Nedávno sa na Slovensku robil prieskum na tému, či by šli ľudia brániť vlasť. Otázka znela: „Ak by bola na Slovensku vojna, boli by ste ochotní bojovať za svoju krajinu?“ Čo sa týka mužov, brániť Slovensko by bolo ochotných 33,5 % z nich, 39,6 % uviedlo, že by nebolo ochotných bojovať za svoju vlasť. Zvyšok nevedel zaujať k otázke jednoznačné stanovisko.
Komentáre mainstreamových médií boli voči týmto výsledkom a občanom dosť znevažujúce. Nikto z nich sa nezamyslel, prečo je to tak. Pritom tieto výsledky nie sú podľa niektorých mainstreamových médií vôbec šokujúce, ale výsledkom politiky súčasnej vlády. Nepochybujeme o tom, že občania Slovenska napriek tomu, že sú mierumilovný národ, vedia svoje vlastenectvo prejaviť aj v boji proti nepriateľovi, keby bolo Slovensko napadnuté.
Treba si však zadefinovať niektoré faktografické údaje. Slovenská republika nemá vládu, ktorá by podnikla všetky kroky na ochranu Slovenska a jeho občanov. Naopak. Vláda SR na pokyn z USA štve proti Rusku a definovala Rusko ako nepriateľa Slovenska, ktorý ohrozuje Slovensko. To je lož. Dlhoročným agresorom sveta sú USA a NATO. Prečo by Slováci mali bojovať za USA, ktoré sa snažia o nadvládu na celom svete?
Sme obeťami vlastných vlád
Slovensko má s protiprávnou manipuláciou občanov veľmi zlé skúsenosti. USA a krajiny NATO vmanipulovali Slovensko do tejto gangsterskej organizácie bez súhlasu občanov Slovenska. Referendum o vstupe do NATO v roku 1997 bolo zmanipulované a neplatné. Iné sa nekonalo. Občania nemali možnosť vyjadriť sa. Preto je členstvo v NATO obyčajným podvodom na občanoch. Zodpovednosť za podvodný vstup do NATO nesie prvá vláda Mikuláša Dzurindu a za podozrenie z napomáhania vojnových zločinov druhá Dzurindova vláda, ktorá odsúhlasila prelety zločineckých lietadiel NATO ponad územie Slovenska s cieľom bombardovania bývalej Juhoslávie.
Tu sú mená predstaviteľov tejto vlády: Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Mária Machová, Pavol Kanis, Eduard Kukan, Ladislav Pittner, Milan Vtáčnik, Peter Magvaši, Brigita Schmögnerová, László Miklós, Milan Kňažko, Tibor Šagát, Gabriel Palacka, Ľubomír Fogaš, Pál Csáky, István Harna, Ľudovít Černák, Pavol Hamžík. Ján Čarnogurský a Pavel Koncoš nehlasovali za bombardovanie a ako jediní si zachovali občiansku statočnosť.
Ďalšou vážnou čiernou udalosťou pre Slovensko bola manipulácia občanov a podpísanie zapredaneckej Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi (DCA). Minister obrany Jaroslav Naď svojvoľne, bez súhlasu vlády SR dohodol obsah tejto okupačnej dohody s Američanmi a urobil zo slovenských občanov pasívnych divákov. Dohoda bola schválená zapredaneckou vládou SR za podpory koaličných poslancov a prezidentky SR, poslušných sluhov USA. Dohoda má mnoho mínových polí a pre Slovensko je nadbytočná. Napríklad keby USA premiestnili na územie Slovenska jadrové zbrane, nemusela by sa vláda o tom ani dozvedieť. Ak by sa to aj „náhodou“ zistilo, ani tak by proti tomu právne nemohla nič podniknúť. Dohoda DCA nesie všetky znaky vlastizradného správania tejto vlády. Občania Slovenska tak nemali možnosť vplývať na udalosti, ktorými táto vláda ohrozila štátnosť SR, jej suverenitu a porušila Ústavu SR.
Ďalej si treba uvedomiť rozdiel medzi vojnami. Naši predkovia sa organizáciou a uskutočnením Slovenského národného povstania počas druhej svetovej vojny postavili na stranu boja proti fašizmu. Viedli spravodlivý boj za slobodu a povstanie malo celonárodný charakter. Aj dnes by sa Slováci postavili na odpor zločincom, ktorí by ohrozovali existenciu ich vlasti. Je však obrovský rozdiel bojovať pri obrane vlasti v spravodlivej vojne proti agresorovi alebo v nespravodlivej vojne na strane agresora. Občania SR nemajú chuť bojovať za svetového agresora USA, ktoré zneužívajú NATO na svoje dobyvačné ciele. Preto prieskum dopadol dobre, a nie katastrofálne, ako tvrdí mainstream, poplatný zapredaneckej politike tejto vlády.
AUTOR: Z mesta SNP Ivan Štubňa
