V posledných dňoch mohol čitateľ čítať, či počuť pojem Slavkovský formát. Čo je vlastne Slavkovský formát?
Píše o tom Wikipédia:
Slavkovský formát , Slavkov či S3, je jednotka regionálnej medzivládnej spolupráce medzi Českom, Slovenskom a Rakúskom. Slavkovský formát vznikol v januári 2015 ako istá alternatíva regionálnej spolupráce v Strednej Európe, potom, čo sa ukázalo, že integrácia Rakúska do Vyšehradskej skupiny nie je reálna. Poliaci sa jeho vzniku obávali. Do založenia skupiny prišlo v Slavkove pri Brne. (Slavkov je známy aj bitkou 3 cisárov Napoleona Bonaparte, Alexandra I a Františka I. v roku 1805)
Aj preto som napísal tento list:
„EÚ nemá politika, ktorý by bol symbolom jej súdržnosti. Veď si pozrite realitu. Šíri sa nenávisť a furt nás iba trestajú. Už pri vzniku EÚ politici nevedeli povedať ta a takto. Keď sme vstupovali my, zaujímala ich likvidácia našich podnikov, napr. SES Tlmače, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete a kde som po VŠ začínal. Podobne Žiar.
Neviem, či Slavkovský formát je optimálnym riešením. Zoberte si mapu a pozrite si rozlohu Rakúsko-Uhorska. Veď aj Benátky boli naše. Zoberte si boj Františka Jozefa s Nemeckým spolkom, či Talianskom a Francúzskom. Bol priateľ aj s Bismarckom aj s Viktorom Emanuelom a čo sa dialo. Hoc bolo v Rakúsko – Uhorsku 19 miliónov Slovanov a Maďarov iba 5 miliónov, predsedom vlády bol Andrássy. Prečo?
U Františka Jozefa zohrával úlohu aj strach z preniknutia nacionalizmu k Slovanom v podunajskej monarchii a snaha o udržanie veľmocenského postavenia cisárstva, ktorá bola pre cisára jednou z najdôležiteších, ak nie úplne najdôležitejšou záležitosťou.
Dnes musí mať štátny útvar aspoň 40 miliónov občanov, veľkú rozlohu a značné prírodné a technické zdroje. Ako riešenie vidím vznik štátneho útvaru Spojenectvo Slovanských Národov. Potrebujeme veľmocenské postavenie.“
Cisárom aj pre Slovákov bol František Jozef I. A preto nemôžem nepripomenúť, z pohľadu nadpisu dnešnej úvahy, jeho počiny, skutky, či iniciatívy majúce význam aj z pohľadu vtedajšieho pokroku. Urobil štátnické činy, zodpovedné a strategické rozhodnutie politika, ktoré mali zásadný, dlhodobo pozitívny dopad na vtedajší štát a jeho občanov. Vyžadovalo si to odvahu, rozvahu a uprednostnenie verejného záujmu pred osobným. Čo pre neho častokrát nebolo ľahké vzhľadom na národnostnú štruktúru Rakúsko – Uhorska a ich rôzne záujmy. Záležalo mu na veľmocenskom postavení Rakúsko-Uhorka.
Spomeniem aspoň dva významné fakty v jeho živote, ktoré ho urobili známym, skutočnosti hodné pripomenutia, majúc v zornom uhle súčasné zvady politikov v parlamente.
Predovšetkým musím spomenúť jeho najvýznamnejšiu cestu, ktorú podnikol od 25/10/1869 do 6/12/1869. Bezprostredným dôvodom síce bolo otvorenie Suezského prieplavu 17. novembra.. Tento epochálny projekt s dĺžkou viac ako 160 km spájal prístavy Port Said a Port Taufig pri Sueze a tým Stredozemné more a Červené more. Prvým jeho cieľom bol Istanbul, kde sa na palube objavil sultán Abdülaziz, aby osobne privítal hosťa a odprevadil Františka Jozefa do paláca Dolmabachce na európskom brehu Bosporu. V Port Saide , kde ho privítal Chediv egyptský miestokráľ. Konečne 17. novembra nastal deň otvorenia Suezu s cirkevným ceremoniálom, keď sa konalo slávnostné vysvetenie kanála v prítomnosti všetkých veličenstiev a princov za dunenia kanónov.
Musím pripomenúť menovite aj nášho Košičana Vojtecha Gerstera, ktorý sa podieľal na prvých projektoch Panamského prieplavu. A grécka vláda nemohla nájsť nikoho vhodnejšieho ako práve jeho a na výstavbu Korintskeho prieplavu, poverila totiž V. Gerstera.
