Kde je empatia a súcit? Kde je pobúrenie nielen pre obete zo 7. októbra, ale aj pre utrpenie Palestínčanov?
Keď sa izraelský premiér Benjamin Netanjahu chváli „pekelným ohňom“, ktorý teraz padá na Gazu, je to pravda. Na Gazu sa spustil „pekelný oheň“ a spôsobil jednu z najhorších humanitárnych kríz v našej súčasnej pamäti. V čom sa však izraelský premiér mýli je to, že táto kríza sa datuje už dávno, pred útok Hamasu 7. októbra.
Peklo na zemi je realitou v Gaze od roku 2005, kedy bol pohyb a sloboda 2 miliónov obyvateľov územia viac ako obmedzený, keďže Izraelčania začali blokádu krajiny. Tá obmedzila množstvo paliva, potravín, liekov a vody, ku ktorým mali prístup Gazania.
Výsledkom bolo, že na takmer dve desaťročia sa Gaza stala tým, čo mnohí dnes označujú za najväčšie väzenie pod holým nebom na svete. Tí, ktorí nežijú v Gaze, si hĺbku krízy nedokážu ani len predstaviť; ešte zvrátenejší je spôsob, akým sa tak veľká časť sveta odmieta čo i len pokúsiť pochopiť historickú realitu alebo uvažovať o skutočnom rozsahu tejto krízy. Namiesto toho považujú udalosti od 7. októbra za začiatok konfliktu a nie za posledný diel desaťročia trvajúceho boja o prežitie Palestínčanov proti jednej z najmocnejších krajín sveta.
Podľa správy Konferencie OSN o obchode a rozvoji alebo UNCTaD z roku 2022 žili dve tretiny obyvateľov Gazy v chudobe, pričom miera nezamestnanosti v pásme na úrovni 45 % bola jednou z najvyšších na svete. Životná úroveň – meraná hrubým domácim produktom na obyvateľa – bola o 27 % nižšia ako v roku 2006.
Správa Amnesty International z roku 2017 uviedla, že 90 – 95 % zásob vody v Gaze je kontaminovaných a nevhodných na ľudskú spotrebu.
Nechceme tým zavrhnúť hrozné vraždenie civilistov zo strany Hamasu 7. októbra. Smútime a smútime aj nad stratou 32-ročného Hayima Katsmana, záhradníka, učenca a protiokupačného aktivistu zabitého 7. októbra v kibuci Holit. Smútime aj za 12-ročným Ayhamom Mohammadom Talalom Al-Shafim, ktorého zastrelil izraelský vojak strieľajúci ostrou muníciou 2. novembra v meste Al-Bireh na Západnom brehu Jordánu. Smútime a smútime za takmer 4 000 palestínskymi deťmi, ktoré boli zabité izraelskými bombami vyrobenými v USA, vytiahnuté spod trosiek spadnutých budov, s vlasmi bielymi od prachu spadnutého betónu, ich telá boli ochabnuté od smrti.
Smútime aj s nárekom, všetkými slzami, ktoré neboli preliate, s pobúrením, ktoré nebolo cítiť a ani nebolo vyjadrené nad mnohými palestínskymi životmi stratenými v rokoch a desaťročiach pred 7. októbrom. Je naša ľudskosť ako u ľudí, národov, sveta stratené??
Obrovské rozmery tejto katastrofy, ktorá sa udiala v Gaze pred 7. októbrom aj po ňom, možno riešiť len vtedy, keď sa svetové spoločenstvo popasuje s ľudskosťou palestínskeho ľudu a začne chápať dĺžku, šírku a rozmery škôd spôsobených Gazanom od r. 2005 a celkovo proti Palestínčanom za 75 rokov. To by si vyžadovalo hlboký akt predstavivosti, ktorú si väčšina sveta zrejme nedokáže vyjaviť.
Vyžadovalo by si to len na sekundu vžiť sa do skúseností človeka žijúceho v Gaze a pokúsiť sa predstaviť si, ako by vyzerala blokáda jedla, liekov, vody a paliva.
Predstavte si, aké by to bolo, keby boli vašej rodine a komunite odopreté základné životné potreby – zdravotná starostlivosť, čistá voda, vzdelanie, hygiena – nie kvôli vašej vine, ale kvôli šikanovaniu mocného a prepojeného suseda. Som si istý, že situácia by bola definovaná ako urážlivá a ohrozujúca vašu samotnú existenciu.
