Vojensko-priemyselnému komplexu Západu a jastrabom vo Washingtone začína svitať nádej, že Severoatlantická aliancia konečne bude môcť rozšíriť členskú základňu aj o neutrálne Fínsko a Švédsko.
Ruská vojenská operácia na Ukrajine rúca všetky psychologické zábrany politickej a mediálnej scény v oboch škandinávskych krajinách, aby rozvinula netypicky otvorenú kampaň za vstup do NATO. Kremľu pripisuje agresívne zámery voči východným susedom Ruska prinajmenej od pripojenia Krymu k Ruskej federácii v marci 2014. Obyvateľstvo oboch severoeurópskych štátoch prestáva po ôsmich rokoch strašenia ruským medveďom namietať proti tvrdeniam, že pod transatlantickým dáždnikom bude lepšie chránené.
Blokáda fatálne lákavá
Proaliančný politický marketing je v päťapolmiliónovom Fínsku a v takmer dvojnásobne ľudnatom Švédsku neúprosný a nástojčivý, ale nie nový. Prebiehal už pred pádom železnej opony. Počas štyroch dekád jej existencie krajina tisícich jazier udržiavala užšie vzťahy so Sovietskym zväzom než Švédsko a v zahraničných vzťahoch nepodnikala nič, čím by mohla podráždiť veľmocenského suseda. Počas tohto dlhého obdobia sa v Helsinkách vystriedalo viacero vládnucich garnitúr a nech už si stanovovali akékoľvek programové ciele, žiadna sa výraznejšie neodchýlila od ústretovej línie voči Moskve. Dostala pomenovanie finlandizácia a zabetónovala Fínsko do pozície štá??- tu s obmedzenou zvrchovanosťou. Wikipédia približuje takúto až prílišnú blízkosť slovami: „Fínsko si počas studenej vojny uchovalo demokratickú ústavu a slobodný trh. Zmluvy so Sovietskym zväzom z rokov 1947 a 1948 obsahovali aj záväzky a obmedzenia, ako aj územné ústupky Fínska.
Obe zmluvy
Fínsko po rozpade ZSSR prehlásilo za neplatné. Hranice sa však nezmenili.“ Poznámka internetovej encyklopédie, že hranice sa nezmenili, naznačuje, že Helsinki sa nedomáhali ich revízie. Oficiálne sa na to, samozrejme, neodhodlali, čo však neznamená, že sa nezačnú. Sovietsky zväz nebýval vždy jednosmerne expanzívny. V roku 1956 vrátil Fínsku územie na polostrove Porkkala vo Fínskom zálive, hoci ho mal v prenájme (vynútenom) od septembra 1944 na 50 rokov. Udržiaval tam vojenskú námornú základňu, ktorú prevzali ozbrojené sily Fínska. I Wikipédia pripúšťa, že mala značnú strategickú hodnotu. V polovici 20. storočia mala Porkkala 20 km západne od Helsiniek veľký strategický význam, pretože pobrežné delostrelectvo na nej mohlo dostreliť až do polovice Fínskeho zálivu. Kontrola Porkkaly spolu s kontrolou estónskeho brehu Fínskeho zálivu umožňovala blokovať prístup do Leningradu z Baltského mora. Súčasne bola v dostrele diel od Helsiniek, hlavného mesta Fínska, a umožňovala tak svojmu držiteľovi vyvíjať nátlak na Fínsko. Prenesme sa do súčasnosti a skúsme sa zamyslieť, ako by ruská generalita vnímala túto fínsku základňu, keby neutrálne Fínsko vstúpilo do NATO. Považovala by to za bezpečnostnú hrozbu a zaradila by ho na zoznam cieľov určených na raketovú likvidáciu. Ruskému generálnemu štábu beztak robí mnoho starosti zvyšovanie vojenských kapacít NATO na estónskom pobreží Fínskeho zálivu. Táto oblasť východnej časti Baltského mora si zaslúži mimoriadnu pozornosť. Stačí vymenovať najznámejšie mestá na pobreží zálivu: Rusku patrí Petrohrad a Vyborg, Estónsko tam má hlavné mesto Tallin a Fínsko svoju metropolu Helsinki, ako i 50-tisícové prístavné mesto Kotka. Tá tvorí so susednou Haminou a ďalšími štyrmi mestečkami subregión Kotka – Hamina, ktorý sa dosiaľ snažil prilákať investičný kapitál na rozvoj najmä turistiky. Tá však vzhľadom na koronavírusový útlm už dva roky viazne. Vojna na Ukrajine zrejme zmrazí turistické styky s klientelou v Rusku a odvetvím s najsľubnejším rastovým potenciálom sa pravdepodobne stane zbrojárstvo. Ruská federácia má s Fínskom hranicu s celkovou dĺžkou bezmála 1300 kilometrov. Predeľuje z juhu na sever pravú časť Škandinávskeho polostrova, a ten má z vojenského hľadiska jednu z dvoch strategicky ťažiskových lokalít práve vo Fínskom zálive. Je len 70 až 130 kilometrov široký, veľmi plytký a tiahne sa do dĺžky 400 kilometrov. V jeho východnom výbežku nájdeme hospodársky, obchodne, dopravne, logisticky a vojensko-strategicky nenahraditeľnú, takmer šesťmiliónovú aglomeráciu Petrohradu.
AUTOR: Patrik Sloboda