Nemôžem nespomenúť ešte jednu udalosť. Jedným z vrcholov jeho orientálnej cesty bol výstup na Cheopsovu pyramídu. Egyptológ Burghs paša mu v úlohe sprievodcu čítal hieroglyfické texty a vystúpil na vrchol spolu s ním. Ozaj heroický výkon. 25. novembra sa železnicou odviezol do Alexandrie, kde strávil popoludnie a potom sa nalodil na cestu domov. Sám František Jozef hovorieva, že obe cesty mu otvorili oči a vnímal aj svoju úlohu zodpovednejšie a náročnejšie.
Práve preto si myslím, že naši dnešní politici by mali vystúpiť na Kriváň, ktorý už roky je symbolom slobody Slovákov a slovanskej súdržnosti. Dnes sme rozhádaní.
Nuž a tak nie celkom vieme, kde ideme , chýba idea, dielo, čo chýbalo už pri vzniku EÚ. Prišli iba s tézou vyrovnávania. My sme sa nepotrebovali vyrovnávať. Naši ekonómovia v rokoch 1964/68 povedal ta a takto. No vylúčili ich zo školy a zo strany. Mali sme excelentné podniky Tlmače, Žiar, či Dubnicu. Keď nám zlikvidovali a sprivatizovali viac ako 150 podnikov, ekonomika upadla.
Svet bol založený na pravidlách a práve. Ten svet sa rozpadá, prestal existovať. Prišla Trumpova MAGA a BRICS má svoj medzinárodný finančný systém, opustil petrodolár.
Nemá mať EÚ svoj „MEGA“? A my v EÚ nežijeme v novodobom kolonializme?
EÚ a my si neformujeme princípy fungovania súčasnej ekonomiky. Formuje ich EÚ? Nevieme hlavné atribúty medzinárodného ekonomického vyrovnávania v dnešnej dobe. Nie sú slovanské národy Európy pred úlohou tvorby , formovania veľkej ekonomiky, konkurencie schopnej ekonomiky? Svet sa delí, globalizácia sa neukázala ako cesta, Západ má problémy. Sme v dlhoch a v migračnej kríze.
No a opozícia? Nevie naformulovať štátnické činy, zodpovedné a strategické rozhodnutia, politiku, ktorá by mala zásadný, dlhodobo pozitívny dopad na štát a jeho občanov.
Žiaľ, to by si vyžadovalo poznatky a tie im chýbajú.
Záver
Vieme ako sme žili v Rakúsko –Uhorsku, aké sme mali problémy. Ale František Jozef bol osobnosťou a bol pri otvorení Suezského prieplavu a vyšiel aj na Cheopsovu pyramídu. Kto má dnes v EÚ taký počin? Slovanov bolo v Rakúsko-Uhorsku 19 miliónov a zastúpenie v orgánoch štátu nebolo vlastne žiadne. Aj to bolo treba zmeniť.
Žiaľ po roku 1993 sa objavili javy ako sprenevery a aj protiprávne privlastnenie majetku.
Zásadným však pre SR bol prijatie do EÚ, ktorej princípy boli iba vágne a aktivity sa robili, ako sa vraví, za pochodu. Nemali sme, či EÚ nám neponúkla hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania, neprišlo sľúbené, nemali sme meranie, miery medzinárodného ekonomického vyrovnávania iba likvidáciu nášho priemyslu a poľnohospodárstva, a tak sme tápali.
Svet sa rozdelil. Globalizácia nebola želateľnou cestou. Trump prišiel s MAGA. BRICS má svoj medzinárodný finančný systém. Petrodolár nepotrebuje.
Má EÚ svoju „MAGA“?
Je tu Západ, ktorý sa topí vo svojich problémoch. V dlhoch, v migračnej kríze. Práve preto si myslím, že naši dnešní politici by mali vystúpiť na a Kriváň, ktorý už roky je symbolom slobody Slovákov a slovanskej súdržnosti a povedať ta a takto. Dnes sme rozhádaní.
Nemôžem nepripomenúť, že počiny, skutky, či iniciatívy majú mať význam aj z pohľadu dnešného pokroku a zmien. Opozícia neurobila štátnické činy, nedali zodpovedné a strategické rozhodnutie politikov, ktoré by mali zásadný, dlhodobo pozitívny dopad na štát a jeho občanov.
Vyžadovalo si to poznatky. Majú ich? Ale hlavne sa rozšírilo uprednostnenie osobného záujmu pred verejným.
Vieme kade sme kráčali, nevieme čo chceme, či kde ideme.
Prof. J. Husár
Bratislava 15/2/2026