V historických knihách, ako aj v politike je každý príbeh formovaný tým, kde sa človek rozhodne príbeh začať. Súčasné boje na Ukrajine, o ktorých sa mnohí pozorovatelia domnievajú, že ich už možno považovať za úvodnú fázu 3. svetovej vojny, sú práve takýmto vývojom. Vznikli zárodky tohto konfliktu po súhlase bývalého ruského vodcu Michaila Gorbačova s rozpustením Sovietskeho zväzu v roku 1991 po prijatí záväzku od Spojených štátov a ich spojencov neposunúť západnú vojenskú alianciu NATO do východnej Európy? Toto bol prísľub, ktorý prezident Bill Clinton veľmi rýchlo ignoroval, vojensky zasiahol v bývalej Juhoslávii pred pridaním nových členov NATO z trosiek Varšavskej zmluvy.
Odvtedy NATO pokračuje v expanzii na úkor ruských národných bezpečnostných záujmov. Ukrajina ako jedna z najväčších bývalých sovietskych republík sa čoskoro stala ohniskom potenciálneho konfliktu. USA otvorene zasahovali do ukrajinskej politiky, čo sa týkalo častých návštev neúnavného jastrabieho senátora Johna McCaina a monštra z ministerstva zahraničných vecí Victorie Nulandovej, ako aj investícii 5 miliárd dolárov na destabilizáciu situácie, čo prinieslo zmenu režimu s cieľom odstrániť proruskú vládu Viktora Janukovyča, nahradiť ho režimom priateľským k Amerike a jej európskym spojencom. Keď k tomu došlo, nevyhnutne to viedlo k návrhu pozvania Ukrajiny na vstup do NATO, krok, pri ktorom Moskva opakovane varovala, že by predstavoval existenčnú hrozbu pre samotné Rusko.
Nakoniec sa Moskva usilovne snažila rokovať o riešení rozvíjajúcej sa ukrajinskej krízy v rokoch 2020-2021, ale USA a ich spojenci nemali záujem, čo umožnilo skorumpovanej ukrajinskej vláde Volodymyra Zelenského odmietnuť akékoľvek prispôsobenie. Takže samotné Rusko vnímalo, že ho USA a ich spojenci opakovane zavádzali alebo dokonca klamali. Znepokojilo ich najmä drancovanie prírodných zdrojov väčšinou západnými oligarchami, ktorí operovali pod ochranou, ktorú im v rokoch 1991 až 1999 poskytoval bezohľadný prezident Boris Jeľcin, bábka inštalovaná a udržiavaná vďaka americkému a európskemu zasahovaniu do ruských volieb.
Práve keď bolo Rusko na kolenách, prišiel na scénu v roku 1999 Vladimir Putin ktorý ako predseda vlády a neskôr prezident pristúpil k „upratovaniu“. Odvtedy Putin veľmi starostlivo vysvetľuje to čo robí, pričom dal jasne najavo, že nie je nepriateľom Západu, ale skôr partnerom vo vzťahu, ktorý rešpektuje záujmy a kultúru všetkých hráčov v globálnej ekonomike, ktorá maximalizuje slobodu a individualitu.
Vzhľadom na nebezpečenstvo dramatickej eskalácie súčasnej situácie na Ukrajine, keď sa z oboch strán hovorilo o podmienkach použitia jadrových zbraní, prejav prezidenta Vladimira Putina z 27. októbra na stretnutí Medzinárodného diskusného klubu Valdai, ktoré sa konalo neďaleko Moskvy, by malo byť povinným čítaním pre Joea Bidena a Jensa Stoltenberga. Témou stretnutia bol Post-hegemonický svet: spravodlivosť a bezpečnosť pre každého.
Na štvordňovom zasadnutí sa zúčastnilo 111 akademikov, politikov, diplomatov a ekonómov z Ruska a 40 zahraničných krajín vrátane Afganistanu, Brazílie, Číny, Egypta, Francúzska, Nemecka, Indie, Indonézie, Iránu, Kazachstanu, Južnej Afriky, Turecka, Uzbekistanu a Spojené štáty. Putin vo svojom prejave načrtol svoju víziu multipolárneho sveta, v ktorom neexistuje koncepcia politicky hegemónneho „svetového poriadku založeného na pravidlách“, ktorý nahrádza „pravidlá medzinárodného práva“. A ako si všimol, samotné pravidlá pravidelne diktovala jedna krajina alebo skupina krajín. Putin namiesto toho vyzval na prechod k ochote akceptovať, že všetky krajiny majú záujmy a práva, ktoré by sa mali rešpektovať.
Je zaujímavé, že Putin, odkedy sa ujal vedenia svojej krajiny, neochvejne požadoval, aby sa všetkým krajinám sveta priznal rešpekt, čím chce povedať, že miestne záujmy a kultúry musia byť považované za legitímne a hodné prijatia všetkými, pokiaľ umožňujú slobodu jednotlivca a podobne rešpektujú záujmy a národné črty iných.
