Rozpory medzi ukrajinskou vládou a pravicovými radikálmi sa vyostrujú. Po júlovom incidente v Mukačeve sa nepokoje preniesli priamo pred ukrajinský parlament. Výsledkom sú traja mŕtvi a viac ako stovka ranených.
Útok sa odohral pred budovou Verchovnej rady (ukrajnský parlament). V čase, keď poslanci hlasovali o zmene ústavy, ktorá by v súlade s minskými dohodami decentralizovala moc a pridelila juhovýchodným regiónom osobitý status, protestovali pred parlamentom približne tri tisícky pravicových radikálov, najmä z krajne pravicovej strany Sloboda.
Vládna moc je v konflikte s Pravým sektorom
Jej členovia a sympatizanti tvorili torzo demonštrantov, ktoré začalo po oznámení výsledkov hlasovania útočiť na parlament – kordón policajtov a príslušníkov Národnej gardy zahádzali dymovnicami, fľašami a nakoniec aj granátom. Ten na mieste zabil jedného príslušníka Národnej gardy a zranil viac ako 140 ďalších ľudí, pričom 131 z nich sú policajti a gardisti. V nemocnici podľahli zraneniam ďalší gardisti a počet obetí môže ešte narásť – 10 ľudí je v ťažkom stave.
Podľa vyšetrovateľov je útočníkоm 24-ročný Ihor Humeňuk, príslušník dobrovoľníckeho bataliónu Syč a člen strany Sloboda. Na kyjevskú demonštráciu prišiel počas dovolenky, ktorú mal do 3. 9. Ukrajinská polícia ho zadržala spolu s ďalšími 30 demonštrantmi. Okrem výbuchu granátu sa totiž na námestí aj strieľalo. Viacero policajtov odviezla prvá pomoc práve so zraneniami strelnými zraneniami.Do Kyjeva bolo povolaných viac ako 2 100 policajtov, ktorí v centre mesta hliadkujú na obrnených autách.
Vývoj na Ukrajine v posledných mesiacoch dokazuje, že snahy o začlenenie nacionalistických, radikálnych a extrémistických združení do spravovania štátu na Ukrajine zlyhávajú. Po bojoch v Mukačeve sa vládna moc dostala do konfliktu s Pravým sektorom, ktorý začal s budovaním vlastných kontrolných stanovíšť pred hranicami s Poľskom, Bieloruskom a Podnesterskom.
Proti sebe dnes stoja bývalí spojenci z Majdanu
Napäté vzťahy s radikálmi ešte viac naštrbil pondelkový incident, z ktorého vyšetrovatelia Ministerstva vnútra obviňujú radikálne pravicovú stranu Sloboda Oleha Ťahnyboka. Ministerstvo vnútra začalo po útoku zatýkať najmä členov strany Sloboda, a tak sa minister vnútra Avakov dostal, po júlovom konflikte s Pravým sektorom, aj do konfliktu so stranou Sloboda. „Obviňujem Ťahnyboka a Slobodu. Sú to zločiny, a nie politická pozícia. Ťahnybok nepriviedol protestujúcich, ale banditov, ktorí zabíjali a mrzačili našich vojakov,“ vyhlásil ukrajinský minister vnútra.
Podľa vyhlásenia strany Sloboda bol výbuch granátu „vopred naplánovanou provokáciou namierenou proti ukrajinským patriotom“ a – ako sa ďalej píše vo vyhlásení strany – demonštranti boli obeťou policajnej brutality: „Práve polícia ako prvá použila voči protestujúcim silu, vyprovokovala mnohé potýčky. Komepetentní neprijali dostatočné opatrenia na elimináciu provokatérov“.
Obe vyhlásenia nápadne pripomínajú vzájomné obviňovanie sa Janukovyčovej administratívy a vodcov prozápadnej opozície z vyprovokovávania potýčok počas Majdanu. S tým rozdielom, že teraz proti sebe nestoja proruské a prozápadné sily, ale bývalí spojenci z Majdanu.
Pondelňajšie udalosti však spôsobili aj turbulencie vo vládnej koalícii, ktorú sa rozhodla opustiť Radikálna strana Oleha Ľaška disponujúca 21 poslaneckými kreslami. Zvyšku koalície zloženej zo strán Blok Petra Porošenka, Národný front, Vlasť a Svojpomoc zostala napriek tomu aj bez radikálov parlamentná väčšina 274 poslancov v 450-člennom parlamente. Rozhodujúci bude teraz postoj dvoch strán – Vlasť Julie Tymošenkovej a Svojpomoc ľvovského primátora Andrija Sadového.
Aj keď nateraz strany Vlasť a Svojpomoc zostávajú súčasťou koalície, pondelkové hlasovanie odhalilo vážne trhliny medzi koaličnými partnermi. Okrem poslancov Radikálnej strany totiž za vládny návrh decentralizácie krajiny odmietli hlasovať práve poslanci strán Vlasť aj Svojpomoc.
Porošenko medzi dvomi mlynskými kameňmi
Ukazuje sa teda, že antiruské politické strany sa od minuloročných volieb rozdelili na dva tábory – jeden sa snaží aspoň v niektorých nevyhnutných bodoch dodržiavať minské dohody a druhý presadzuje predlžovanie vojny bez ohľadu na medzinárodné dohody. A v tom spočíva silnejúce nebezpečenstvo pre kyjevskú vládu. Pokým doteraz boli extrémisti rozdelení (Sloboda a Pravý sektor majú dovedna 7 opozičných poslancov, pričom Radikálna strana podporovala koalíciu), udalosti posledných týždňov ich postavili na jednu stranu barikády proti kyjevskej vláde.
Ak si uvedomíme, že práve tieto strany majú najväčší počet sympatizantov v radoch dobrovoľníckych bataliónov, zistíme, že s postupom času narastá nebezpečenstvo otvorenia „domáceho frontu“, na ktorom budú proti vláde stáť ozbrojení extrémisti. Porošenko sa teraz ocitol medzi dvomi mlynskými kameňmi: je viazaný minskými dohodami, plnenie ktorých však radikalizujúci sa extrémisti považujú za postupnú kapituláciu.
Podľa predsedu zahraničného výboru ruskej Dumy Alexeja Puškova sa Porošenkovi nedarí lavírovať medzi západnou Európou a extrémistickými organizáciami a situáciu úplne nekontroluje. „Kyjevský režim sa bude snažiť dokázať, že Ukrajina je európskou krajinou pripravenou prijať tzv. európske hodnoty. Ale Pravý sektor, strana Sloboda a ďalšie ultranacionalistické združenia pohrávajúce sa najmä s nacistickou ideológiou nie sú na to pripravené. Sú odhodlaní bojovať len za ultranacionalistickú diktatúru na Ukrajine. Ukrajinskí nacionalisti chcú potvrdiť plnú a neotrasiteľnú moc radikálnych síl. Bez ohľadu na nejakú Merkelovú, Hollanda, bez ohľadu na minské dohody či práve schválenú reformu ústavy. Nebudú sa nimi zaoberať,“ vyhlásil Puškov.
Videonahrávky:
Udalosti tesne pred a po výbuchu granátu zachytené kamerou raneného novinára: https://www.youtube.com/watch?v=cPvOu5zOZms
Výbuchu granátu predchádzali potýčky demonštrantov s políciou: https://www.youtube.com/watch?v=NcULDEvVO8s
Výbuch granátu: https://www.youtube.com/watch?v=mhXE4ITF3nU