Vojny 21. storočia nemôžu byť plnoformátové, nikto nechce jadrovú apokalypsu. To je priestor pre zástupné vojny a neoficiálnych bojovníkov, ktorých zabitie nenaštve voličov a nespustí fatálny konflikt. Každý z nás si už niekedy skúšal predstaviť, čo by znamenalo, keby nastala tretia svetová vojna. Všetci sme si boli takmer istí, že by to bola jadrová apokalypsa, zrejme koniec ľudstva a ďalšie z veľkých vymieraní na planéte Zem. Lenže pravda je taká, že tretiu svetovú vojnu tu už máme, a ani sme si ju nevšimli – je totiž celkom iná, než sme si mysleli. Teda aspoň zatiaľ. Je to logické.
Jadrová vojna by nemala víťazov, nikomu by nepriniesla nič dobré, a teda všetci zúčastnení si (dúfajme) uvedomujú, že sa nesmie rozpútať. Je však objektívnym faktom, že boj o zdroje a moc nikdy neprestane, kým tu budú živé bytosti podliehajúce evolúcii.
Čo s touto dilemou? Mocní tohto sveta našli riešenie: boj o ovládnutie planéty bude pokračovať v tlmenom režime, iba v podobe a rozsahu, kým nebude pre niektorú z jadrových mocností taký nebezpečný, že by mohla začať hrať atómový vabank. Momentálne sa zdá, akoby Západ stratil opatrnosť a je ochotný viac riskovať, ísť s provokovaním a vytláčaním Ruska až na hranu. V skutočnosti tú hranicu Západ už viackrát prekročil, ale obe strany sa tvária, že sa to nestalo – alternatívu v podobe jadrovej apokalypsy si (dúfajme) nikto neželá. Vojna medzi veľmocami o ovládnutie sveta je však stále rovnako nezmieriteľná, urputná, zákerná ako kedykoľvek predtým – ibaže je nepriznaná. Nazýva sa to zástupná vojna. To riešenie vlastne nie je nové, je tu už od vzniku tzv. studenej vojny, od roku 1947, keď USA stratili monopolné postavenie jedinej nukleárnej veľmoci a vznikli pojmy ako jadrové odstrašenie a zaručené vzájomné zničenie.
A tak v mene veľmocí často nebojujú ich oficiálni vojaci – okrem vojakov vazalských krajín; to je zase iný, i keď podobný príbeh – ale najmä neoficiálni bojovníci, ktorí majú dve obrovské výhody. Žoldnieri neuvádzajú počet svojich obetí, sú často neznámymi živlami, a tak sa s nimi aj zaobchádza, a teda ich zabitie nespustí vlnu kritiky voličov a nevyvolá povinnú odvetu veľmoci – čo by v inom prípade zákonite vyústilo do smrteľnej špirály eskalácie konfliktu. Z tohto dôvodu majú nájomní bojovníci v novodobých konfliktoch čoraz kľúčovejšie miesto, keď krajiny Západu – najmä USA a Spojené kráľovstvo (odkiaľ pochádza väčšina súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností – podľa odhadov asi 60 %), ale aj iné štáty, ako napríklad Rusko alebo Čína, presúvajú čoraz viac verejných funkcií v oblasti bezpečnosti na súkromné spoločnosti.
Preto niet divu, že sú tieto krajiny voči žoldnierstvu zhovievavejšie. Kým napríklad Ženevský dohovor nepriznáva žoldnierom právo, aby ich po zajatí považovali za vojnových zajatcov (z dôvodu hanebného charakteru ich činnosti), USA im tento štatút priznávajú a vždy dôrazne protestujú, ak iné krajiny trestajú amerických žoldnierov podľa svojich zákonov. Francúzi zase dlhodobo doslova glorifikovali svoju slávnu cudzineckú légiu a proti žoldnierstvu začínajú protestovať až teraz, keď sa situácia otočila proti nim a z Afriky ich vytláčajú žoldnieri iných krajín. Propagandistickým účelom je prispôsobený aj používaný jazyk, ktorý sa dôsledne vyhýba použitiu slova žoldnier: súkromné vojenské spoločnosti si hovoria súkromní poskytovatelia bezpečnosti, čo je dostatočne neutrálny výraz, aby mohli ponúkať svoje služby medzinárodným humanitárnym organizáciám a ďalším klientom. Bojovníkom tej správnej strany sa hovorí dobrovoľníci, kým tých na strane zla nazývajú (v lepšom prípade) žoldniermi.
Druhé najstaršie remeslo
Hovorí sa, že žoldnierstvo je druhé najstaršie remeslo. Dnešní žoldnieri sú ideoví potomkovia starorímskych gladiátorov, stredovekých kondotiérov či korzárov (námorných žoldnierov). V novoveku sa ich úloha so vznikom národných armád postupne zmenšovala, ale v 60. rokoch aj v súvislosti s transformáciou kolonializmu na neokolonializmus vznikli na Západe moderné žoldnierske organizácie, ktoré sa na rôznych kontinentoch často aj dnes aktívne podieľajú na drancovaní ich zdrojov a v potláčaní práv tamojších národov na sebaurčenie.
