Národná rada Slovenskej republiky 10. februára 2022 schválila okupačnú zmluvu s Američanmi, ktorú neústavným spôsobom bez referenda prezidentka Zuzana Čaputová podpisom okamžite ratifikovala. V záujme genézy celého zradného procesu nezaškodí zrekapitulovať nepriestrelné fakty. Zmluvu pripravili Miroslav Lajčák s Ivanom Korčokom už v roku 2019, teda nesporne za vlády Smeru (Fico – Pellegrini), ale iba vďaka novému zahraničnopolitickému kurzu Donalda Trumpa nebola podpísaná.
Preto neprekvapuje zjavne iba formálno-populistický odpor proti zmluve, prezentovaný Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim, založený výslovne na tom, že obsah zmluvy bol zle dohodnutý. V tejto spojitosti si nemožno nevšimnúť vyjadrenie Róberta Kaliňáka, Ficovej najdôveryhodnejšej straníckej opory v Smere, ktorý v televíznej konfrontácii s Jurajom Šeligom otvorene povedal, že on je jednoznačne za zmluvu, len sa mu nepáči jej momentálny obsah. Pritom konečný obsah zmluvy má iba nepodstatné úpravy oproti tomu, čo dohodol Smer na čele s Miroslavom Lajčákom.
Znamená to, že Fico a Pellegrini sú bez najmenších pochybností za okupačnú zmluvu s USA a keby boli vo vláde, bez problémov ju odsúhlasia. Momentálne len hrali pred voličmi mediálne divadielko, lebo proti akejkoľvek zmluve s Američanmi je viac ako 80 % slovenských občanov.
Chceme poukázať na ďalšie pokrytectvo zásadného významu, už nielen Fica a Pellegriniho, ale aj Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, Milana Uhríka a Milana Mazurka. Ako sudca si ctím právo a ústavu. Bytostne trvám na dodržiavaní práva. Chvalabohu, zatiaľ som sa nemýlil. Ešte 1. februára 2022 som dal opozičným poslancom videonávod, ako zmariť ratifikáciu zmluvy Zuzanou Čaputovou. Okamžite sa na sociálnych sieťach vynorili „univerzitní profesori práva“ typu Ľuboš Blaha či Milan Mazurek s tvrdeniami, že podľa ústavných právnikov to ústavno-právne nie je možné. Nie je potrebné zaoberať sa nedoukmi v práve. Nutné je zdôrazniť, že pritom nedokázali menovať ani jednu jedinú takúto autoritu, resp. kapacitu na oblasť ústavného práva s citáciou konkrétneho odborného stanoviska v tomto smere.
Iba pre poriadok veci rekapitulujem právny mechanizmus. Ak by Fico, Pellegrini, Kotleba, Uhrík, resp. Mazurek a Taraba a ich strany naozaj reálne chceli zabrániť ratifikácii zmluvy, stačilo im urobiť jeden jediný a jednoduchý krok. Mohli sa vzdať mandátov, a zároveň v stranách zabezpečiť, aby ani jeden z ich náhradníkov za ich strany nezložil poslanecký sľub.
Ak si myslíte, že zostávajúcich 95 koaličníkov môže zmeniť i ústavu, lebo si odsúhlasia, čo chcú, mýlite sa, nie je to tak. Národná rada bez 55 poslancov – alebo i bez menšieho počtu, prestane ústavnoprávne existovať ako celok, lebo podľa ústavy parlament funguje, iba keď má 150 poslancov. V nekompletnej zostave právne neexistuje a nemôže zasadať, prijímať zákony ani realizovať iný rozhodovací proces. Viete si predstaviť, že by trojčlenný senát ktoréhokoľvek súdu rozsudkom uložil trest doživotia iba v dvojčlennej zostave s tým, že tretí sudca nebol potrebný, lebo dvaja zostávajúci by ho aj tak prehlasovali? Neviete. Lebo to nie je možné, pretože právny poriadok nepredpokladá dvojčlenný senát, tak ako ústava nepredpokladá ani parlament v počte iba 95 poslancov. Minulosť to už viackrát potvrdila. Pri zániku mandátu poslanca Národná rada nerokovala, až kým náhradník nezložil sľub.
Alebo ešte jedna analógia. Môže existovať manželstvo, ak jeden z manželov zomrie? Nie, jednoducho nemôže. To by nesporne musel uznať aj ústavný súd, lebo v opačnom prípade by stratil opodstatnenie na svoju existenciu. Správnosť môjho právneho názoru potvrdil aj emeritný sudca Ústavného súdu doc. Ján Drgonec.
Ak by Ficovi, Pellegrinimu, Kotlebovi, Uhríkovi, resp. Mazurekovi a Tarabovi naozaj išlo o bezpečnosť občanov, suverenitu a zvrchovanosť Slovenska, o záchranu štátu pred koloniálnym zotročením Američanmi a o nevťahovanie ich do vojny s Ruskom, mali ideálnu príležitosť nielen okamžite skoncovať s čaputovsko-matovičovskou bábkovou mafiou, ale i zabrániť ratifikácii okupačnej zmluvy s USA.
Fico, Pellegrini, Kotleba, Uhrík, resp. Mazurek a Taraba však nepochopiteľne zostali na ceste kolaborácie s Čaputovou, zotrvali v mediálnom populistickom divadle a dovolili urobiť zo Slovenska a jeho občanov pokusné vojenské laboratórium pre potreby USA. Nevzdali sa mandátov v parlamente zrejme iba s cieľom pohodlne si tam hovieť a poberať okrem platu i poslanecké benefity. Čiže ich protiamerické vyjadrenia neboli vážne a mali obsah len a len farizejských masiek. Pri absencii ich hlasovania v parlamente by sa totiž okupačná zmluva s USA ani nedostala na podpis do prezidentského úradu.
Pre úplnosť malá reakcia k oponentúre prostredníctvom právnej úpravy nastupovania náhradníkov v parlamente podľa volebného zákona. V prvom rade si treba uvedomiť, že volebný zákon je norma nižšej právnej sily vo vzťahu k ústave a v ustanovení § 73 ods. 2, 3 volebného zákona sa predpokladá, že náhradník neexistuje – on existuje, len nenastúpi, resp. politická strana bola zrušená – ani jedna opozičná politická strana nebola zrušená.
Na záver dávam za pravdu argumentácii, že v budúcnosti by tento právny nedostatok v ústave mohli využiť i iné politické opozičné strany. Ale takéto strany by sa po predvedenej vlastizrade ani nemuseli dostať do parlamentu – a i keby sa dostali, dajú sa urobiť nové úpravy v ústave, ktoré takúto možnosť ústavno-právne vylúčia. Výnimočná situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia.
AUTOR: Štefan Harabin
