Vojenská intervencia Ruskej federácie na Ukrajine vyniesla na titulné strany západných mienkotvorných médií herca, ktorý sa stal prezidentom, a to takým asertívnym, že prostredníctvom telemostov poúča politické špičky západného spoločenstva, a to ho odmeňuje oddaným potleskom. Transatlantický civilizačný okruh sa takto pokorne naposledy skláňal pred hercom, ktorému sa navonok pripisovala rola pokoriteľa sovietskeho impéria. Zdá sa, že po štyroch dekádach nahradil hollywoodskeho herca Ronalda Reagana v úlohe hlavného svetového rusobijcu ukrajinský televízny zabávač Volodymyr Zelenskyj.
Prečo sa stal zabávačom
Televíznym zabávačom býval svojho času aj bývalý americký prezident Donald Trump, ale ten venoval viac času a energie vedeniu vojen s domácimi médiami hlavného prúdu ako vedeniu studenej vojny s Ruskom. So Zelenským sa letmo poznal, ale nepovažoval ho za viac než bábku, akých má americká superveľmoc v službách desiatky a vymieňa ich na čele vazalských štátov, kedykoľvek to uzná za vhodné.
I Zelenského predchodca v prezidentskom kresle Petro Porošenko bol takouto marionetkou. Keď Washingtonu doslúžila, prenechal ju napospas domácim supom, t. j. klanom, aby ho – dolárového miliardára – nemilosrdne ošklbali. Na webovej stránke Bezpečnostnej služby Ukrajiny sa dodnes nachádza oznámenie z 20. decembra o podozrení, že Porošenko sa ako hlava štátu dopustil vlastizrady a podpory činnosti teroristických organizácií.
Zelenskému musí prechádzať mráz po chrbte pri predstave, že garnitúra, ktorá skôr či neskôr vystrieda tú jeho, by aj proti nemu vykonštruovala obvinenie, že sa spriahol s teroristickými organizáciami, keby otvoril rýdzo obchodné rokovania so separatistickými republikami – Doneckou a Luhanskou – na Donbase. Porošenko sa podľa súčasných mocipánov v Kyjeve dopustil zradnej chyby, že chcel nahradiť dovoz uhlia z Juhoafrickej republiky jeho nákupom z týchto republík. Podľa Kyjeva paktoval s teroristickými organizáciami. Zelenskyj si z toho berie poučenie, že akékoľvek handlovanie s ruskými odpadlíckymi oblasťami by mu mohlo zlomiť krk.
Sám je pritom rodákom z prevažne priemyselnej metropoly Krivoj Rog (dnes Kryvyj Rih), kde v časoch jeho mladosti prevládala ruština a bola i jeho materským jazykom. Ukrajinčinu sa doučil neskôr, v dospelom veku, a dodnes do nej vplieta rusizmy. Narodil sa 25. januára 1978 v intelektuálskej rodine ako jedináčik, do ktorého rodičia vkladali nádeje, že vynikne v ľubovoľnom odbore, ktorý vyštuduje. Jeho matka bola inžinierkou a jeho otec, profesor Oleksandr Zelenskyj, bol vedúcim katedry informatiky a informačných technológií na Krivorožskom ekonomickom inštitúte. V ukrajinčine má v súčasnosti názov Štátna univerzita ekonomiky a techniky. Na jej akademickej pôde nadobudol vysokoškolské vzdelanie Volodymyr i jeho budúca manželka Olena.
Ale vráťme sa k jeho detstvu, počas ktorého strávil štyri roky v Mongolsku. Jeho otca tam vyslali ako odborníka na rozšírenia banského komplexu v meste Erdenete. V Mongolsku, ktoré bolo blízkym spojencom Sovietskeho zväzu, založili toto mesto na podnet Moskvy zo strategických dôvodov, keď tam objavili najväčšie nálezisko medenej rudy v Ázii a popri tom aj ložiská molybdénovej rudy. V polovici 80. rokov tvorili pracovné skupiny zo ZSSR viac ako polovicu obyvateľstva mestečka. Volodymyr bol neposedným a energiou sršiacim chlapcom a v cudzorodom prostredí sa cítil ako spútaný. Túžil po spoznávaní cudzích krajín, ale nie takých fádnych a riedko osídlených pustatín ako Mongolsko. Priťahoval ho západný svet a vzrušovali predstavy o príležitostiach, ktoré ponúkal. Ako 16-ročný úspešne absolvoval štandardizované skúšky z angličtiny ako cudzieho jazyka TOEFL a získal štipendium na štúdium v Izraeli. Jeho otec však trval na tom, aby stredoškolské štúdium v Krivom Rogu neprerušoval.
Rozhodnutie talentovaného syna, ktorý zahodil lukratívnu príležitosť a poslúchol svojho otca, nezostalo v polovici 90. rokov za hranicami Ukrajiny nepovšimnuté. Mladučkú štátnu samostatnosť Ukrajine pomáhali „rozvíjať“ a úskalia tzv. reformného úsilia „prekonávať“ expertné skupiny financované angloamerickým kapitálom. Ten koordinoval vnútorný rozklad všetkých postsovietskych štátov. Sprevádzala ho sociálno-inžinierska indoktrinácia obyvateľstva, aby odovzdane znášalo lúpenie národného bohatstva prostredníctvom divokej privatizácie a formovanie domácej oligarchie.
Rodičia dospievajúceho Volodymyra patrili v tých dobách k úzkemu kruhu technickej inteligencie, ktorá neemigrovala za vyššími zárobkami a lepším vedeckým uplatnením na Západ alebo do Izraela. O to viac si ich cenila nová oligarchia a zasväcovala ich do svojich podnikateľských projektov. Krivoj Rog, poukrajinčený na Kryvyj Rih, ostal strediskom krivorožskej železnorudnej panvy, známej aj ako Kryvbas. Blízkosť s názvom neďaleko ležiacej uhoľnej panvy a priemyselnej oblasti Donbasu svedčí o tom, že už po desaťročia tvoria integrálny celok a kľúčovú zložku ťažkého priemyslu Ukrajiny.
Profesor Zelenskyj bol v 90. rokoch renomovanou vedeckou kapacitou. Poskytoval konzultácie zahraničným investorom a jeho konexie sa neobmedzovali iba na sféru metalurgie a energetiky. Bol oboznámený s projektmi dlhodobých premien potrebných na uskutočnenie privatizácie všetkých planetárnych zdrojov. Je rozvrhnutá na dve až tri generácie s chronometrom spusteným pádom železnej opony pred 33 rokmi.
Koncepcia presunu všetkých druhov bohatstva národných štátov pod nadnárodnú riadiacu správu pripadala začiatkom 90. rokov všetkým vekovým kategóriám Ukrajincov, Rusov, ale aj Poliakov, Slovákov, Čechov atď. ako nepredstaviteľná – až na jednu výnimku. Názory na globálnu správu planetárnych zdrojov ešte nemala sformované najmladšia generácia – a tu vstupovali do hry vybraní „influenceri“ kalibru Volodymyra Zelenského.
Pripomeňme si zlomové momenty jeho života, ako ich výstižne opisuje Wikipédia: „V sedemnástich rokoch sa prvýkrát zúčastnil televíznej humoristické súťaže KVN, populárnej v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. V roku 1997 v súťaži KVN zvíťazil.“ Znamená to, že svoj mimoriadny talent preukázal v roku 1995 a o dva roky neskôr ho triumfálne potvrdil. V čom spočíva podstata súťaže? KVN – Klub vtipných a pohotových – je televízna humoristická súťaž, v ktorej rôzne tímy (zo školských zariadení, vysokých škôl, podnikov, miest atď.) súťažia vo vtipných odpovediach na otázky, improvizáciách na zadané témy a predvádzajú scénky, ktoré si vopred pripravili. Miera ideologicky rozvratného potenciálu hry závisí od stanovenia hraníc pre rozsah improvizačného voľnomyšlienkarstva. Niektoré tematické okruhy ostávajú trvale tabuizované, iné sa kalibrujú podľa potrieb sponzorov. Masová obec televíznych divákov nepozná zákulisné manévre a rada sa dáva strhávať dôvtipnosťou a podrezaným jazykom súťažiacich.
Showbiznis ako nástroj
Britká výrečnosť, ktorou Volodymyr všetkých oslnil v roku 1995, mu nestúpla do hlavy a rozhodol sa zdokonaľovať ju na vysokej škole. Nevybral si však štúdium herectva, ale práva, a to na už spomínanej domácej univerzite v Krivom Rogu.
AUTOR: Patrik Sloboda
