Len s nevýrazným náskokom 2,8% si zabezpečil kandidát opozičnej pravicovej koalície Cambiemos! (Zmeňme!) Mauricio Macri víťazstvo v argentínskych prezidentských voľbách. Prebojoval sa k nemu až v druhom kole, keď v prvom prehral o tri percentá s Danielom Sciolim, ktorý bol na najlepšej ceste udržať v tejto druhej najvýznamnejšej juhoamerickej krajine doterajší politický kurz. Ten pravicová opozícia hanlivo nazývala kirchnerizmus podľa mena nositeľov tejto modernej obdoby tradičného argentínskeho perónistického hnutia.
Blahobyt pre všetky vrstvy spoločnosti
Založil a preslávil ho v polovici minulého storočia, keď Argentína hospodársky prekvitala, legendárny prezident Juan Perón. Vládol v období 1946-1955, keď Argentína vyvážala do vyhladovanej povojnovej Európy mäso a obilie a patrila medzi desať krajín s najvyššou životnou úrovňou na svete. Argentínski pracujúci vďačili za svoje závideniahodné reálne prímy perónistickej hospodárskej politike a ideológii založenej na jednoduchom a zrozumiteľnom princípe: zabezpečiť blahobyt všetkým vrstvám spoločnosti. Garantom sociálnej spravodlivosti bol silný štát usmerňujúci hospodársky rozvoj krajiny a jej občanov.
Tieto základné piliere perónizmu prebral pred dvanástimi rokmi a upravil pre podmienky 21. storočia prezident Néstor Kirchner. Po jeho úmrtí v roku 2007 sa nimi viac-menej riadila jeho vdova a dvojnásobná prezidentka Cristina Fernándezová-Kirchnerová. Podľa ústavy nesmie ostať po dvoch volebných obdobiach v prezidentskom úrade a tak zverila osud perónistického hnutia (i kirchnerizmus) do rúk tohtoročného prezidentského kandidáta Daniela Scioliho. Nešlo o žiadneho jej poskoka. Scioli bol od decembra 2007 guvernérom provincie Buenos Aires a predtým argentínskym viceprezidentom. Mauricia Macriho, ktorý bol dosiaľ starostom argentínskej metropoly Buenos Aires, sa so Sciolim dobre poznal, ba istý čas i priatelil. Zásadný rozdiel medzi nimi spočíval v politickej hodnotovej orientácii. Macri zastupoval v predvolebnej kampani záujmy nadnárodných finančných kruhov, kým Scioli sa chcel pokúsiť uchrániť pred nimi Argentínsku republiku. Tá vedie už niekoľko rokov súdne spory ohľadom argentínskeho štátneho dlhu s americkou justíciou. Škandalózny rozsudok, ktorý vyniesla, splnil požiadavky amerických hedžových fondov a zaviazal Argentínu, aby ich prednostne vyplatila v nimi stanovenej výške. Bol to diktát amerického kapitálu zvrchovanému štátu a vláda v Buenos Aires ho právne napadla u Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.
Americké kone
10. decembra sa v Argentíne ujme moci neoliberál Mauricio Macri, ktorý bude povoľným nástrojom USA a kapitálu z Wall Street. Je príslušníkom druhej generácie veľkopodnikateľskej rodiny. Pred troma desaťročiami si rozšíril vysokoškolské vzdelanie na elitnej a elitárskej Columbia Business School. Keď založil pred dvanástimi rokmi v Argentíne politickú stranu, nazval ju Compromiso para el Cambio (Záväzok k zmene). Osvedčené polit-marketingové volebné volanie po zmene, ktoré papagájujú strany a politici po celom svete, sa odrazilo aj na pomenovaní tohtoročnej koaličnej formácii Cambiemos! (Zmeňme!), ktorú viedol Mauricio Macri.
Pretrhané väzby na USA bude naprávať nová šéfka argentínskej diplomacie Susana Malcorra. Macri vybral do tejto funkcie riaditeľku kabinetu generálneho tajomníka OSN Ban Ki-moona. 61-ročná Susana Malcorra preukázala v sídle OSN v New Yorku bezpodmienečnú lojálnosť Spojeným štátom, rovnako ako jej juhokórejský šéf . Predtým viedla Svetový potravinový program OSN, v ktorom ťahajú nitkami lobisti amerického agrobiznisu. Americký kapitál si Malcorraovú kultivoval už predtým, keď pôsobila v argentínskej pobočke IBM a neskôr viedla Telecom Argentina.
Nádej, ktorú vkladali Rusko s Čínou a Brazíliou do Argentíny ako do sľubného budúceho člena alternatívneho hospodársko-politického integračného zoskupenia BRICS, sa v najbližších štyroch rokoch nenaplní. Bežné obchodné väzby s Čínou sa pravdepodobne príliš neoslabia, no v energetike budú americké a britské ropné a plynárenské koncerny vytláčať z Argentíny a z jej pobrežných vôd v Južnom Atlantiku ruskú konkurenciu. Ekonomika Argentíny sa vráti o dvadsať rokov späť, keď jej nadnárodný kapitál predpisoval neúprosnú privatizáciu ako všeliek na všetky hospodárske ťažkosti.