Predstavte si, že ste jedným zo 70 pacientov s rakovinou, ktorí sa liečia v nemocnici turecko-palestínskeho priateľstva – jedinej nemocnici, ktorá ponúka liečbu rakoviny v pásme Gazy – ktorá bola práve zatvorená pre nedostatok paliva. Alebo možno keby bolo vaše dieťa jedným z takmer 400 detí, ktorým bolo v prvých šiestich mesiacoch roku 2023 zamietnuté povolenie ísť na západný breh Jordánu kvôli potrebe mimoriadnej zdravotnej starostlivosti. Približne dve deti každý deň v tom čase nemali prístup k život zachraňujúcej operácii alebo urgentným liekom.
Predstavte si niekoho, kto má kontrolu nad tokom vody do vášho domova a môže ju podľa vlastného rozmaru zastaviť.
Predstavte si, čo to znamená hľadať jedlo, aby ste uživili svoju rodinu.
Pohyb Gazanov bol obmedzený a kontrolovaný na súši, na mori aj vo vzduchu za jeho hranicami. Médiá, politici a iní lídri len zriedka opisujú túto skúsenosť alebo túto históriu spôsobom, ktorý by pomohol svetu pochopiť a umožniť ostatným pocítiť absolútnu neľudskosť tejto ťažkej situácie.
Namiesto toho sa politickí lídri v USA a Izraeli snažia zamaskovať históriu a škody spôsobené blokádou a masakrami, keď sa izraelské rakety a bomby sypú na civilné obyvateľstvo. Ako inak si môžeme vysvetliť pokusy izraelskej vlády zatvoriť kanceláriu Al-Jazeery v Izraeli, žiadosť Anthonyho Blinkena adresovanú premiérovi Kataru, aby zmiernil rétoriku Al-Jazeery o vojne v Gaze? V čase keď je súčasná situácia ozrejmovaná ako Izrael proti Hamasu alebo vojna Hamasu, keď sa vyhýba skutočným faktom o rozmeroch smrti, ničenia a vysídľovania, ktoré obyvatelia Gazy skutočne zažívajú na tomto mieste. Ale toto je len posledná verzia smrteľného kolektívneho trestu, ktorý Izrael uvalil od začiatku jeho blokády a väznenia.
K dnešnému dňu došlo v Gaze k viac ako 8 000 úmrtiam. Ženy a deti tvoria viac ako 62 % úmrtí. Počet civilistov zabitých v Gaze každým dňom radikálne rastie. Netanjahu a jeho vláda však odpovedajú:
„Toto je vojna!“ Prezident Joe Biden mávnutím ruky povedal, že „nedôveruje číslu, ktoré Palestínčania udávajú“ a pokračuje,
„…Nemám potuchy, či Palestínčania hovoria pravdu o tom, koľko ľudí bolo zabitých. Som si istý, že boli zabití nevinní a je to cena za vedenie vojny.“
Vojna neospravedlňuje etiku ani morálku, keď sú bombardované a zabíjané deti a civilisti. Izrael, financovaný USA, bezcitne odstraňuje obvinenia zo svojich vojnových zločinov a ťažkej humanitárnej krízy, ktorú vyvolali ich pokračujúce taktiky.
Je tento prezident Joe Biden tak morálne apatický k smrti, umieraniu a utrpeniu, že je jedna skupina dôležitejšia, významnejšia alebo „strategicky hodnotnejšia“ ako smrť inej skupiny ľudí? Kde je empatia a súcit? Kde sú slzy, ktoré by sa mali roniť všade naokolo? Kde je pobúrenie nielen pre obete zo 7. októbra, ale aj pre utrpenie Palestínčanov? Kde boli hlasy morálneho výpadku počas 75 rokov zhubného izraelského apartheidu alebo rokov zadržiavania, ktorému čelia obyvatelia Gazy?
Vyzývame prezidenta, politických vodcov v USA, svetových vodcov a všetkých ľudí, aby si nielen vážili životy ľudí zabitých v Izraeli, ale aj nevinných Palestínčanov zabitých izraelskou politikou od roku 1948, ktorá pokračuje aj v tejto chvíli v Gaze.
AUTORI: Rev. Graylan Scott Hagler poradca FOR-USA a zakladateľ a prezident Faith Strategies USA. Až do odchodu zo svojej pozície v roku 2022 bol Hagler hlavným ministrom v Plymouth Congregational United Church of Christ vo Washingtone, DC
Ariel Gold je výkonnou riaditeľkou Fellowship of Reconciliation – USA, najstaršej organizácie pre mier a spravodlivosť v USA. Predtým bola národnou spoluriaditeľkou CODEPINK, kde pomáhala riadiť koalíciu Mier na Ukrajine.
PREKLAD: ADAM WAGNER ZEM&VEK
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Rev. Graylan Scott Hagler a Ariel Gold: Where Are the Tears that Should be Cried All Around?, Common Dreams 06.11.2023 / Global Research 07.11.2023
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.