Uvoľnený a vtipný Putin hovoril vo svojom úvodnom prejave viac ako hodinu a potom ďalšie dve a pol hodiny odpovedal na otázky kladené z publika. V odpovedi na jednu z otázok zhodnotil príčetnosť poradcov Bieleho domu, ktorí „kazia vzťahy s Čínou a zároveň dodávajú Ukrajine miliardy a zbrane v boji proti Rusku… Úprimne povedané, neviem, prečo to robia… Sú pri rozume? Zdá sa, že je to úplne v rozpore so zdravým rozumom a logikou… Toto je jednoducho šialené!“
Ruský prezident zdôraznil niekoľko bodov, ktoré rozviedli jeho názory. Po prvé, poznamenal, že hegemónia USA/západu „popiera suverenitu krajín a národov, ich identitu a jedinečnosť a neberie ohľad na akékoľvek záujmy iných štátov… Svetový poriadok založený na pravidlách“ posilňuje iba tých, ktorí „pravidlá“ vytvárajú. Všetci ostatní musia poslúchnuť alebo čeliť následkom.
Putin tiež kritizoval tendenciu Západu vytvárať pravidlá a potom ich ignorovať, keď sa zmenia okolnosti. Poznamenal, že ekonomické sankcie a „ničenie kultúry“ sa cynicky využívajú na oslabenie iných ekonomík a zároveň na ponižovanie kultúr a národných čŕt zahraničných protivníkov. Všimol si napríklad, ako sú ruskí spisovatelia a skladatelia zakázaní len preto, aby tým poslali politické posolstvo a potrestali Moskvu za jej zahraničnú politiku.
Putin vysvetlil, že Rusko je „nezávislá, jedinečná civilizácia“, ktorá sa „nikdy nepovažovala za nepriateľa Západu“. Moskva jednoducho bráni svoje právo na slobodnú existenciu a rozvoj. Zároveň sa my sami nesnažíme stať sa nejakým novým hegemónom.“ Potom poskytol svoju analýzu toho, čo sa vyvíja, a povedal, že svet čelí globálnej búrke, ktorú nikto nemôže ignorovať.
„Stojíme na historickom míľniku, pred pravdepodobne najnebezpečnejšou, nepredvídateľnou a zároveň najdôležitejšou dekádou od konca druhej svetovej vojny. Západ nie je schopný samostatne riadiť ľudstvo, ale zúfalo sa o to pokúša a väčšina národov sveta to už nechce znášať.“ Môžeme sa rozhodnúť „buď budeme naďalej hromadiť bremeno problémov, ktoré nás všetkých nevyhnutne zdrvia, alebo sa pokúsime spoločne nájsť riešenia, aj keď nedokonalé, ale fungujúce, schopné urobiť náš svet bezpečnejším a stabilnejším“.
Takže Vladimir Putin vydáva výzvu do zbrane na prechod do multipolárneho sveta, ktorý nevyhnutne zmení podmienky v medzinárodných vzťahoch aj v globálnej ekonomike. Spojené štáty a ich spojenci si už nebudú môcť nárokovať „právny štát“ pri použití donucovacej sily na potrestanie konkurentov. Odklon od používania dolárov ako svetovej rezervnej meny, najmä na energetické transakcie, už prebieha, pretože hlavní obchodní partneri ako India, Čína a Turecko, ktoré je členom NATO, ignorovali obmedzenia a pokračovali v skupovaní ruského exportu energie, čím do určitej miery negovali sankcie zavedené Washingtonom a Európou.
Ak má Putin pravdu, tento vývoj prechádzajúci do multipolárneho sveta by znamenal de facto úpadok a pád Spojených štátov ako svetového hegemóna, zatiaľ čo čokoľvek, čo i len vzdialene pripomína kolaps dolára, by malo katastrofálny vplyv na americkú ekonomiku poháňanú dovozom, ako aj na obyčajných Američanov. A Putin môže mať pravdu vo svojej predpovedi, že zmena prichádza a Spojené štáty a ich priatelia nemôžu urobiť nič, aby ju zastavili.
V každom prípade, politické a ekonomické úpravy, ktoré určite prichádzajú sa tak či onak určite prejavia, keďže ukrajinský konflikt bude svet naďalej dusiť. Tragédiou je, že to, čo je vo vývoji, je spôsobené vlastným pričinením, úplne sa tomu dalo vyhnúť, ale to je iný príbeh. Ak sa Ukrajina prikloní k otvorenej vojne s priamejším zapojením USA a ekonomickou dislokáciou, medzinárodný tlak na odstránenie statusu quo po 2. svetovej vojne sa nevyhnutne zvýši. Bez ohľadu na to, ako sa bude vyvíjať, to, čo sa deje práve teraz, prinúti to večne hluchých politikov v Bielom dome a jeho okolí, aby začali prehodnocovať miesto Ameriky vo svete a jej možnosti ako hlavnej veľmoci. Nikto nemôže predpovedať, ako to bude prebiehať, keď dve hlavné americké politické strany zaujmú pozície, aby dokázali, že na vine je len druhá strana. Nie je možné predvídať, ako ďaleko toto krviprelievanie zájde.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj: Philip Giraldi: Vladimir Putin’s Vision of a Multipolar World, Global Research, 29. nov. 2022
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.