Už po piatykrát (začínajúc od júna 2018) si v Nitre a v obci Alekšince pripomenuli medzinárodný Pamätný deň genocídy Slovanov. Tento pamätný deň bol vyhlásený pred štyrmi rokmi (r. 2018) po schválení na slovanských zjazdoch v Prahe, Moskve a Kyjeve. Bola to svojrázna reakcia na skutočnosť, že v súčasnosti je holokaust a genocída fakticky uznávaná voči iba jednej konkrétnej národnosti. Nie je to však pravda.
Pojmy „holokaust“ a „genocída“ sa rovnako týkajú aj niektorých ďalších národností – ľudí, ktorí žijú takmer na všetkých kontinentoch. Slovanskí aktivisti a vlastenci sa rozhodli túto „nepresnosť“ napraviť. Vo všeobecnosti politici, analytici, historici, odborníci v rôznych odvetviach, novinári a predstavitelia verejnosti odsudzujú genocídu, ale hovoria väčšinou iba o genocíde istého národa, ale nie o genocíde Slovanov.
Ale tá genocída bola a pokračuje. Vyše 350-miliónové celosvetové slovanské spoločenstvo v priebehu stáročí bolo podrobované útokom, nátlaku, snahe o zotročovanie a genocíde. Slovania dodnes nemajú svoj oficiálny pamätný deň o genocíde Slovanov. Preto slovanské združenie Slavica /Nitra/ počas Všeslovanskej národopisnej slávnosti – Slovanská Praha 2018 (7. – 9. júna 2018) podalo prostredníctvom svojho predsedu Miloša Zverinu návrh, aby bol dátum 22. 6. uznaný ako Pamätný deň genocídy Slovanov.
Tento návrh bol jednohlasne prijatý na spoločnom zasadnutí troch medzinárodných slovanských organizácií: Všeslovanského výboru so sídlom v Prahe, Všeslovanského zväzu so sídlom v Moskve a Medzinárodnej Slovanskej rady so sídlom v Kyjeve. Tento návrh logicky nadväzoval na Uznesenie XII. Slovanskej rady o genocíde Slovanov, ktoré bolo prijaté 23. mája 2015 v Moskve.
Pred štyrmi rokmi, 22. júna 2018, slovanské združenie Slavica zorganizovalo prvý raz verejné zhromaždenie nitrianskom mestskom parku na Sihoti, pri Pamätnom kameni Ciest víťazstva a slovanskej lipe, kde spolu s mnohými prítomnými účastníkmi si pripomenuli tento Pamätný deň genocídy Slovanov. Odvtedy sa podobné podujatia konajú každý rok práve 22. júna.
Aj včera Slovanské občianske združenie Slavica Nitra zorganizovalo v Nitre a Alekšinciach tri spomienkové podujatia pri príležitosti Pamätného dňa genocídy Slovanov. V samotnom srdci Pribinovho mesta, na námestí oproti Okresnému úradu v Nitre, sa o 17. hodine uskutočnil spomienkový míting s kladením vencov a kvetov a zapaľovanie sviečok – pri pomníku sovietskemu vojakovi.
V úvode podujatia prítomných privítal a o význame a podstate spomienkovej slávnosti porozprával predseda slovanského občianskeho združenia Slavica Nitra Miloš Zverina. „Je dosť nepochopiteľné, že do dnešného dňa nemajú Slovania, vyše 350-miliónové celosvetové spoločenstvo, svoj pamätný deň genocídy. Genocída bola v minulosti uznaná Arménom, Židom, Kambodžanom alebo Rwanďanom, no Slovanom zatiaľ priznaná nebola. Pritom len v 20. storočí boli vyvraždené desiatky miliónov Slovanov počas dvoch svetových vojen a besnenia protislovanských síl v samotných slovanských krajinách,“ uviedol Miloš Zverina a vysvetlil, že práve pre vysoký počet obetí genocídy vykonanej na Slovanoch bolo iniciované pripomínanie Dňa genocídy Slovanov, pamätného dňa.
