Vstali noví BOĽŠEVÍCI

História sa opakuje. Komunistický funkcionár Antonín Zápotocký napísal svojho času knihu s prorockým názvom Vstanou noví bojovníci. To proroctvo sa napĺňa (hoci inak, ako si Zápotocký predstavoval) v týchto dňoch. Dejiny sa na časovej osi posúvajú v stúpajúcej  špirále, a tak sa po čase ľudstvo nevyhnutne ocitá na tom istom mieste, len o jeden závit vyššie. Tak sa dnes vrátili boľševici. Len sa inak volajú. Namiesto marxizmu je tu neoliberalizmus. Ale tá podoba!

OPÄŤ „RAJ NA ZEMI“?

Marxizmus aj po páde svojej komunistickej verzie celý čas až dodnes vegetoval na amerických univerzitách. A učené hlavy tam hútali, ako by prezliekli do iného kabáta už raz praxou skompromitovanú teóriu. Argumentovali obvyklou floskulou, že teória bola správna, to len prax zlyhala. Poukazovali na sovietsky model deformovaný Stalinom, extrémny v rukách Pol Pota a ignorujú dodnes funkčné verzie v Číne a Vietname. Hlavne však počítajú s obmenou generácií a z toho vyplývajúcou stratou historickej pamäte. Preto tak nenávidia seniorov, čo si toľko pamätajú. Veď aj komunizmus bol „mladosťou ľudstva“. V týchto dňoch nemecký parlament odsúhlasil volebné právo 16-ročným?! Komsomolci majú zelenú.

Základným problémom novodobých boľševikov je, že marxizmus sa obracal na proletariát, ktorý dnes už v pôvodnej podobe neexistuje. A tak ako komunisti boli odporcami cirkvi, ale prebrali viaceré jej mechanizmy (pastierske listy, sebakritiku, centralizmus moci atď.), ani neo-liberálne centrály neprišli s ničím novým. Názorným príkladom sú teórie nimi zbožňovaného Klausa Schwaba, za ktorým chodí novodobá svetová elita do Davosu ako do Mekky, klaňať sa novej modle. Tá je ale falošná, Schwab je post-marxistický epigón, ktorý omieľa tie isté boľševické fantazmagórie o „raji na zemi“. Veď to porovnajme:

Začalo to feminizmom vyfabrikovaným v USA radikálnymi lesbičkami, ktorých prvotnou príručkou bol Engelsov spisok Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu s jeho vynálezom antagonizmu matriarchátu a patriarchátu. Výplod naturščika Engelsa nemá, pochopiteľne, žiadny vedecký ani historický základ. Je to ideologická konštrukcia a feministky s ňou prebrali aj komunistický militantný slovník, keď vyhlásili „vojnu pohlaví“.

Likvidácia klasickej rodiny má ten istý zdroj. Podľa marxizmu mal starostlivosť o rodinu prebrať štát, aby ženy mohli byť naplno zapriahnuté do masovej výroby. Celý ten experiment sme si tu po roku 1948 vyskúšali od dojčeneckých jaslí až po štátnu organizáciu „Oslobodená domácnosť“ (mala zabezpečovať na objednávku poriadok v domácnostiach). No zoči-voči realite, ale hlavne biologickej podstate ľudského rodu, sa tento experiment dokonale zdiskreditoval a vtedajší komunisti ho v tichosti opustili.

Schwabom proklamovaný Veľký reset je len intelektuálna napodobenina komunistickej svetovej revolúcie, ktorej sa sami komunisti vzdali, keď si uvedomili nemožnosť jej realizácie z jedného centra pri enormnej rôznorodosti sveta. Bruselskými papalášmi, na čele s pani Leyenovou, propagovaný model euroobčana (čomu má napomôcť masová migrácia, keďže prišelci nebudú mať žiadnu historickú pamäť konkrétnej európskej krajiny, ale len ich závislosť na Bruselom za naše peniaze rozdávané euro-dávky na prežitie) je predsa len inak prekabátený komunistický internacionalizmus s cieľom stvoriť „sovietskeho človeka“.

Cieľ Veľkého resetu, aby nikto nič nevlastnil a všetkých to vraj urobí šťastnými, je len modifikovaná komunistická myšlienka o spoločnom vlastníctve (pamätníci si ešte spomenú, že po roku 1948 komunisti u nás pôvodne zakazovali dokonca aj vlastnenie bytov atď).

Paušálny príjem bez nutnosti si ho odpracovať nie je nič iné, než komunistické heslo „každému podľa jeho potrieb“. Spoločnosť bez peňazí? Ale veď to podľa marxistického vzoru vyskúšal už Pol Pot v Kambodži za cenu vyvražďovania obyvateľstva, ktoré to akosi nechcelo pochopiť. A prví na rane popráv v mene „obecného blaha“ boli vzdelanci.

Všetky tieto komunistické experimenty, ktoré namiesto sľubovaného raja na zemi priniesli peklo na zemi, vykonávali už vtedy príhodne nazvaní „inžinieri ľudských duší“.