Kto je žoldnier? V širšom slova zmysle každý, kto vstúpi do niečích služieb, aby akýmkoľvek spôsobom bojoval za jeho záujmy. V užšom zmysle slova je to nájomný bojovník, ktorého motiváciou sú najčastejšie peniaze. Ženevský dohovor definuje žoldniera ako niekoho, koho naverbujú s cieľom boja v ozbrojenom konflikte, priamo sa zúčastňuje nepriateľských akcií (ako je napríklad zvrhnutie legitímnej vlády alebo iné podkopanie ústavného poriadku, pomoc vláde či inej skupine osôb udržať si moc, narúšanie územnej celistvosti štátu a pod.), je motivovaný túžbou po súkromnom zisku, nie je štátnym príslušníkom strany v konflikte ani jej ozbrojených síl, ani tam nemá bydlisko, a ani tam nebol (oficiálne) vyslaný tretím štátom ako príslušník jeho ozbrojených síl.
Rozlišujeme dva „poddruhy“ žoldnierov: prvým sú „praví“ žoldnieri, skutoční námezdní bojovníci. To sú tí, ktorí sú zamestnaní v súkromných spoločnostiach, ako napríklad v americkej spoločnosti Academi, či na druhej strane ruskí vagnerovci, ale aj príslušníci súkromných armád oligarchov. Tento druh žoldnierov sú skôr chladní profesionáli s menším ideologickým či kriminálnym pozadím. Druhým typom žoldnierov sú tí, ktorí prichádzajú ako súkromní jednotlivci do rôznych ozbrojených formácií, a členovia súkromných bezpečnostných spoločností. Sú to často rôzni dobrodruhovia, dešperáti, militanti s vojenskými skúsenosťami a túžbou bojovať v naozajstnej vojne, pri ktorých často hrá popri financiách rolu aj ideologický, etnický, náboženský motív.
Najvychýrenejšie žoldnierske armády
Pozrime sa najprv na spoločnosti „poskytujúce vojenské služby“, ktoré zamestnávajú ten prvý typ žoldnierov. Keďže žoldnierstvo oficiálne nie je povolené, tieto firmy samy seba deklarujú ako „obyčajné“ bezpečnostné agentúry. Najznámejšou zo spoločností, ktoré majú elitné žoldnierske armády, je americká Academi, predtým nazývaná Blackwater a neskôr Xe Services. Bola zapletená do celého radu odsúdeniahodných akcií všelikde vo svete, známy je napríklad masaker irackých civilistov z roku 2007. Poskytujú zmluvné služby vláde USA, CIA či ministerstvu zahraničia, strážia objekty, pomáhajú v protidrogovej činnosti a vo svojich školiacich strediskách (v Severnej Karolíne má rozlohu takmer 30 km2) ponúkajú výcvik a kurzy vo všetkých mysliteľných oblastiach obranných činností. V ich internetovom obchode si môžete kúpiť všeličo od slnečných okuliarov cez záznamy o misiách ostreľovačov až po značkové darčeky. Táto korporácia dokonca predáva vlastný typ obrneného vozidla. Ich žoldnierska armáda má až 20000 vojakov a pôsobí prakticky vo všetkých konfliktoch sveta.
Armádu 9000 žoldnierov má aj bezpečnostný gigant G4S. So 625-tisíc zamestnancami je druhým najväčším súkromným zamestnávateľom na svete (po korporácii Walmart), keď po celom svete stráži banky, väznice, letiská a pod. Keď pohltila spoločnosť Armorgroup, zdedila po nej aj žoldniersky zbor známy svojím rozsiahlym pôsobením v Iraku, vrátane divokých večierkov v štýle Animal House. Bol tu aj „drobný“ problém s afganskými drogovými bosmi na výplatnej listine.
V peruánskej Lime sídli súkromná vojenská spoločnosť Defion Internacional. Pre globálny Západ slúži ako zásobáreň žoldnierov a ďalšieho personálu z Latinskej Ameriky, ale aj iných rozvojových krajín. Tisíce žoldnierov najatých touto firmou sa zúčastňujú rôznych konfliktov všade vo svete, masovo ich nasadili napríklad vo vojne v Iraku. Kto by už len mohol obviniť žoldniera z Filipín, najatého peruánskou spoločnosťou, že pracuje pre CIA?
Francúzsku cudzineckú légiu založil už v roku 1831 kráľ Ľudovít Filip, aby nejako zamestnal a odpratal z Francúzska rôznych revolucionárov a vojakov, ktorí po skončení napoleonských vojen zostali bez práce. Cudzinecká légia bola dôležitým koloniálnym nástrojom, v tomto duchu vlastne funguje dodnes. Má takmer 9000 členov.
Ruskí vagnerovci alebo aj Wagner Group sú súkromná vojenská spoločnosť – či skôr neoficiálna sieť asi 8000 žoldnierov, ktorá je ruskou protiváhou žoldnierskych skupín presadzujúcich záujmy Západu. Vagnerovci pôsobia všelikde vo svete, kde treba šíriť ruské záujmy: na Ukrajine, v Afrike, na Blízkom východe. Západ tvrdí, že sú napojení na ruský bezpečnostný štát a pripisuje im rôzne, často zveličené aktivity, naopak, Rusko popiera aj oficiálnu existenciu takejto skupiny. Väčšinu bojovníkov tvoria ruskí vyslúžení vojaci vo veku 35 – 55 rokov, ale sú tam aj ľudia z mnohých iných krajín.
AUTOR: Peter Pivovarník
