Viac než dvestotridsaťtisíc mŕtvych si pred desiatimi rokmi, v decembri 2004, vyžiadala pohroma, ktorá postihla pobrežie Indického oceánu. Krátko na to, v roku 2005, však vďaka nej došlo k ukončeniu ďalšej – dlhoročnej katastrofy.
Ničivá vlna v roku 2004 spôsobila najväčšiu katastrofu na severozápade ostrova Sumatra, v jednej z tridsiatich troch provincií Indonézie, v Acehu. Práve v tejto časti ostrova sa tridsať rokov odohrával konflikt medzi povstalcami a indonézskou vládou. Ukončila ho práve vlna cunami.
Ani jedno z mnohých rokovaní, ktoré sa konali pred katastrofou (posledné v decembri 2004), nevyústilo do mierovej dohody. Takmer tridsaťročné boje sa začali v roku 1976. V provincii bohatej na nerastné suroviny (ropu a zemný plyn) siahla indonézska vláda k opatreniam, počas ktorých dochádzalo k porušovaniu ľudských práv a ktoré priviedli miestny ľud na pokraj chudoby. Proti vláde vystupovalo islamské Hnutie slobodného Acehu (Gerakan Aceh Merdeka, GAM), ktoré malo za cieľ získať kontrolu nad prírodnými zdrojmi a nezávislosť od centrálneho riadenia z Jakarty.
Miestni obyvatelia považujú kalamitu za formu božieho trestu. Odkaz, že bolo načase konflikt ukončiť. Ďalšie mierové rokovanie sa totiž uskutočnilo hneď v januári 2005, o pol roka neskôr vyústilo do Memoranda o porozumení, podpísaného v Helsinkách, ktoré mnohí nazvali „najúspešnejšiou mierovou dohodou novoveku“.