Vojna proti iným názorom

Add Comment

„Morálna“ a „etická“ substancia článku, ktorému sa venujem má svoje hlboké opodstatnenie a korene v doktríne takzvanej politickej korektnosti. Azda najlepšie ju definujú slová Davida Camerona, ktorý nedávno pred zhromaždením OSN vyhlásil, že „nenásilní extrémisti“ sú rovnako nebezpeční ako terorizmus a musia sa odstrániť za použitia všetkých prostriedkov, ktoré má vláda k dispozícii. Ako príklad takého extrémizmu, s ktorým je nutné zaobchádzať podobne ako s ISIS, zmieňoval Hľadačov pravdy o 11.9 a 7.7. Cameron oficiálne oznamuje plán na plnohodnotný útok na disidentské názory.

Začínal som mať zvláštny pocit, či nestrácame presvedčivosť, pretože ako povedal Oscar Wilde: vždy keď so mnou ľudia začínajú súhlasiť, je to signál, že niečo nerobím dobre.“ Našťastie pred pár dňami sa objavila ďalšia rozsiahla analýza, kde okrem iného stojí staré známe nabádanie na stiahnutie knihy Mlčanie a časopisu Zem & Vek z pultov kníhkupectiev. Analýzu od pána Ritomského v štýle diplomovej práce zdobia klasické morálno-pokrytecké výzvy:  „Kníhkupci a majitelia distribučných sieti by mali pochopiť svoju zodpovednosť za to, čo ponúkajú svojim zákazníkom a akým spôsobom to robia. Jedna vec je snažiť sa prinášať pestré spektrum názorov, iná vec je umiestňovať konšpiračné médium na privilegované miesto pri pokladni alebo vo svojom výklade. Ak je pre nich rozhodujúcou motiváciou zisk, zodpovední zákazníci im môžu pomôcť rozhodnúť sa správne – vhodným nástrojom je rozumne zacielený bojkot.“ Boj za odstránenie iných názorov riaditeľovi neziskovky nestačí a preto v tomto článku nepriamo nabáda na sledovanie členov redakcie (keďže ju dáva do súvislosti s extrémizmom). Píše: „Možnosti štátnych inštitúcii sú pri súboji s konšpiračnými teóriami limitované a mali by sa sústrediť najmä na monitorovanie skupín, ktoré inklinujú k násilným riešeniam a potlačovaniu práv iných.“ Verím, že takéto obskúrne inkvizičné snahy, ktoré nemajú absolútne nič spoločné so slobodou slova rýchlejšie zorientujú aj tých, čo ešte dodnes pochybujú o tom, či sa proti nám vedie tvrdý boj. Nedávna beseda v Podtatranskej knižnici opäť a znovu potvrdila obrovský záujem ľudí na celom Slovensku diskutovať bez cenzúry a obmedzení. Je to vďaka tomu, že boli spolu s nami vykázaní z priestoru verejnej diskusie v médiách. A vôbec sa im nečudujem, že si bránia médium, ktoré nemá v pozadí žiadnych biznismenov, záujmy politikov, neziskoviek, či inzerentov. Tá diera na trhu, o ktorej sa tak často hovorí v súvislosti s Mlčaním a mesačníkom Zem a Vek je v skutočnosti obrovskou dierou spôsobenou ponovembrovým obratom o 180 stupňov, ktorý z jednej modly vzápätí spravil druhú. Tú dieru vytvorili médiá unisono a nekriticky raziace oficiálnu politiku a ideológiu prozápadnej kultúry. Kto ju spochybňuje, je konšpirátor… Alebo ešte rafinovanejšie – biznismen s konšpiračnými teóriami. To, že chodíme po celom Slovensku a otvárame priestor na slobodné diskusie s ľuďmi je skutočnosť, že si ctíme slobodu slova a rôznorodosť názorov.

Z uvedeného článku vyberám jednotlivé pasáže, ku ktorým dávam svoje stanovisko:

Ritomský: „Oslavne napísaný článok o T. E. Rostasovi, ktorý sa nachvíľu objavil na podstránke SME redakcia rýchlo stiahla. Časopis.týždeň priniesol vo februárovom čísle tému pod názvom „Planéta Rostas“, v rámci ktorej autori poukázali nie len na Rostasov kult osobnosti, vedecké nezmysly, ktoré vo svojom časopise šíri, ale aj na politické dôsledky, ktoré môže priniesť rastúca popularita konšpiračných teórií.“