O genocíde Slovanov a 81. výročí napadnutia najväčšej slovanskej krajiny Sovietskeho zväzu fašistickým Nemeckom 22. júna 1941 hovorili: atašé veľvyslanectva Ruska na Slovensku Vitalij Žitňuk, bývalý podpredseda Slovenskej národnej rady, podpredseda vlády SR, predseda SNS a exprimátor Nitry Jozef Prokeš, bývalý slovenský premiér Ján Čarnogurský, zástupcovia motorkárskych klubov zo Slovenska a zo zahraničia a iní. Na spomienkovom podujatí sa zúčastnili: vedúci diplomatickej misie Bieloruskej republiky v Slovenskej republike Ihar Liatun, zástupcovia Klubu vojenskej histórie Nitra, slovenskí motorkári, predstavitelia viacerých kultúrnych a občianskych organizácií. Na tomto podujatí sa zúčastnilo vyše 100 účastníkov.
Podujatie o hodinu pokračovalo pri Pamätnom kameni v mestskom parku Sihoť v Nitre. Malý pamätný areál tam vytvorili členovia a sympatizanti združenia Slavica. Miloš Zverina pripomenul, že „nápor na Slovanov zo strany Západu prebieha nepretržite najmenej počas posledných tisíc rokov“. Pripomenul, že z iniciatívy Slavice bol dátum 22. jún priznaný na slovanských zjazdoch za Pamätný deň genocídy Slovanov. Zástupca slovenských motorkárov Milan Benc porozprával o mimoriadne aktívnej a užitočnej spolupráci našich motorkárov s členmi ruského klubu Noční vlci, o spoločných podujatiach Cesty víťazstva a Slovanský svet.
O 18.30 hodine spomienkové podujatie pokračovalo v obci Alekšince pri Nitre, v areáli Slovanského centra – Pribinova dvorana.
Následne vystúpila prostredníctvom telemostu Anna Tuvová, ktorá predtým bývala v Gorlovke pri Donecku. Počas bombardovania mesta ukrajinskou armádou stratila takmer celú svoju rodinu. Po výbuchu v dome zabilo manžela a tri z piatich detí. Anna bola zranená: odtrhlo jej ruku a v súčasnosti má protézu. Porozprávala a tom, čo sa dnes deje na Ukrajine a na Donbase. Pripomenula, že v priebehu ôsmych rokov – od „majdanu“ na Ukrajine v r. 2013 – 2014, ukrajinskí politici tvrdili, že nepotrebujú obyvateľov Donbasu, ale iba samotné toto územie a preto boli ochotní zlikvidovať všetkých, ktorí odmietali banderovský neonacistický režim panujúci v Kyjeve.
Porozprávala množstvo strašných príbehov, ako zahynuli mnohí jej známi a príbuzní, deti, pripomenula, že v priebehu ôsmych rokov na Donbase zahynulo vyše 14 tisíc ľudí, väčšinou nevinných civilistov, ktorých ukrajinské vedenie považovalo za separatistov a „agentov Kremľa.“ Vysvetlila, že osem rokov obyvatelia Donbasu boli podrobované genocíde zo strany Kyjevu a práve preto sa chceli oslobodiť od nátlaku banderovského režimu – vysvetlila tak vznik súčasného ozbrojeného konfliktu na území Donbasu.
Anna Tuvová cestovala po mnohých krajinách a rozprávala o tom, čo sa deje na Donbase. Prizvukovala, že ľudia v Európe, klamaní domácimi politikmi, analytikmi a médiami, vôbec nevedia, čo sa v skutočnosti odohráva na Donbase, majú mimoriadne skreslené informácie. Je nominovaná na Nobelovú cenu mieru.
Pri tejto príležitosti prebehol slávnostný krst knihy GENOCÍDA SLOVANOV, na ktorý sa podujal atašé veľvyslanectva Ruska na Slovensku Vitalij Žitňuk.
A na záver zazneli staroslovienske piesne, ktoré nás preniesli Duchom času do dávnych dôb.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.