Nie tak dávne zasadnutie Bilderbergského klubu vyvolalo vo svetovej verejnosti veľa vzruchu. Z vyhlásení a reportáží vzniká dojem, že ide najmenej o zasadnutie svetovej vlády, na ktorom sa posudzovali dve dôležité otázky: Čo robiť s Ruskom – úplne ho zničiť, alebo zmilovať sa nad ním? A druhá: Kto sa stane budúcim prezidentom USA – formálnym vládcom sveta? Avšak takýto dojem je chybný.
Všetky názory o tom, že politické elity môže ktosi riadiť, že za politickými vodcami niekto stojí, že existuje akési svetové zákulisie – to sú prejavy ľudí majúcich iba približné predstavy o reálnych mechanizmoch politickej moci. Politické elity sa snažia prijímať vždy vlastné riešenia. Ak to nerobia, strácajú moc. Ani jeden človek majúci moc sa jej nechce vzdať – to je pravidlo. Takto vyzerá situácia v Európe i v USA: politické elity neobyčajne tvrdo udržujú kontrolu nad svojou sférou vplyvu. Veľký biznismen sa môže pokúšať na politiku pôsobiť, ale nemôže ju ovládať. Politici vládnu sami a počítajú s tým, že túto úlohu zvládnu bez „bábkovodičov”.
Kto v skutočnosti vládne svetom? Žiaľ, tu je možné konštatovať, že svet sa nachádza v neriadenom chaose. Seriózne základné rozhovory sa nekonajú, strategické riešenia sa neprijímajú. Všetci s búšiacim srdcom očakávajú, čo sa stane na jeseň v Amerike. Skutočne je to veľmi dôležitá udalosť i pre Európu, podliehajúcu silnejúcemu tlaku zo strany USA. Prinútiac EÚ prijímať protiruské sankcie využil Washington Starý svet ako zbraň v boji s Ruskom, avšak, ako sa mu to nezriedka stáva, prepočítal sa.
Ešte pred polrokom vystupovalo na podporu ruského prezidenta Vladimira Putina a za zrušenie protiruských sankcií okolo 30 – 40 % Európanov. Teraz sa už objavila informácia, že ich podiel stúpol na približne 50 %. Možno predpokladať, že za ďalší polrok sa tento ukazovateľ zvýši na 60 %. Verejná mienka bude naklonená Rusku. Tento moment sa stane koncom hegemónie USA nad Európou. A vtedy už nebude dôležité, kto sa stane americkým prezidentom – Donald Trump alebo Hillary Clintonová. Ak príde Trump, vtedy v súhlase so svojou doktrínou nechá Európu na pokoji. Clintonová počíta s tým, že Amerika má pokračovať vo svojej globalistickej politike a vládnuť všetkým. V tom prípade vzniká otázka, či je takúto úlohu naozaj schopná zvládnuť.
Američania nedokázali podriadiť si Európu ani vyvinutím bezprecedentného tlaku. Zavedenie protiruských sankcií bolo v celom rozsahu iniciatívou Ameriky. Výmena tovaru medzi EÚ a Ruskom dosahovala 500 mld. USD– viac ako medzi Čínou a USA. Vzájomné straty po zavedení sankcií viedli k zníženiu obchodu prakticky na polovicu. Nič nestratila Amerika, ktorej výmena tovaru s Ruskom je minimálna. Práve USA nesú týmto zodpovednosť za pokračujúci rozklad európskej ekonomiky, ktorá sa aj bez toho nachádzala v hlbokej kríze.
Momentom istoty sa stala informácia o rokovaniach na tému Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP). Štatutárni európski politici oznámili, že nie sú pripravení podpísať dohodu v takej forme, v akej ju predkladajú Američania, pretože predpokladá úplné zotročenie Európy nadnárodnými spoločnosťami, dávajúc im celý rad výhod pred európskymi vládami. Takže administratíva amerického prezidenta Baracka Obamu už nestihla dosiahnuť podpísanie dohody. To je veľký krach americkej politiky v Starom svete. Bude možné uzavrieť dohodu o TTIP s novým americkým prezidentom? Zdá sa, že nebude. Prinútiť európske politické elity pôsobiť proti vlastným ekonomickým záujmom je veľmi ťažké.
Európski lídri zachytili tento signál. Francúzsky prezident François Hollande sa snaží nevyjadrovať sa k zahraničnopolitickým otázkam, pretože každé jeho vyjadrenie proti Putinovi a Rusku sa obracia proti nemu. Nemecká kancelárka Angela Merkelová prezradila, že je pripravená na serióznu spoluprácu s Ruskom. A dokázala zopakovať vynikajúcu myšlienku bývalého francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla, že Európa sa má rozprestierať od Lisabonu po Vladivostok. De Gaulle bol vždy stúpencom samostatnej Európy. V tomto zmysle mnohí európski intelektuáli poukazujú na zhodu myšlienok a svetonázoru de Gaulla a Putina. Podľa ruského prezidenta majú Európania oveľa viac spoločných záujmov, preto je oveľa výhodnejšie spolupracovať ako hrať proti sebe.
Vzrušovať sa tým, čo riešili v Bilderbergskom klube ohľadom Ruska, Trumpa či Clintonovej, nemá cenu. Procesy vymanenia sa Európy spod kontroly USA sú už rozbehnuté a nezvratné. Otázka iba znie, či prebehnú pomerne bezbolestne alebo zlomením európskeho národného vedomia a vojnovými požiarmi v Európe i celom svete.
Zdroj : Ruský týždenník Izvestija