Rostas: Článok v SME napísala redaktorka, ktorá sa besedy moderovanej Vladom Vondrákom (bývalý moderátor správ STV) zúčastnila. Nenapísala nič iné, ako to, čo sa na besede dialo. Keďže svojimi slovami nepotvrdila obskúrnu tézu o našom konšpirátorsko-nacistickom razení, jej článok bol okamžite stiahnutý a šéfredaktor SME to hodnotil ako poľutovaniahodnú záležitosť. Bolo to to isté SME, ktoré niekoľkokrát po sebe podporovalo a propagovalo myšlienku stiahnutia knihy Mlčanie z predaja. Pokiaľ ide o týždenník .týždeň, dali sme šéfredaktorovi Hríbovi aj jeho zástupcovi Martinovi Hanusovi návrh: sadnime si k týmto témam za jeden stôl – ako redakcia Zem & Vek a .týždeň a uverejnime túto diskusiu v oboch periodikách. Náš návrh bol odignorovaný. Aj toto je obraz o novinárskej etike „štandardných médií“, ktoré oslavuje pán Ritomský.

Ritomský: „Z uvedeného by sa mohlo zdať, že Zem a Vek sa pohybuje niekde na okraji informačného priestoru, mimo vkusu slušnej spoločnosti. Tento dojem sa rozplynie v okamihu, keď vstúpite do niektorého z kníhkupectiev Panta Rhei.“

Rostas: Čo možno bohorovne označovať ako „vkus slušnej spoločnosti“? Knihu Georgea W. Busha „My decision point“, kde obhajuje waterboarding (mučenie topením)? Alebo Knihu o kundě a Knihu o čuráku, ktoré prezentuje aj kníhkupectvo „slušných ľudí“ – Artforum ako svoje perly ducha?

Ritomský: „Poprosil som o bližšie vysvetlenie zástupcu šéfredaktora SME Konštantína Cikovského. Ten na moju otázku odpovedal takto: „Pán Rostas opakovane propagoval a v pozitívnom zmysle opisoval rôzne teórie o sprisahaní mocných, za ktorými stojí nejaká židovská lobby. No ak by aj neboli v názoroch pána Rostasa prítomné podprahové útoky napríklad na Židov, je to typ manipulátora, ktorý je veľmi nebezpečný. Tak ako nenahovárame ľudí, aby brali drogy, pili alkohol, klamali, takisto im nemôžeme podsúvať konšpirácie ako normálny názor, ktorý treba v rámci plurality rešpektovať.“

Rostas: Je to presne naopak. Upozorňujem práve na zneužívanie židov niektorým extrémistickými sionistickými skupinami. Prinášam príbehy statočných židov ako napríklad príbeh rabína Weismandla, ktorý žiadal bombardovanie železníc, na ktorých transporty odvážali židov do koncentračných táborov. My na rozdiel od mainstreamu, ktorý na svojich inzertných plochách a v reklamnom priestore dáva zelenú alkoholu a farmakologickým drogám toto zásadne odmietame. K alkoholu a problematike alkoholizmu som sa venoval aj v Mlčaní.

Ritomský: „Po prelistovaní prvých čísel mi udrela do očí výrazná pro-Ruská  a proti-Západná orientácia. T.E.Rostas si podáva ruku s ruským veľvyslancom. Redakcia magazínu Zem a Vek sa svojou náklonnosťou k Rusku netají.“

Rostas: Ak by bol pán Ritomský dôslednejší, našiel by aj články, ktoré nevrhajú práve najpriaznivejšie svetlo na odhodlanie vojakov Červenej armády bojovať vo Veľkej vlasteneckej vojne. Kritika Západu je opodstatnená prinajmenšom preto, lebo vo všetkých iných médiách sú krvilačné vojny buď bagatelizované ako mierové misie, alebo sa nespomínajú vôbec. Tých dôvodov sú pochopiteľne stovky a my sa im na rozdiel od médií, ktoré platí druhá strana dôsledne venujeme. Dávame však priestor aj tejto druhej strane. Ako príklad uvediem rozhovor s izraelským veľvyslancom na Slovensku, pánom Alexandrom Ben-Zvi. Pôvodne na otázky, ktoré videl, prisľúbil odpovedať. Neskôr svoje stanovisko zmenil a rozhovor odmietol. Podobne odmietol pozvanie na diskusiu do divadla Malá scéna aj František Šebej od kolegu Jána Gaša: „S tým nacistickým niktošom sa nemám o čom baviť“.