Schwab a jemu podobní neoliberálni postmarxisti sú novodobí „inžinieri ľudských duší“, ktorí dúfajú, že tieto šialené teórie realizujú vďaka technológiám na ovládanie ľudí.

Tomu slúži aj umelo vyvolávaná hystéria o takzvanom globálnom oteplení, ktorá, tak ako to bolo v prípade covid-pandémie, odporuje základným postulátom nášho poznania a toto znásilnenie faktov má za účel dostať obyvateľstvo pod touto falošnou zámienkou pod kontrolu z pocitu kolektívnej viny. Z tej im dá rozhrešenie práve tá neo-liberálna kamarila, čo tú vinu umelo vyvolala. Poslušnosť sa potom kontroluje slepým nasledovaním „záchranných riešení“ na príklade elektro-debility a iných „Green Deal“ absurdít. Kto uverí tomu, že nás ohrozujú „kravské prdy“, ten sa už podriadi akýmkoľvek ich budúcim manipuláciám. Práve provokáciou zdravého rozumu teóriou o „kravských prdoch“ (u nás je oduševneným hlásateľom tejto absurdity prof. Lapin) skúšajú, nakoľko je populácia západných krajín už zrelá na ďalšie boľševické experimenty. Vynucovanie si neutrálnej, či dokonca nulovej uhlíkovej stopy je popretím evidentného faktu, že bez uhlíka v ovzduší by rastliny neboli schopné fotosyntézy a bez nich by život na Zemi zanikol. Práve to ale novodobí boľševici ako Leyenová a jej kamarila v Bruseli požadujú ako svoju prioritu, ktorou držia masy Európanov v stave „kolektívnej viny“ za nesplnenie absurdnej úlohy pripraviť rastliny o život. Nič nové, veď starí boľševici takisto prenasledovali „zhubný mendelizmus-morganizmus“, teda autorov vedeckých objavov (jeden o dedičnosti, druhý o ich prenose chromozómami) a ich nasledovníkov, ktorí ich usvedčovali z biologických zverstiev, ktoré páchali ako totálni amatéri.

Komunistami vytúženú úplnú kontrolu obyvateľstva má zabezpečiť scanovanie tvárí, ktoré sa už realizuje predbežne na letiskách pod zámienkou boja proti terorizmu. Historický neúspech marxistických ideologických školení majú nahradiť smart-technológie. Spoločnosť bez peňazí sa chystajú realizovať digitálnou menou. Cez ňu už nebude problémom prídel paušálneho príjmu tým poslušným. A nemýľme sa. Väčšina ľudí chce byť poslušná. Volá sa to „láska k diktatúre“.

AKO NA TO

Novodobí „inžinieri ľudských duší“, samozrejme, vedia o odpore más voči takýmto experimentom, a tak ako ich boľševické vzory, spoliehajú sa na masové vymývanie mozgov globálnymi médiami, ktoré ovládajú. Preto sa tiež obávajú sociálnych sietí, ktoré sú posledným útočiskom demokracie. V rozpore s ľudskými právami tu preto zavádzajú cenzúru. Tú má opäť zabezpečiť kontrola „inteligentnými“ automatmi, čo vedie k absurditám (napríklad tlačová agentúra TASR má problém uverejniť aktuálne fotografie, keďže ich bez zdôvodnenia kdesi akýsi automat blokuje – to je dnešná realita!).

Cenzúru si v USA vyskúšali už metódou „politickej korektnosti“, ktorú rozvrátila až Trumpova prezidentská kampaň. Úplné ovládnutie ľudskej mysle plánuje Schwab a jeho zbožňovatelia cez čipovanie ľudských bytostí, čo si vyskúšali už na ich psích spoločníkoch. A šokujúce je, že táto nehumánna frankenštajnovská myšlienka nenaráža medzi euroatlantickými elitami na žiadny viditeľný odpor. Schwabom, Sorošom a spol. vyškolení novodobí boľševici obsadili väčšinu rozhodujúcich pozícií v západných vládach i nadnárodných inštitúciách Západu. Tak aký odpor?

Medzistupňom k ovládnutiu obetí týchto neoliberálnych experimentov je autonómne riadenie áut a smart technológie, ktoré v realite vedú k tomu, že občan je vlastne v rukách automatov, ktoré sa však rozhodujú aj proti jeho vôli až po navedenie autonómneho vozidla k smrteľnej havárii (viď koniec prvého propagátora takýchto áut pod kolesami nečakane odbočujúceho kamióna, čo automat nedokázal vyhodnotiť).

