Voľby na Ukrajine – naozaj úspech proeurópskych strán?

Ukrajinské voľby budili v Európe dosť veľkú pozornosť. Ich výsledok bol vnímaný rôzne. Niektoré slovenské médiá písali nadšene o úspechu proeurópskych strán. Uvádzali sa % strán, pričom niektorí novinári ako aj politici zjavne nepoznali ukrajinský volebný systém.

Volebný systém na Ukrajine je iný ako na Slovensku, je zmiešaný. Len polovica zo 450 poslancov je volená pomerným systémom zo straníckych kandidátiek. Podmienkou pre vstup strany do parlamentu cez stranícku kandidátku je dosiahnutie minimálne 5% odovzdaných hlasov.

Druhá polovica poslancov je volená väčšinovým systémom v jednomandátových obvodoch.

Pod vplyvom aktuálnej situácie však nebudú zvolení poslanci za obvody na Kryme a v Novorusku. Počet zvolených poslancov parlamentu sa podľa ústrednej volebnej komisie odhaduje na 424 poslancov (nám vyšlo 422).

Výsledky volieb:

Účasť 52,42%

Neoficiálne výsledky po sčítaní 99.67 % hlasov podľa centrálnej volebnej komisie:

Voľby boli sklamaním pre nacionalistické strany Sloboda (4,71 %) a Pravý sektor (1,80 %). Tie doplatili na to, že nepostavili spoločnú kandidátku. Okrem toho starosta Ľvova Andrij Sadovyj angažoval na svojej kandidátke niekoľkých vojenských veliteľov ukrajinských jednotiek, čím stiahol časť radikálnych voličov k sebe.

V jednomandátových obvodoch to vyzerá nasledovne:

Jednomandátové obvody zmazali víťazstvo Ľudového frontu premiéra Jaceňuka a pravdepodobným víťazom volieb je Blok Petra Porošenka. Situáciu môžu zamiešať nezávislí. Zbežný pohľad na mená nezávislých poslancov naznačuje, že sa pravdepodobne poväčšine jedná o zástupcov oligarchických štruktúr.

Pravý sektor má jedného poslanca a je ním jeho vodca Dmitro Jaroš, ktorý uspel v obvode č. 39 v Dnepropetrovskej oblasti. Cenou útechy pre nacionalistickú Slobodu je 6 poslancov z jednomandátových obvodov. Každopádne v Pravom sektore aj v Slobode si pravdepodobne položia otázku „kde udelali soudruzi z NDR chybu“.

Nie je však namieste sa tešiť z neúspechu radikálnej časti politického spektra v týchto voľbách. Je tu ešte Radikálna strana Olega Ljaška. Navyše následníkom ideí (aj zločinov) banderovcov môže byť ktokoľvek z poslancov, bez ohľadu na to, za akú stranu kandidoval. Neobjektívny pohľad na históriu a s ním spojené stanoviská (na Slovensku trestné) zasahujú široké spektrum ukrajinskej politiky a zďaleka nie sú problémom len Pravého sektoru alebo Slobody. Zatiaľ sa EU politici tvária, že sa nič nedeje, servilné médiá píšu o protiputinovských vlastencoch. Skôr či neskôr sa politická situácia na Ukrajine vymkne západu spod kontroly. Podobne ako v Sýrii.

Volebná účasť naznačuje, že podpora novej vlády nebude ani zďaleka veľká. Navyše účasť na východe Ukrajiny, na území v správe Kyjeva bola naozaj slabá a aj pri tej tam víťazil proruský Opozičný blok. Ukrajina je rozdelená tak, ako už dávno nebola.

Ukrajinci navyše neveria v to, že voľby neboli zmanipulované. Stúpenci strany Sloboda už demonštrujú v Kyjeve proti sfalšovaniu volieb. K novému Majdanu celkovo nie je ďaleko. Ukrajina je na hrane krachu a EU ťažko hľadá zdroje, aby ho odvrátila.

Vo všeobecnosti sa očakáva silný útok ukrajinských síl na Doneck a Lugansk s tým, že nová vláda v Kyjeve ešte raz skúsi dobyť 2 východné provincie. Pri súčasnom stave ukrajinských síl a hospodárstva je to veľmi riskantná hra.

Situáciu Kyjevu komplikujú víkendové voľby v Novorossiji (Doneck a Lugansk). Reakcia EU na tieto voľby je zjavne nervózna. A nie bez dôvodu. Výsledky volieb sa chystá uznať Rusko, čo znamená, že Novorossijské orgány sa stanú pre Rusko plnohodnotným partnerom. Následne môže Novorossija s Ruskom uzatvárať hospodárske dohody a profitovať z nich. Ak by na ostatnej Ukrajine prepukla dramatická hospodárska kríza (zima a hlad) a v Novorossiji by tamojšia moc vďaka kontaktom na Rusko zvládala situáciu o poznanie lepšie, nastal by veľký tlak v iných regiónoch opustiť Ukrajinu a pridať sa k Novorossiji. Táto skutočnosť môže prinútiť novú vládu a prezidenta Porošenka k riskantným ťahom.