Ritomský: „Útok na tretí sektor a občianske iniciatívy stojí za povšimnutie. Deje sa totiž presne v intenciách toho, ako sa v posledných rokoch správa k mimovládnym organizáciám Putin v Rusku, Lukašenko v Bielorusku a v posledných dňoch napríklad aj Orbán v Maďarsku. Posledný menovaný sa prihlásil vo svojom zásadnom prejave k budovaniu „neliberálnej demokracie“, ako vzor spomenul Rusko alebo Čínu a pred pár dňami zahájil kampaň proti mimovládnym organizáciam. Občiansky sektor označil za prekážku v dosiahnutí svojich cieľov, pričom jeho argumenty sa podobali ako vajce vajcu tým, ktoré sa snaží predostrieť svojim čitateľom Zem a Vek (presadzovanie zahraničných záujmov, vnášanie cudzorodých hodnôt, oslabovanie národa).“

Rostas: Žiaden útok na tretí sektor sa nekonal. My sme jasne a zrozumiteľne pomenovali to, odkiaľ, kam a prečo prúdia a prúdili peniaze do konkrétnych „neziskoviek“. A takto bolo každému jasné, koho záujmy v skutočnosti presadzujú. Mimochodom, je to presne to, čo nediplomaticky zverejnila aj diplomatka Victoria Nulandová, šéfka diplomatického odboru USA pre Ukrajinu: „Investovali sme viac ako 5 miliárd dolárov, aby sme pomohli Ukrajine, (…) aby Ukrajina mala takú budúcnosť, akú si sama zaslúži.“ A práve o takýchto „investíciách do našej budúcnosti“ sme písali a písať budeme.

Ritomský: „Vyvolávanie nenávisti v textoch časopisu Zem a Vek znepokojuje aj ďalšiu známu postavu medzi „hľadačmi alternatív“. Juraj Hipš je učiteľ a líder občianskeho združenia Živica. Z bratislavského paneláku sa presťahoval na lazy v Zaježovej, kde založil komunitné a vzdelávacie centrum,  rozbehol miestnu školu a naštartoval mnoho ďalších aktivít. Jedným z jeho posledných projektov je spustenie lokálnej meny Živec. Už roky sa zaoberá témami ako ochrana prírody, alternatívne spôsoby života, budovanie lokálnych komunít, ale aj duchovným hľadaním a spiritualitou. Opäť niečo, čo by sa autorom časopisu Zem a Vek mohlo hodiť do konceptu. Avšak ani tu by nepochodili. „Ochrana pitnej vody, starostlivosť o pôdu alebo hľadanie ekonomických alternatív skončia v časopise  Zem a Vek väčšinou pri hľadaní vinníka súčasného stavu. A tu človeka zamrazí. Až príliš to pripomína texty, aké mali v obľube nacisti alebo komunisti. Ponúkajú jednoduché riešenia a jasne označia tých, čo zlo spôsobujú – Židov, zlých kapitalistov, občianskych aktivistov…,“ hovorí Juraj Hipš.“

Rostas: S mnohými ľuďmi so Záježovej aktívne spolupracujeme a boli aj súčasťou Expedície Archa. Majú úplne odlišný názor ako pán Hipš, ktorého veľmi tvrdo kritizujú za rozvrat ich komunity a biznis s „alternatívou“, ktorú si na Záježovej sprivatizoval.

Ritomský: „To, že časopis poskytuje priestor ľuďom spochybňujúcim vedecké poznanie prípadne vyzdvihuje podivných liečiteľov, nie je ničím nezvyčajné. S podobnými praktikami sa dnes už môže človek stretnúť aj v mainstreamovejších médiách. Keď však časopis postaví do pozície autority človeka, ktorý otvorene nabáda ťažko chorých pacientov, aby odmietali odborne uznávané spôsoby liečby a ako alternatívu ponúka chemické bielidlo, vyvstáva oprávnená obava či už v hre nie je príliš veľa (zbytočné obete na ľudských životoch.)“

Rostas: Čo je vedecké poznanie? Že zem je plochá? Že je Zem stredom vesmíru? Že je azbest neškodný? Že lietadlo sa nikdy nemôže vzniesť, lebo je ťažšie ako vzduch? Že prítomnosť mimoriadne výbušnej látky nanotermit v budovách WTC je dôsledkom jej použitia v náterových látkach? Toto všetko boli alebo sú „vedecké“ argumenty. Odborne uznávané spôsoby liečby? Napríklad rakoviny? Lenže aj tu je problém. „Odborne uznávaný“ spôsob jej liečby – chemoterapiu, by drvivá väčšina uznávaných odborníkov a lekárov z Goodman Cancer Research Centre nikdy nepodstúpila ani neodporučila svojim najbližším. Extrémne nízku mieru úspešnosti tejto „odborne uznávanej“ liečby dokazujú čísla: len 2-4% percentá pacientov na ňu reagujú pozitívne… Naproti tomu prináša Zem & Vek množstvo dôkazov a výpovedí ľudí, ktorí sa z ťažkých ochorení dostali práve vďaka alternatívnym spôsobom liečby. Je to niečo zlé?