Býva pravidlom, že epigóni chcú do teórií, ktoré kopírujú, vniesť aj svoju originálnu myšlienku. Od Schwaba sme sa tak dočkali toho čipovania a nápadu privilegovania „zlatej miliardy“, čo v skutočnosti znamená vyvraždenie tých zvyšných, čo do nej v euroatlantickej zóne nepatria. Zrejme tomu mala napomôcť aj doznievajúca pandémia, ale tí, čo ju spustili, musia byť z výsledku sklamaní. Redukcia populácie zasiahla totiž hlavne tú vyvolenú „zlatú miliardu“. Že je to obludne nehumánne? No a počuli ste za posledné desaťročie, že by sa slovo humanizmus objavilo v oficiálnych médiách? Veď už aj slovo mier je (aspoň u nás za vlády plagiátorov a mafiána) policajne zakázané!

Neoliberálnymi prorokmi požadovanú redukciu svetovej populácie sa pokúšajú zabezpečiť absurdným privilegovaním slepých uličiek ľudskej reprodukcie – až po absurdné mätenie definície dvoch základných pohlaví a fabrikáciu absurdity, podľa ktorej budú gejovia rodiť. To, že si kupujú deti ako hračky, totiž naráža na prirodzený odpor občanov, ktorým ešte nevymyli mozgy kompletne.

Marxistický pôvod svetovládnych fantazmagórií neoliberalizmu  dosvedčuje aj fakt, že podobnou stopou idú už aj čínski komunisti. Plošná kontrola obyvateľstva pomocou identifikácie jednotlivcov aj v dave cez počítačové „portréty“ má u nich už svoje technologické riešenia. Výsledkom má byť všeobecné trestanie, či naopak odmeňovanie cez neposkytovanie bankových úverov, nemožnosť mať bankový účet, či nemožnosť vycestovať. Veď si to už odskúšali na omnoho drastickejšom odoprení zdravotných služieb a možnosti vzdelania pre tých, čo sa ilegálne prisťahovali do čínskych megamiest, pracujú tam načierno a žijú aj ako rodiny fakticky v sociálnom podzemí.

NÁDEJ HISTORICKÉHO OPTIMIZMU

Všetky tieto šialené „schwabovsko-sorošovské“ plány znejú hrozivo. Netreba sa však báť. V časopiseckom rozhovore s básnikom a imunológom Miroslavom Holubom sme sa už pred tromi desaťročiami zhodli, že každý takýto technický Golem má tendenciu ovládnuť svet. Ale časom, pod tlakom reálnych limitov, skrotne. Tak ako s nástupom rozhlasu nezanikli divadlá a s nástupom biografu nezaniklo rádio, tak ani elektronická forma literatúry nevytlačí printovú a technológia ovládania más narazí práve na tú masovosť. Nie nadarmo skutoční humanisti vzývali diverzitu podľa vzoru Prírody, ktorá sa tým chráni pred akýmikoľvek extrémami. Tento svet je príliš veľký a diverzifikovaný, takže obludné frankenštajnovské plány ho nemôžu celý ovládnuť. Možno uspejú v západnej civilizácii, ktorá trpí flagelantstvom. Je to sebabičovanie, ktoré nám predviedla nedávno zrejme opitá Cigániková v diskusnej relácii na TA3, keď všetkých obyvateľov Slovenska, vrátane nemluvniat a nevládnych starcov, obvinila zo  spoluviny za žiarlivostnú tragédiu na Zámockej ulici (mimochodom, zdá sa, že isté politické kruhy privítali zrejme falošne spotvorený digitálny obraz strelca na údajného „teroristu“, čo odporuje skutku i tomu, ako čudne skončil možno nie vlastnou rukou). Ďalším príznakom vážne spoločenskej choroby je západný fetiš utrpenia, keď sa určité médiá priam ako hyeny zameriavajú na okrajové spoločenské javy nevyliečiteľne chorých, čím odkláňajú spoločenskú pozornosť od mladých, nádejných a talentovaných členov tejto spoločnosti. Do tretice, táto spoločnosť sa aj v minulosti posunula k dekadencii, ktorou sa vyznačoval napríklad Berlín (so zvrátenými verejnými sexuálnymi praktikami na miestnych pofidérnych scénach, dnes napodobované obscénnymi gay-parade), kým neprišiel Hitler.

Neprajme si žiadnu diktátorskú odozvu na zvrátené neoliberálne experimenty. Chlieb sa momentálne láme práve v USA a práve tak, ako opakované neúspešné vzbury (v roku 1953, 1956, 1969, 1981 až po rok 1989) nahlodali nadvládu Sovietskeho impéria tak, že sa rozpadol na prvý pohľad sám, tak aj zaoceánskej „Ríši zla“ už zvoní umieračik potom, čo od 2. svetovej vojny za sebou zanechala už milióny nevinných obetí jej agresií za účelom zisku z dnes už jediného biznisu, ktorý USA vyváža do celého sveta – biznisu zabíjania.

Je tu predsa historický optimizmus, že každé zlo raz padne. Ani Sovietska ríša s jej satelitmi nepadla hneď a stálo to mnoho obetí. Aj washingtonská „Ríša zla“ raz padne. Dobro predsa zvíťazí. Len sa toho dožiť…

AUTOR: Gustáv Murín

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.