Čo Putin hovorí američanom o Sýrii
MOSKVA – Nedávne udalosti okolo Sýrie ma nabádajú k tomu, aby som prehovoril priamo k americkým ľuďom a ich politickým vodcom. V čase nedostatočnej komunikácie medzi našimi spoločnosťami je to veľmi dôležité.
Vzťahy medzi nami prešli rôznymi fázami. Stáli sme proti sebe v priebehu studenej vojny. Ale boli sme tiež spojencami a spolu porazili nacistov. Bola založená Celosvetová medzinárodná organizácia – OSN, aby sa zabránilo zopakovaniu takejto devastácie.
Zakladatelia Organizácie Spojených národov pochopili, že k rozhodnutiam ovplyvňujúcim vojnu a mier by malo dochádzať iba na základe konsenzu. A preto bolo so súhlasom Ameriky pre stálych členov Bezpečnostnej rady v Charte Organizácie Spojených Národov zakotvené právo veta. Veľká múdrosť podporovala stabilitu medzinárodných vzťahov po celé desaťročia.
Nikto nechce, aby OSN nasledovala osud Spoločnosti národov, ktorá stroskotala na tom, že jej chýbal skutočný vplyv. To hrozí v prípade, ak vplyvné krajiny obídu OSN a uskutočnia vojenskú akciu bez súhlasu Bezpečnostnej rady.
Potenciálny útok Spojených štátov proti Sýrii, napriek silnému nesúhlasu mnohých krajín a významných politických a náboženských vodcov, vrátane pápeža, bude mať za následok ešte viac nevinných obetí a eskaláciu, prípadne aj rozšírenie konfliktu ďaleko za hranice Sýrie. Útok by znásobil násilie a rozpútal novú vlnu terorizmu. To by mohlo ohroziť mnohostranné úsilie o vyriešenie iránskeho jadrového problému a izraelsko – palestínskeho konfliktu a naďalej destabilizovať Blízky východ a severnú Afriku. Mohlo by to vyviesť z rovnováhy celý systém medzinárodného práva a poriadku.
Sýria nie je svedkom boja o demokraciu, ale ozbrojeného konfliktu medzi vládou a opozíciou v mnohonáboženskej krajine. Obhajcov demokracie tam nie je až tak mnoho, zato extrémistov všetkých druhov a bojovníkov al-Káidy je na strane opozície nadostač. Ministerstvo Spojených štátov zaradilo skupiny Al Nusra a Islamský štát v Iraku a Levante, bojujúce spolu s opozíciou medzi teroristické organizácie. Práve vnútorná konfrontácia, ktorú od samého začiatku posilňovali dodávky zbraní zo zahraničia pre opozíciu, tak vyústila do jedného z najkrvavejších konfliktov na svete.
Tam bojujúci žoldnieri z arabských krajín a stovky radikálov zo západných krajín a dokonca aj z Ruska, sú dôvodom nášho hlbokého znepokojenia. Čo ak sa vrátia do našich krajín so skúsenosťami získanými v Sýrii? Koniec koncov, po boji v Líbyi sa extrémisti presunuli do Mali. Toto ohrozuje nás všetkých .
Od samého začiatku Rusko obhajovalo pokojný dialóg umožňujúci Sýrčanom vypracovať kompromisný plán pre svoju vlastnú budúcnosť. Nechránime sýrsku vládu, ale medzinárodné právo. Musíme rešpektovať Bezpečnostnú radu OSN a veríme, že dodržiavanie práva a poriadku v dnešnom zložitom a turbulentnom svete je jeden z mála spôsobov, ako nenechať skĺznuť medzinárodné vzťahy do chaosu . Zákon je stále zákon a musíme ho dodržiavať, či sa nám to páči, alebo nepáči. Podľa súčasného medzinárodného práva je použitie sily dovolené iba v sebaobrane, alebo na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady. Čokoľvek iné je podľa Charty Organizácie Spojených národov neprijateľné a predstavovalo by to akt agresie .
Nikto nepochybuje o tom, že v Sýrii bol použitý jedovatý plyn. Sú však dôvody predpokladať, že to urobila nie sýrska armáda, ale opozičné sily, s cieľom vyprovokovať intervenciu ich silných zahraničných mecenášov, ktorí by v takom prípade boli na strane fundamentalistov. Správy hovoriace o tom, že radikáli pripravujú ďalší útok – tentoraz proti Izraelu – nemôžu byť ignorované.
Je alarmujúce, že vojenský zásah do vnútorných konfliktoch v zahraničí sa stal pre Spojené štáty samozrejmosťou. Je to v dlhodobom záujme Ameriky? Pochybujem o tom. Milióny ľudí na celom svete stále viac vidia Ameriku nie ako vzor demokracie, ale ako mocnosť výhradne sa spoliehajúcu na hrubú silu, ktorá formuje koalície pod heslom „Buď ste s nami, alebo proti nám.“
Ale sila sa ukázala ako neefektívna a zbytočná. Afganistan je otrasený, ale nikto nemôže predvídať vývoj po odchode medzinárodných jednotiek. Líbya je rozdelená na kmene a klany. V Iraku občianska vojna pokračuje, s tuctami zabitých každý deň. V Spojených štátoch mnoho ľudí vidí analógiu medzi Irakom a Sýriou a pýta sa, prečo chce ich vláda zopakovať posledné chyby .
Nezáleží na tom ako je útok zameraný, alebo ako sofistikované sú zbrane, civilné obete sú nevyhnutné, vrátane starších osôb a detí, ktorých majú tie útoky ochrániť.
Svet reaguje otázkou: ak sa nemôžete spoľahnúť na medzinárodné právo, potom musíte nájsť iné spôsoby, ako zabezpečiť svoju bezpečnosť. A takto bude narastať počet krajín snažiacich sa získať zbrane hromadného ničenia. Je to logické: ak máte bombu, nikto sa vás neodváži dotknúť. Neustále sa hovorí o potrebe posilniť nešírenie jadrových zbraní, aj keď v skutočnosti je toto úsilie marené.
Musíme prestať používať jazyk sily a vrátiť sa na cestu civilizovaného, diplomatického a politického riešenia.
V posledných niekoľkých dňoch sa objavila Nová príležitosť vyhnúť sa vojenskej akcii. Spojené štáty, Rusko a všetci členovia medzinárodného spoločenstva musia využiť ochotu sýrskej vlády umiestniť svoj chemický arzenál pod medzinárodnou kontrolou pre následné zničenie. Súdiac podľa vyhlásení prezidenta Obamu, v tom Spojené štáty vidia istú alternatívu, ktorá umožní zdržať sa útoku .
Vítam prezidentov záujem na pokračovaní dialógu o Sýrii s Ruskom. Musíme pracovať spoločne, aby sme udržali túto nádej nažive, tak ako sme sa dohodli na stretnutí skupiny G8 v Lough Erne v Severnom Írsku v júni a smerovali diskusiu naspäť k rokovaniam.
Ak sa nám podarí vyhnúť použitiu sily proti Sýrii, bude to viesť k zlepšeniu atmosféry v medzinárodných záležitostiach a posilní to vzájomnú dôveru. Bude to náš spoločný úspech, ktorý otvorí dvere k spolupráci v ďalších dôležitých otázkach.
Môj pracovný aj osobný vzťah s prezidentom Obamom sa vyznačuje narastajúcou dôverou. Čo oceňujem. Starostlivo som študoval jeho utorkový prejav k národu. A skôr by som nesúhlasil s jeho tvrdením o americkej výnimočnosti, keď tvrdil, že „politika Spojených štátov je to, čo robí Ameriku inou. To čo nás robí výnimočnými“. Bez ohľadu na motiváciu, je veľmi nebezpečné, ak ľudia sami seba považujú za výnimočných. Existujú veľké aj malé krajiny, bohaté i chudobné, tie s dlhou demokratickou tradíciou aj tie ešte len hľadajúce si cestu k demokracii. Ich podmienky sa taktiež líšia. Každý sme iný, ale keď žiadame o požehnanie Pána, nesmieme zabudnúť, že Boh nás stvoril seberovných.
Vladimír V. Putin je prezidentom Ruska
Preklad z nytimes.com