Ritomský: „Na otvorené výzvy k násiliu som pri čítaní časopisov Zem a Vek nenarazil, ale vo všetkých ostatných bodoch sa jeho obsah zhoduje s opísanými nebezpečenstvami. Definovanie nepriateľov, spochybňovanie občianskej spoločnosti a schopnosti občianskych aktivít presadiť pozitívne spoločenské zmeny (prostredníctvom útokov na tretí sektor a mimovládne organizácie), prehlbovanie nedôvery k zastupiteľskej demokracii, to všetko sa dá v článkoch časopisu Zem a Vek pomerne jasne identifikovať.“

Rostas: Opäť vedľa. Našou najväčšou ambíciou je sfunkčniť atrofujúci model pseudodemokracie zavedením sústavného referenda, ktoré je jediným a legitímnym nástrojom reálnej demokracie. Viackrát sme uverejnili občiansku výzvu „Memorandum slobodného občana“, ktoré veľmi jasne pomenúva témy, ktorými by sa občianska spoločnosť mala zaoberať.

Ritomský: „Ľuba Lacinová pri otázke o nebezpečenstve časopisu Zem a Vek pripomína, že ideálna predstava spoločnosti podľa autorov by bola zmesou kultu vodcu a tyranie väčšiny, do ktorej by podľa jej názoru pravdepodobne vyústila priama demokracia, tak ako si ju predstavuje kolektív okolo Rostasa. Nebezpečenstvo vidí práve v raste podpory pre takýto typ spoločnosti.“

Rostas: Tu sme azda pri jadre problému. Je označený ako „tyrania väčšiny“. Ako si môžeme tento pojem vyložiť? Ako spochybnenie jediného spravodlivého (hoci podobne ako samotný človek – nie úplne ideálneho) systému, kde má rozhodnutia väčšiny akceptovať menšina? Ide o spochybnenie esenciálnej podstaty demokracie a jej slobodných volieb a hlasovania? Ide o apologézu vládnutia menšinovej elity?

Ritomský: “Na skutočnosť, že nebezpečenstvo konšpiračných teórii nie je hypotetické, ale dôsledky už môžeme pozorovať v reálnom živote, upozorňuje Maroš Rudnay, keď hovorí: „Jeden zmanipulovaný výskum o očkovaní a dostatok konšpirátorov, ktorí sa toho chytia stačí na to, aby sa celým svetom začala šíriť nebezpečná vlna odmietania vakcín so všetkými následkami.“

Rostas: Problém je, že v dôsledku vakcín zomierajú deti. V dôsledku vakcín sa šíria zápalové ochorenia mozgu a mnohé autoimunitné choroby. Máme bez obáv a pochybností slepo prijímať všetko, čo nám odborníci servírujú ako zaručene nezávadné, nemajú mať rodičia právo rozhodnúť sa sami na základe neskreslených informácií?

Celkom na záver:

Pochybovanie patrí k základom mentálnej výbavy každého premýšľajúceho jednotlivca. Máme právo pochybovať a vytvárať si vlastný úsudok. Máme právo pozerať sa na udalosti a súvislosti z viacerých uhlov, nielen z tej perspektívy, akú nám nekriticky podsúvajú médiá hlavného prúdu. Mám v živej pamäti, ako George W.Bush na tlačovej konferencii pri svojom odchode z prezidentského úradu cynicky komentoval fotografie zo zákulisia, na ktorých sa skláňa pod písací stôl: „Kde len sú tie iracké zbrane hromadného ničenia?“ My dnes vieme, že žiadne také zbrane sa nenašli, no krutá vojna so státisícami ľudských obetí sa odohrala -práve preto, že v úvahu neboli vzaté žiadne pochybnosti…

Ľudia, ktorí vnímajú demokraciu a referendum ako „tyraniu väčšiny“ si verejný priestor v médiách a kultúrnych inštitúciách už zvykli vnímať ako svoj a všetkých s iným názorom ako má táto „intelektuálna elita“ posielajú debatovať z „ich“ priestoru do pubov pre lúzu. Ani nevedia, ako veľmi sa mýlia. Avšak aj napriek tomu alebo práve preto nás môžu pokojne lúzou nazývať. Boli to barbari, vďaka ktorým padlo impérium Ríma…

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis