Európska civilizácia si podmanila a zotročila indiánske kmene podobne, ako sa kapitalistické zriadenie snaží ovládnuť mysle ľudí silou peňazí.
Dobývanie ostrovov Atlantického oceánu
Cestu k strašnému utrpeniu amerických Indiánov otvoril Krištof Kolumbus, keď v roku 1492 objavil jeden z Bahamských ostrovov. Pri ďalších expedíciách moreplavci narazili aj na územie Kuby a rozľahlý ostrov, ktorý pomenovali Hispaniola (dnes Haiti a Dominikánska republika). Spupní Európania si následne podmanili domorodcov a zaviedli povinné práce v baniach, na poliach a v domácnostiach kolonizátorov.
Povahu týchto služieb, ktoré pod hrozbou smrti museli poskytovať indiáni svojim novým pánom, opísal biskup Bartolomé de las Casas v správe určenej pôvodne španielskemu kráľovi a rímskonemeckému cisárovi Karolovi V. z roku 1542: „Takú mali o nich popravde starosť, že mužov posielali do zlatých baní, aby tu ryžovali a vykopávali zlato, čo je neznesiteľná práca; ženy používali na to, aby sa starali o polia, čo je náročné i pre silných a zdatných mužov. A živili ich trávou a podobnými vecami, a tak matkám schlo mlieko v prsiach a v krátkom čase všetky deti hynuli. A pretože boli ženy odlúčené od mužov a neobcovali s nimi, ich potomstvo neprichádzalo. Muži v baniach boli zbavovaní života hladom a prácou, ženy oslabené rovnakým trápením a súžením zomierali na poliach.“
Systém nútených prác spôsobil, že už v roku 1535 zostalo z pôvodného milióna obyvateľov iba päťsto ľudí a v 80. rokoch 16. storočia vymrela pôvodná populácia Jamajky, Bahamských ostrovov a Portorika. Ani na Kube nebola situácia priaznivejšia – indiáni v snahe vyhnúť sa potupnému otroctvu páchali hromadné samovraždy. Podľa zachovaných správ indiánske ženy zabíjali vlastné deti, aby ich uchránili pred hrozným osudom, muži sa najčastejšie zbavovali života obesením a utopením. No vďaka tomu, že na Kube zrušili tento systém už v roku 1550, prežilo asi 2000 dospelých indiánov a ich potomkov, aj keď išlo len o zlomok pôvodného počtu obyvateľov.
Deficit pracovných síl riešili španielski dobyvatelia dovozom černošských otrokov. Tí sa začali miešať s indiánmi a spoločne podnikali útoky na európske osady. Proti oveľa lepšie vyzbrojeným súperom však mali šancu na úspech iba málokedy. Kolonizátorom spôsobovali problémy aj kanibali z kmeňa Karaibov, ktorí žili na Antilských ostrovoch. O tých sa napokon v roku 1795 postarali Angličania, ktorí ich izolovali na ostrove Roatán, neskôr v Britskom Hondurase (dnes Belize) a v rezervácii na ostrove Dominika v súostroví Malých Antíl.
Ale chamtivým kolonizátorom nestačilo iba ovládnutie ostrovov, zamierili aj do vnútrozemia. Ako jedni z prvých doplatili na túto ziskuchtivosť obyvatelia Aztéckej ríše.
Zničenie Aztékov
Aztécka ríša vznikla v roku 1428 spojením mestských štátov Tenochtitlanu, Texcoca a Tlacopanu a priľahlých závislých mestských štátov. Populáciu tvorili okrem dominantného kmeňa Aztékov i príslušníci rôznych iných kmeňov. Fungovanie ríše bolo financované z daní. Tie však zaťažovali domorodých obyvateľov omnoho menej než nútené práce, ktoré zaviedli európski kolonizátori.
AUTOR: Pavol Ičo
