobilov a inej techniky. Financovať jeho výstavbu mal sám Kolomojskij sumou 100 miliónov EUR.
Punc absurdnosti a obludnosti udeľuje vzniknutej situácii aj nedávny prieskum ukrajinskej spoločnosti Rejting, o ktorom informovala agentúra UNIAN. V ňom sa, okrem iného, 36% opýtaných Ukrajincov vyjadrilo za vypovedanie prímeria na Donbase. Preložené do ľudskej reči, oklieštené od zbytočných eufemizmov, berúc do úvahy možnú objektivitu reprezentatívnej vzorky, 36% z takmer 50 miliónového národa je za pokračovanie VOJNY s množstvom nevinných civilných obetí, doslova trhaných na kusy.
K záveru by som rád dodal, že ambíciou tohto článku nebolo objektívne zhodnotenie Ukrajinskej krízy ako celku, ktoré by mali mať na starosti práve vyššie uvedení kvázi objektívni analytici, ale účelové upozornenie na hrôzostrašný aspekt, ktorý sa zrodil z titulu, že oni si túto proklamovanú funkciu absolútne neplnia.
Prvá časť: Ukrajinský nacizmus a mlčanie slovenských mienkotvorcov, časť prvá